Trinásť nových poviedok dvojnásobného finalistu Anasoft litera Trinásť nových poviedok Richarda Pupalu, dvojnásobného finalistu Anasoft litera, treba zažiť. Príbehy sú povedomé, a predsa šokujúce. Preniknú hlboko a zasiahnu presne. Na dreň odhalia to škaredé a temné, pred čím urputne zatvárame oči a unikáme. A zaplavia zvláštnou krásou, nostalgiou, vôňou pokosenej trávy, detstva a vecí, ktoré sme si už dávno zabudli všímať. Pretože takí sme, krásni aj škaredí, úžasní aj hrozní zároveň... ženy aj muži, zvieratá.
Richard Pupala (1972) je prozaik. Pochádza z Veľkého Krtíša. Študoval žurnalistiku na FiFUK a scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Počas štúdií scenáristiky na VŠMU sa živil ako barman v legendárnom U-clube, neskôr ako novinár. V roku 2007 zvíťazil v súťaži Poviedka. Momentálne pracuje na hranej filmovej dráme Pivnica a ako dramaturg sa podieľa na filmovej adaptácii dvoch svojich poviedok zo zbierky Návštevy.
Násilie, alkoholizmus, veľké straty, skrachované vzťahy, malé osobné či rodinné drámy. Richard Pupala si nevybral pre svoje poviedky ľahké témy a ponúka ich čitateľovi tak, že v ňom vyvolá emócie, prinúti ho k zamysleniu, ale všetko veľmi nenásilne, žiadna prvoplánovosť. Podáva ich ako kratšie výseky zo života, neraz len kúsok z obyčajného dňa obyčajných ľudí. A vy si uvedomíte, že niektoré tie malé drámy sa dejú možno častejšie a u väčšieho množstva ľudí ako si myslíme. Či už je rozprávačom príbehu muž alebo žena, napísaný je uveriteľne a dobre. A je jedno, či ide o dievča na prahu dospelosti alebo chlapa-pätdesiatnika.
"Zažili spolu lepšie aj horšie chvíle - a celé more chvíľ, ktoré neboli nijaké a nič po nich nezostalo. Často bol presvedčený, že by mu bolo lepšie samému. A keď bola preč, mrzelo ho, že neprežili lepší život."
Richard Pupala rozhodne písať vie, napokon nominácie na cenu Anasoft litera hovoria za všetko. A ja v budúcnosti určite siahnem aj po niečom ďalšom od neho. V knihe Ženy aj muži, zvieratá nájdete trinásť poviedok, v ktorých nahliadnete do cudzích životov a prežijete s nimi obdobie či chvíle, ktoré nie vždy vyzerajú významné a predsa sa vtedy niečo môže meniť, lámať, určovať, odhaľovať. Pri poviedkach Richarda Pupalu musíte premýšľať, nie každý príbeh sa vyjaví sám, nie každý čin je jasne osvetlený a odôvodnený.
Niektoré poviedky ma zasiahli tak, že by som chcela o ich protagonistoch vedieť viac. Napríklad taká Mama na kolotoči bola pre mňa masterpiece. Alebo Repríza, a to nie sú jediné dve, ktoré sa mi skutočne veľmi páčili.
Richard Pupala svojim ženám a mužom napísal neľahké osudy a nechal nás sledovať, ako si s nimi poradia. Nedáva nám žiadne morálne poučenia, necháva dej plynúť a šikovne pritom narába so slovami. Ukazuje nám, akí rozmanití vieme my ľudia byť. Alebo akí niekedy dokážeme byť takmer všetci.
"Myslím si, že rodičov, tých dvoch ľudí, ako dieťa nemôžete spoznať. Nie sú to len vaši rodičia, ale aj niečie deti, niečí priatelia alebo niečí milenci. Nie ste pri tom s nimi."
Stále si myslím, že Pupala píše dobre. A tuto sa mu podarilo vystihnúť, že sa v každej rodine niečo deje. Podľa mňa to však neboli poviedky, ale fragmenty zo života rôznych postáv. Hoci dobre vystihol ich povahy, často ma samotná pointa alebo dej nezaujali. Niektoré poviedky pre mňa ostali nepochopené a nevysvetlené. Osobne mi utkveli iba Noc s korytnačkou a Mama na kolotoči.
Ja som vôbec nebola cieľovka. Aj keď autor ponúka trpkú pachuť vzťahov a poukazuje na to, že ľudia sú svojím spôsobom zvieratá, toľká negativita nie je pre mňa. A niektoré nedokončené poviedky uťaté a akoby bez záveru ma rušili. Ale asi aj to je život, utne, ani netušíme. Mňa to každopádne neoslovilo, v mojom rebríčku ostane nepovšimnutá a ľahko zabudnutá.
