What do you think?
Rate this book
Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností
Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií.
Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť.
Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.
Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť.
Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.
- GenresHistory
257 pages, Hardcover
Published December 1, 2020
5 people are currently reading
82 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 3 of 3 reviews
July 14, 2021
Autor sa snaží popísať príčiny pádu starovekých a stredovekých civilizácií, veľa sa napríklad venuje mojej obľúbenej Rímskej ríši. Jeho metódu sa však môžeme pokúsiť aplikovať aj na súčasný svet. Viete, čo by nás vraj malo dosť znepokojovať? Zjednodušovanie, resp. kolaps zložitosti spoločnosti.
December 20, 2020
Slovenský historik a archeológ Branislav Kovár v knihe Sila zániku (Premedia, 2020) prináša v úvahách dôležité svedectvo o minulosti, aby v čitateľoch zobudil reflexívnu schopnosť vo vzťahu k deštruktívnym elementom, aké v histórii stáli za postupným rozkladom naoko neporaziteľných civilizácií. Nikdy to nie je len číry dátum. Zánik je zdĺhavý proces, aký ovplyvňuje kvantum vnútorných aj vonkajších aspektov.
Český estetik Karel Stibal v knihe Estetika přírody (Pavel Mervart, 2020) píše, že civilizovaný Riman videl v ostrých skalnatých pohoriach dozvuky starého sveta, aký s nami bok po boku koexistuje stáročia. Nedívali sa na nezdolateľné výšky ako na predmet umenia, no tiež z týchto prírodných útvarov necítili nebezpečenstvo a chaos, aké v divokosti sveta vnímali interpreti výtvarného umenia dlhé stáročia. Učený človek si uvedomoval, že z rovnakej pozície, v akej sa ocitá dnes, sa pred stáročiami tiež ktosi mohol dívať na rovnaké pohorie.
Archeológia prináša rukolapné dôkazy o našej minulosti, opatrne vytvára mozaiku včerajška z detailov. Dnes vieme vďaka technológiám pomerne presne určiť komplexnú povahu archeologického artefaktu. Ak je pod úrovňou zeme nálezisko s keramikou, archeológia vie z bežného predmetu každodennosti s pomocou príbuzných vedných odborov vypracovať veľmi pestrý obraz s dátami. Malý detail v podobe úlomku z keramiky síce povie veľa, no nikdy neporozpráva celý príbeh ľudí svojej doby. Nie je to čarovná lampa, ani stroj času.
Kniha Sila zániku odhaľuje civilným spôsobom skutočnosť, že každodennosť akú prežívame dnes, sa písala aj pred tisíckami rokov. Aj Egypťan žil dnes a budil sa zajtra, spomínal na včera a plánoval o týždeň. V pozadí jeho plánov a rutinných životných peripetií boli vždy okolnosti, aké postupne viedli k zániku civilizácie akú poznal, pričom to vo svojom krátkom živote nemusel ani priamo pocítiť. Mohol však byť svedkom krízy, akú vo vyhrotenejšej podobe, napríklad formou fatálnej vojny, zažili jeho potomkovia.
Branislav Kovár ukazuje dejinné kauzality, tiež rozlišuje medzi kolapsom a katastrofou a snaží sa ilustrovať, že v dátach veľkých udalostí, ako je aj pád Západorímskej ríše, sú vždy zašifrované gény dlhodobejších procesov. Politické, ekonomické, zdravotné, prírodné elementy priamo ovplyvňujú zdanie konca sveta, aký poznáme. Niekedy máme k tomuto pocitu bližšie a zažívame strach, inokedy sa strácame v letargii a máme pocit, že svetové správy odhaľujú len problematiku lokálneho charakteru, aká nemá na nás žiadny priamy dopad.
