Ako prežiť rodičovstvo: Láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom

by Martina Vagačová

Kniha slovenskej autorky Martiny Vagačovej ponúka odlišný prístup k dieťaťu, než väčšina z nás zažila v detstve. Dieťa vníma ako rovnocenného partnera vo výchove. Vo vzťahu zdôrazňuje rešpektujúce a dôstojné zaobchádzanie. Vysvetľuje, ako nadviazať vzájomné spojenie a pomocou spolupráce zvládnuť aj náročné situácie. Povzbudzuje rodičov, aby sa nebáli byť sami sebou, mali sa radi aj s chybami a nezabúdali na každodenné radosti. Kniha ponúka množstvo príkladov dobrej praxe, praktických tipov a upozornení, na čo si dať pozor pri riešení každodenných rodičovských výziev.

Genres: Parenting, Nonfiction

132 pages, Hardcover

Published October 1, 2020

Reviews

[Veronika Pizano · Rating 4 out of 5]

Knihu by som nazvala glóbusom rešpektujúcim prístupom, pretože len sumarizuje jednotlivé časti rešpektujúceho prístupu. Budete potrebovať atlas, aby ste sa zorientovali a jednotlivé veci viac vstrebali. Siahnite po ďalších knihách (práve tie, z ktorých autorka čerpala), pretože ak ste vyrástli s iným druhom výchovy, jedno prečítanie vám nepomôže prebiť desaťročia návykov a nánosov. A teda budete potrebovať okrem prečítania knihy aj zrejme veľa práce na sebe. Rodičovstvo je makačka, začať touto knihou je dobrý nápad.

[Daniela Tabakovič · Rating 5 out of 5]

“Ked dieta trestame, nepouci sa z toho, skor sa nauci klamat” /rozhovor s Martinou Vagacovou v denniku N/ tato veta ma absolutne dostala, nahlas sa rozosmejem ked si spomeniem na svoje vynaliezave pociny z obdobia puberty..hlavne nech je doma klidek..

Historia sa mi moc nechce opakovat, predovsetkym nie na svojom dietati a preto nonstop nieco citam.. mam doma slusnu zbierku. Ale tento autorsky pocin je Ariadné v rodicovskom suzeni. Dennodenne som konfrontovana s mnohymi silnymi emociami, postojmi a ako autorka opat trefne poznamenala “okrem” vychovy dietata je tu aj moznost velmi realne prekopat od zakladu svoje vlastne hodnoty a vztahy, hlavne so sebou. Ako to uz byva, knihy o vychove dietata su urcene hlavne na upratanie rodica. U mna vyhrala moj pomysleny rebrik o rodicovskej literature na 100%, pretoze rozvija myslienku s ktorou som absolutne stotoznena. “Sme len spoluputnici na ceste dietata, neriadime ho, ale sprevadzame zivotom”. Dakujem autorke, ze napisala knihu do tohto sveta.

[Maria Mayuri Joklova · Rating 5 out of 5]

Skvelá kniha, ktorá hravo a zrozumiteľne opisuje a pomáha riešiť každodenné fungovanie v rodine, vo vzťahoch, a vyznať sa v spleti zložitých situácii, v ktorých sa ako rodičia ocitáme. Budem sa k nej rada vracať. Veľmi odporúčam!

[Alisea Thenea · Rating 4 out of 5]

Kniha, ktorú si budem musieť o rok pripomenúť znovu. Ťažko sa mi hodnotia knihy zamerané na výchovu, pretože netuším,ako to nakoniec dopadne pri uvádzaní do praxe. Každopádne, táto ma oslovila, keďže autorka viditeľne vie, o čom píše, má dlhodobú skúsenosť a ponúka na pohľad rozumný návod, ako viesť výchovu smerom k sprevádzaniu plného obojstraného rešpektu a porozumenia. Zameriava sa na spoluprácu, spolupatričnosť, spoluprepájanie,empatiu, rešpekt, individualitu každého dieťaťa.
Oceňujem hlavne príklady dobrej praxe a situačné dialógy zo života, ktoré dopĺňajú téoriu. Za mňa teda užitočná kniha a láskavy spievodca, ktorého určite ocením aj v budúcnosti, keď dieťa povyrastie.:)

[Roman Velebír · Rating 5 out of 5]

“Každá emócia je prijateľná - nie každé správanie je pripustné.” Veľmi cenný sprievodca s množstvom príkladov z praxe, vyrušil ma len názov: nechcem rodičovstvo prežiť... chcem si ho užiť. Túto knihu odporúčam každému rodičovi.
PS: Ilustrácie sú krásne.