Mal som problém s drastickým ukončením väčšiny poviedok; niečo sa naznačí a zrazu je koniec. Ani v dvoch predošlých knihách nebolo Pupalove písanie podrobné (to beriem ako autorovi poznávaciu značku a za jeho pozitívum), poviedky však boli podľa mňa viac príbehové, ako "pohľadnicové". V tejto zbierke poviedok pribudol do autorovho písania aj humor; keby ho v budúcnosti používal viac, vôbec by som sa nehneval. Scéna, v ktorej žena počas sexu rozpráva o Marianovi Labudovi, z poviedky Repríza, vás zaručene rozosmeje, rovnako ako vymyslený skeč o brzdení prevádzky supermarketu pomalým nakupovaním v poviedke Chrasty, lodžie, možnosti. Repríza mi navyše svojim humorom a melanchóliou pripomenula poviedky Charlesa Bukowského. Rovnako sa mi páčili dve poviedky ktoré spájala téma zážitku z mladosti a hororová scéna zatvárania slabomyselnej dospelej dcéry do chlieva (Koho som videla, Deň letných prázdnin) a poviedka o rozvedenej matke - alkoholičke (Mama na kolotoči). Takže, milý autor, ak to čítaš, do budúcej zbierky si prajem inak spracovať konce (ja viem, bol to zámer), viac hororu a humoru. Ďakujem!
Výborne napísané poviedky, ktoré sú skôr krátkym vkročením do životov jednotlivých postáv, ktoré nachádzame a vzápätí opúšťame v rôznych životných situáciách. Niektoré príbehy sú z hraničných situácií- rozchod, rozvod, iné z každodenne prebiehajúcich v živote každého z nás. Najlepšími poviedkami sú Noc s korytnačkou, Mama na kolotoči a Deň letných prázdnin.
Po dočítaní tejto knihy som ostala zarazená. Prekvapená. Znechutená. A možno aj sklamaná. Ťažko sa mi vyjadrujú pocity k tejto knihy, lebo to bol mix všetkého. Hnevalo ma, že väčšina postáv v tejto knihe je rozvedená alebo má nešťastné manželstvo - verím v to, že sú aj vzťahy, ktoré vydržia a sú šťastné. Nadchla som sa pre to ako niektorí ľudia sa odlišovali od normálu a boli iní, svojskí. Sklamalo ma, že som v niektorých príbehoch nenašla "to viac". A nakoniec - jednoducho som sa zamilovala do dizajnu tejto knihy. No čakali by ste od tejto knihy toľko protikladov? Ja rozhodne nie
Veľmi príjemné čítanie. Krátke poviedky majú silnú atmosféru, sú veľmi čítavé, hoci o napínavých akciách či prekvapivých rozuzleniach nemôže byť reč. Ich pútavosť spočíva v tom, ako sa rozbaľujú, ako sa na seba vrstvia obrazy, dojmy, scény sa prehlbujú, na začiatku máme rozhovor, ktorý postupne získa zázemie, zhmotňujú sa vzťahy, prežívanie. Pupala krásne pracuje s atmosférou. Poviedky sú navzájom polopriesvitne pospájané. Ich témou je prevažne konfrontácia s minulosťou. A ten kontrast je silný aj krehký. Celé je to jemné a intenzívne. Veľmi citlivé a minimalistické. Jednoduché a pekné.
Na začiatku mi prišlo, že poviedky sú príliš krátke. Potom som si však zvykla a brala som to len ako krítku sondu do života rôznych ľudí v rozličných situáciách.
Hovoriť o veciach, ľuďoch a vzťahoch, ktoré nefungujú, v tejto knižke funguje. Po prečítaní vo mne stále rezonuje niekoľko silných momentov, medzi nimi dominuje poviedka Omietka.
Táto kniha vôbec nie je môj štýl. Sama by som si ju nekúpila, takže som rada, že ako dar dostala šancu. A teraz jej s prekvapením dávam 4 hviezdičky, lebo Pupala píše ako boh. Obvykle sa síce drámam reálneho života v knihách vyhýbam, ale tieto poviedky sú napísané tak majstrovsky, až je to tak nejak bolestne príjemné.
Paráda,toto mi v súčasnej slovenskej literatúre chýbalo. Majstrovsky zvládnuté poviedky ( tematicky možnože u mňa rezonuje generačný pocit), šikovný a pekný formát, fajné grafické spracovanie.