„…kolaps je vlastne kumuláciou viacerých faktorov, na rozdiel od katastrofy, ktorá môže byť jeho súčasťou. Obidva javy sú len čiastočne predvídateľné. Kolaps je konečná udalosť, zatiaľ čo po katastrofe môže silná spoločnosť pokračovať vo svojej existencii.” (str. 30)
Dejiny sú živým organizmom. Literárne, ani umelecky sa nedá obsiahnuť, ako komplexné v skutočnosti sú. Mnohé konkrétne dôkazy o existencii ľudí pred nami zničil čas. Publikácie ako Sila zániku od Branislava Kovára však prinášajú dôležité svedectvo o tom, že minulosť nie je technická náuka o číslach a nahých faktoch. Rozširuje čitateľské povedomie o príklady, vďaka ktorým máme vôľu vnímať súvislosti cez systematickejšie poznanie.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
Český estetik Karel Stibal v knihe Estetika přírody (Pavel Mervart, 2020) píše, že civilizovaný Riman videl v ostrých skalnatých pohoriach dozvuky starého sveta, aký s nami bok po boku koexistuje stáročia. Nedívali sa na nezdolateľné výšky ako na predmet umenia, no tiež z týchto prírodných útvarov necítili nebezpečenstvo a chaos, aké v divokosti sveta vnímali interpreti výtvarného umenia dlhé stáročia. Učený človek si uvedomoval, že z rovnakej pozície, v akej sa ocitá dnes, sa pred stáročiami tiež ktosi mohol dívať na rovnaké pohorie.
Archeológia prináša rukolapné dôkazy o našej minulosti, opatrne vytvára mozaiku včerajška z detailov. Dnes vieme vďaka technológiám pomerne presne určiť komplexnú povahu archeologického artefaktu. Ak je pod úrovňou zeme nálezisko s keramikou, archeológia vie z bežného predmetu každodennosti s pomocou príbuzných vedných odborov vypracovať veľmi pestrý obraz s dátami. Malý detail v podobe úlomku z keramiky síce povie veľa, no nikdy neporozpráva celý príbeh ľudí svojej doby. Nie je to čarovná lampa, ani stroj času.
Kniha Sila zániku odhaľuje civilným spôsobom skutočnosť, že každodennosť akú prežívame dnes, sa písala aj pred tisíckami rokov. Aj Egypťan žil dnes a budil sa zajtra, spomínal na včera a plánoval o týždeň. V pozadí jeho plánov a rutinných životných peripetií boli vždy okolnosti, aké postupne viedli k zániku civilizácie akú poznal, pričom to vo svojom krátkom živote nemusel ani priamo pocítiť. Mohol však byť svedkom krízy, akú vo vyhrotenejšej podobe, napríklad formou fatálnej vojny, zažili jeho potomkovia.
Branislav Kovár ukazuje dejinné kauzality, tiež rozlišuje medzi kolapsom a katastrofou a snaží sa ilustrovať, že v dátach veľkých udalostí, ako je aj pád Západorímskej ríše, sú vždy zašifrované gény dlhodobejších procesov. Politické, ekonomické, zdravotné, prírodné elementy priamo ovplyvňujú zdanie konca sveta, aký poznáme. Niekedy máme k tomuto pocitu bližšie a zažívame strach, inokedy sa strácame v letargii a máme pocit, že svetové správy odhaľujú len problematiku lokálneho charakteru, aká nemá na nás žiadny priamy dopad.
„…kolaps je vlastne kumuláciou viacerých faktorov, na rozdiel od katastrofy, ktorá môže byť jeho súčasťou. Obidva javy sú len čiastočne predvídateľné. Kolaps je konečná udalosť, zatiaľ čo po katastrofe môže silná spoločnosť pokračovať vo svojej existencii.” (str. 30)
Dejiny sú živým organizmom. Literárne, ani umelecky sa nedá obsiahnuť, ako komplexné v skutočnosti sú. Mnohé konkrétne dôkazy o existencii ľudí pred nami zničil čas. Publikácie ako Sila zániku od Branislava Kovára však prinášajú dôležité svedectvo o tom, že minulosť nie je technická náuka o číslach a nahých faktoch. Rozširuje čitateľské povedomie o príklady, vďaka ktorým máme vôľu vnímať súvislosti cez systematickejšie poznanie.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
September 7, 2021
Veľmi zrozumitelne napísaná kniha takmer pre kažného čitateľa, samozrejme až na veľmi málo častí za čo dávam 4hviezdičky.. Odporúčam každému kto si chce vybudovať aspoň základný rozhľad čo sa týka histórie a chce sa dozvedieť o sebe ako človeku či Nás rase ľudskej trošku viac :D a že sa príliš toho nezmenilo...až na pár vecí čo sa zredukovalo, či narástlo.. a tak :) rozhodne zaujímavé čítaníčko ,hodné pozornosti.
Displaying 1 - 3 of 3 reviews