[Eva Hapčová · Rating 5 out of 5]

35. kniha o rodičovstve v poradí, o ktorej si myslím, že nám zmení život. :D
Autorka je naozaj skvelá, ak už niečo o rešpektujúcom prístupe viete, dôkladnejšie vám vysvetlí niektoré skutočnosti fungovania 3-ročného dieťaťa.
Stručne.
Deti potrebujú nekonečnú empatiu – obzvlášť, keď prežívajú záchvat hnevu, plaču, ľútosti... je to ich volanie o pomoc, stratili s nami spojenie, so sebou a so svetom a potrebujú ho nájsť. Možno potrebujú aj jedlo, oddych, pokoj, hru... Treba nájsť nenaplnenú potrebu a pomenovať ju, ak sa to dlhodobo nedarí, emócia ich (aj nás) úplne ovládne a konajú pod jej vplyvom. Nemá zmysel kričať, ani poučovať, v tej chvíli vás aj tak nevnímajú a zhoršuje to váš spoločný vzťah.
Časté je takéto správanie po dlhom odlúčení (napr. v škôlke), pretože pri vás si môžu dovoliť vyventilovať prežitý stres (a to sa prejavuje častejšími záchvatmi). Po celom dni treba stres vyupratovať (napr. dynamickou hrou, šteklením a pod, mať to ako rituál). Pri deťoch by sme sa mali snažiť nebrať veci osobne, ani ich údery a hnusné slová, je to ich volanie o vypočutie, pochopenie, nechcú nám ublížiť (aspoň tí menší určite nie).
Je možné tiež, že skúšajú hranice a potrebujú, aby sme im ich láskavo pripomínali. Neprospieva im naše tvrdé nie, zákazy a tresty, namiesto toho je lepšie mäkké nie (veľmi rád by som, ale toto a toto), kritika (namiesto: Neodpratal si si bundu – Bunda stále leží na zemi). Ak už to urobíme, môžeme sa ospravedlniť, neskôr v pokoji vysvetliť a vynahradiť im toto ublíženie. Každá kritika z našej strany (negatívna spätná väzba) potrebuje asi 5-násobok dobrej spätnej väzby (hru, rozprávanie o tom dobrom, prejavenie citov, spoločne strávený čas).
Dobré sú dohody, napr. Teraz sa s tebou 5 minút pohrám a potom si niečo porobím na počítači. Potom sa môžeme zase pohrať. Ty zatiaľ môžeš stavať z kociek.
Deti nechápu čas, majú zlú krátkodobú pamäť, preto nám aj skáču do reči, treba to postupne trénovať, napr. (Podrž si prosím v hlavičke, čo chceš povedať, hneď sa ti venujem) a potom o 2 minúty na to sa k nim otočiť a vypočuť ich – ten čas postupne predlžovať.
Vysvetľovať a hovoriť o vážnych veciach treba v pokoji, keď sú v pohode, pri inej činnosti, napr. hre – dobré je veci učiť hrou. Sú potrebné úlohy, ktoré môžu zvládnuť, zapájanie doma.
Na konci dňa si treba pohovoriť o tom dobrom, čo sme zažili, prejaviť vďačnosť, mať svoj rituál na zblíženie a upokojenie.
Pochvaly nie sú dobrým spôsobom, netreba chváliť ich ako osobu ale ich snahu, proces...: Viem, že si sa veľmi snažil, aby ten obrázok vyzeral dobre, ako sa ti zatiaľ pozdáva? Vidím, že bicyklovanie sa ti veľmi páči, ako si to užívaš?... a pod. aby nestratili vnútornú motiváciu a nečakali vždy len na naše pochvaly.
Keď sa deje niečo vypäté, musíme byť najprv empatickí k sebe - položiť si otázky: Čo prežívam? Čo teraz potrebujem? a doplniť si to, mať svoj spôsob na upokojenie sa. Nemusíme reagovať hneď, môžeme povedať: Cítim, že ak teraz niečo poviem, bude to v hneve, idem si to vedľa premyslieť a potom sa o tom porozprávame. alebo Som teraz veľmi nahnevaný a potrebujem čas, choď chvíľu za tatinom a potom sa znova stretneme.
Potom empatia k dieťaťu: Počujem, že kričíš, asi ťa niečo veľmi nahnevalo. Prosím, u nás sa nebijeme, skús si kontrolovať ruky a ukáž mi, ako sa hneváš inak...
Dôležité je dohodnúť si doma pravidlá (na všetko), napr. U nás doma spolu hovoríme pekne a sme k sebe jemní. Keď ktokoľvek poruší pravidlo, ostatní ho upozornia a musí to napraviť.
Keď je konflikt medzi inými osobami, nezasahujeme do toho, musia si to vyriešiť oni dvaja. Môžeme len pripomenúť pravidlo.
Keď nastane pokoj, obnovíme spojenie s dieťaťom a až potom hovoríme o tom, čo sa dialo a ako to o budúcna urobiť inak.
Niekedy pomáha otočiť vec na humor, zaujať niečím nečakaným, inak, napr. keď vás dieťa buchne, urobíte štít rukami, svetrom a poviete: Poď, buchni si, môj štít neprerazíš...alebo čosi také, on sa začne popri hneve smiať a hnev sa postupne uvoľňuje. Začnem ho štekliť, alebo akože hrýzť a už sme v celkom inej nálade... (nefunguje to vždy, ale dáva mi to nádej).
Keď situáciu nezvládnem, vždy sa môžem ospravedlniť, učím to tak aj dieťa. Nenútim dieťa ospravedlniť sa, hovorím o pocitoch mojich alebo druhých. Ukazujem mu, ako sa má zachovať v podobnej situácii, bude to časom po mne opakovať. Treba dúfať, že dieťa to pochopí a prijme.
Ale napokon každá kniha o rodičovstve je hlavne o tom, či tomu veríte a do akej miery to dokážete aplikovať vzhľadom na povahu dieťaťa.
Držím palce!