Poviedky nie sú všetky prvoplánovo pochopiteľné a nad niektorými som si musela trošku polámať hlavu. To im však na kráse neubralo, práve naopak. Každé jedno slovo má svoje miesto a svoj význam a zoradenie poviedok tiež nie je náhodné, keďže ich na seba zopár nadväzuje. Alkoholizmus, nevera, rozvrátené rodiny, psychické problémy, to sú témy, s ktorými sa v živote (bohužiaľ) každý z nás stretol a stretáva, čo pre mňa z Pupalových poviedok robí poviedky každodenné a pre každého.
Otvorene priznávam, že hoci si knihy od slovenských autorov zväčša starostlivo vyberám, pri tejto ma zlákal dizajn a anotáciu som veľmi neriešila, no už od prvej strany mi bolo jasné, že som trafila klinec po hlavičke a čaká ma úžasná jazda.
Autor v trinástich poviedkach trefne a pritom úplne jednoducho zobrazuje bežnú realitu mnohých rodín i jednotlivcov, každodenné patálie medziľudských vzťahov - zaucho sem, klamstvá, nadávky či nevera tam, rutinný pohárik na dobrú náladu (alebo na utopenie žiaľu), problémy s dlhmi... Svoje postavy rozhodne nešetrí, neraz sa s nimi kruto zahráva (koniec koncov ako sám život), hádže ich z kaluže do blata a necháva ich svojvoľne plávať (a topiť sa).
Jedincov zachytáva v tých najprimitívnejších a najzraniteľnejších okamihoch, postupne z nich zvlieka vrstvu po vrstve, odhadzuje zvršky až ostávame konfrontovaní s holou podstatou ľudskej nátury. Pár príbehov, ani nie dvesto strán, no aj to stačilo na to, aby som si pána Pupalu absolútne zamilovala a zaradila ho medzi slovenských obľúbencov.
Kde začať. Knižku som si vybral na základe veľmi krátkej recenzie v novinách (som niekedy dosť spontánny čo sa týka výberu kníh) a druhým dňom som ju hneď objavil v kníhkupectve. Išiel som do nej ale v podstate s tým, že som netušil o čom bude. To že sa jednalo o poviedky ma milo prekvapilo, na druhú stranu som si na to musel málinko zvyknúť keďže nie som zvyknutý čítať krátke príbehy. Autor má svojský štýl písania a viacero maličkostí čo sa týka jazyka a štylizácie sa mi páčilo. Príbehy ma zväčša bavili a vtiahli ale nebolo to pravidlom. Svojim spôsobom to bolo dobré čítanie, ale nie je to asi úplne môj žáner a ani ma nijak hlbšie kniha nezasiahla.
Sem-tam ma primäla usmievať sa a sem-tam sa mračiť.
Uznavam, skromne 3 hviezdy nie su adekvatne talentu autora, ktory vie skvele pisat. Reflektuju skor moj vnutorny pocit z poslednych dvoch rokov stradania v pandemii bez konca. Bez espritu, naplnenych cestovatelskych ambicii a hlavne spontanych socializacnych momentov.. vsetko ma to uz riadne serie.
A to posledne, co som k tejto vseobecnej mizerii potrebovala, boli pribehy o ludoch bez zivota. Neukotvene, neprebudene, otupene duse, ktore boli napojene na zivu miazgu len v bruchach svojich matiek. Preseknutie pupocnych snur, nebol zaciatkom energickeho nadychu, ale nekonecnym stareckym pasivnym vzdychom "co uz, co zas" koniec je v nedohladne.
Katarzny moment sa nedostavil, nakaza sa siri, vsetci pozerame vodnatym pohladom do buducnosti, doslova.
Toto je zatiaĺ to najlepšie, čo som čítal z tohto ročného výberu Anasoft litera.
V týchto dňoch je dobré sa priblížiť ku každodennosti a tú (síce celkom zvláštnom spôsobe a určitemnohísomnousúhlasiťnebudú) ponúka táto kniha. Realistické kruté príbehy po ktorých niekedy behá mráz po chrbte (nie v tom trillerovskom ponatí).
Sklamanie. Kvoli Timovej vetrovke si kupim aj dalsiu knihu ktoru Pupala vyda ale ci sa mu este niekedy podari ponuknut viac to neviem. V tejto knihe to nebolo. Zaciatok bol dobry, aj dvojpoviedka ale zvysok vysumel hned s poslednou vetou. Ku koncu ma stale viac drazdil aj nazov. Pripadal mi prisilny na take banalne udalosti.
Pre mňa temné poviedky, ktorý ukazujú reálny život bez pátosu. Zanechajú vo vás pachuť pokazených vzťahov, detstva, života... Najviac mi utkvela v pamäti poviedka "Mama na kolotoči". Inak som si z nej veľa neodniesla, ale plus za to, že vo mne vyvolala aspoň nejaké emócie a za dizajn.