[Janaszone · Rating 4 out of 5]

Podobnych knižiek zameraných na rešpektujúce rodičovstvo som prečítala za posledných pár rokov viac než dosť, no vždy sa raz za čas prichytim pri túžbe osviežiť si princípy a spôsoby takejto výchovy a zadovážim si do knižnice ďalšiu z podobného súdku. Čím sa tato kniha líšila od iných (okrem nádherného vizualu a väzby, čím si má získala v prvom rade) je množstvo praktických príkladov z bežného života, ktoré pomôžu pochopiť teóriu a premeniť ju na prax. Vo všeobecnosti som sa viacmenej nič závratne nové nedozvedela (možno jednu či dve veci), ale kniha mi dodala silu pokračovať (aspoň na nejaký čas) a nádej, že to všetko má zmysel, aj keď je to oveľa náročnejšie ako (mojou generáciou tak dobre známy) strach a vynútený rešpekt od rodičov.

[Flora Sól]

V Skolkarni sa casto stretavam a rozpravam s rodicmi a urcite im budem tuto knihu odporucat. Su tam velmi dolezite kapitoly o potrebach rodicov a o budovani sebaucty u rodicov. Mam pocit, ze dnesni rodicia potrebuju pocut, ze si maju oddychnut, ze si maju dopriat cas pre seba. Ze tento cas pre seba nekradnu svojim detom, prave naopak. Kazda minuta, ktoru si dopraju, sa ich detom vrati vo forme nadhladu rodica vo vypatych situaciach. Oddychnuty rodic je rodic, ktory ma humor a vidi svoje dieta bez zataze vlastnych emocii. Citajte a oddychujte 🙂

[Matei · Rating 5 out of 5]

Veľmi dobre, zrozumiteľne napísané a hlavne použiteľné v praxi)

[Martin · Rating 3 out of 5]

Viacero veľmi dobrých konceptov, často však popísané veľmi povrchne. Oproti Respektovat a být respektován je to slabé, ale dobre sa to čítalo a odniesol som si z toho viacero rámcov o výchove.

[Matus Horvath · Rating 3 out of 5]

Nice parental techniques and important truths to keep in mind however there are better books on parenting I would recommend :)