Moje deti

by Elena Maróthy-Šoltésová

352 pages, Hardcover

First published January 1, 2007

Reviews

[Andrej · Rating 5 out of 5]

Slovenská spisovateľka Elena Maróthy-Šoltesová si začala viesť denník po narodení jej druhého dieťaťa, syna Ivana. Spolu so staršou Elenkou a otcom žijú v Martine 19. storočia.

Autorka opisuje povahy detí, príhody, výchovné metódy a životné skúsenosti. Ešte v mladom veku zomiera jej dcéra Elenka a už ako dospelý muž, aj syn Ivan. Preto má kniha podtitul Dva životy od kolísky až po hrob.

Zápisky sú ľahko čítatelné, až nemám pocit, že boli písané pred viac ako sto rokmi. Problémy s ktorými sa stretáva Elena pri výchove detí sa vôbec nelíšia od súčasnosti. Mimoriadne dojímavý je záver knihy, kde sa autorka vyrovnáva so smrťou syna.

Nejde o žiadne národovecké dielo plné veľkých slov. Odporúčam si prečítať ako knihu, ktorá trochu približuje vtedajšiu dobu, život, radosti a starosti prostej matky, ktorá sa snaží správne a s láskou vychovať svoje deti.

[Jana Hronec Haraksim · Rating 5 out of 5]

Moje vnútro je ubolené žiaľom pri dočítaní tejto knihy. Čítala som ju pomaly, dávkovala som si ju postupne tak ako ju začala písať Šoltésová. Jej osobný diár o jej deťoch pisala niekoľko desiatok rokov so šťastným zámerom, zanechať milé spomienky pre svoje deti a pre seba, ale aj myšlienky o výchove detí pre spoločnosť. Vtedy ešte Elena netušila ako sa ružová kniha o deťoch zmení na čierneho havrana, ktorý sedí na streche domu. Aj keď dielo má už cez 150 rokov je stále súčasne a pútavé aj pre súčasne publikum. Predsedníčka Žievny nepíše umelecky či kalkulovo, no jej štylistická a spisovateľská zručnosť sa rokmi mení a zlepšuje. Páčia sa mi jej opisy a štýl reči, ktorý sa používal. Milovala slovenčinu, považovala sa za Slovenku tak ako aj jej deti.
Toto je výpoveď matky. Píše od srdca a s obrovskou oddanosťou ženy, krorá prežila to ako jej umreli vlastné deti pred očami.

[Kika · Rating 5 out of 5]

Najkrajšia kniha o materinskej láske, ale zároveň veľmi ťažké čítanie kvôli osudu autorkiných detí. Kniha je ozaj mozaikou radostných momentov, denných trápení, vtipných scénok, ale je i o hlbokej bolesti a nepochopiteľných tragédiách. Obohacujúce čítanie, o tom aké je to byť matkou, aj o tom ako sa vyrovnať so stratou blízkeho. Trochu odrádza ťažký dobový jazyk a plno archaizmov, ale keď sa začítate, zvyknete si. Z knihy si odnášam plno myšlienok na zamyslenie a som rada, že som sa na to dala napriek veľmi smutnej téme.

[Krocht Ehlundovič · Rating 3 out of 5]

Zo slovenskej klasiky som neodolal Elene. Pôvodne ju mám fixnutú knihou Proti prúdu, k tejto som sa dostal z čistej lenivosti. Bola rovno v mojom zornom uhle, ako každý večer chodím do našej štiavnickej obývačkovej knižnice, merkujem chrbty kníh a okúňam.

Jej knihu Moje deti som čítal počas mojej novej skúsenosti s dieťaťom - Héloise. A Elena píše o svojich dvoch deťoch. Mimo to, milujem, keď v knihe je esej/štúdia o autorke/ovi - a tu je. Cela kniha ma potom jemný opar poznania, ale nechal som si kus priestoru pre seba.

Je to šmakuláda, kniha, na ktorú musí prísť chuť; nie vždy sa to stane. Mne sa stala a čo? Chcem viac, ako chcem jesť potkany, chrobáky a rôzne jedlá (toto jazykové zjemnenie pre jemnejšie duše).

Elena je pani!

[Veronika Vejčíková · Rating 5 out of 5]

Knihu som objavila náhodou na poličke na návšteve a rozhodla som sa pustiť do jej čítania lebo som bola zvedavá ako vyzerá materská rola z iného pohľadu ako som poznala z domu od svojej mamy. Tiež som bola zvedavá ako sa zmenil prístup k výchove za cca 140 až 120 rokov a či sme niečo nestratili.
Kniha tiež podľa mňa hneď zaujme čitateľa keď už v úvode číta "dva životy od kolísky po hrob". Mňa tým teda tiež zaujala.
Zozačiatku bolo čítanie denníkových zápiskov síce pekné ale občas trochu nudné. Knihu som na nejaký čas odložila a naspäť sa k nej vrátila neskôr. Chcela som dať 4 hviezdičky ale záverečné časti ma naozaj chytili za srdce.
Keď autorka opisuje smrť svojich detí, najmä na záver syna človeku puká srdce a pár krát som si poplakala. Zároveň záver obsahuje zamyslenia o živote človeka o zmysle života keď je prepletený útrapami, o láske a najmä láske ktorá siaha za hrob.
Okrem iného bolo tiež zaujímavé čítať takto autenticky z osobných príbehov ľudí pohľad na slovensko-maďarsku problematiku v tom období keď syn Ivan študoval.

Cítila som sa že mi táto žena nie je až tak vzdialená keď som čítala jej osobné zápisky ako som čakala že bude. Bolo to autentické čítanie. Ešte mi napadá taká sranda možno pre pobavenie ak bude niekto čítať túto recenziu. Myslíte, že keby sa Elena M. Šoltésová narodila dnes písala by blog alebo mala nejaký ten youtube channel? :D Akú obdobu má takéto dokumentovanie rodičovskej úlohy dnes?

[Alexandra · Rating 4 out of 5]

Zo začiatku sa mi to čítalo pomaly až ťažko, ale po prečítaní niekoľkých "dní" ma to chytilo. Je to presne to, čo Elena Maróthy-Šoltésová píše v úvode - zápisky o jej dvoch deťoch, ktoré pôvodne nemali byť zverejnené, ale neskôr sa ich rozhodla publikovať.
Je v nich zachytený obraz bežného života (inteligentnej) ženy starajúcej sa o deti a o domácnosť v rokoch 1879 - 1917 s citlivým a realistickým opisom výchovných snáh a rodičovských očakávaní. Úmrtie oboch detí, Elenky v detstve, Ivana v dospelosti, je spomenuté už v úvode, čo dodáva smutný podtón zaujímavým opisom formovania ich osobností.

Za mňa zaujímavé kvôli dobovým reáliám a jazyku = na strednej by som to nedocenila, teraz som si to celkom užila.

[Dominika Košútová · Rating 1 out of 5]

I dont know if this is the only book that i gave just one star but for me this was the most boring book that i have ever read in my life. I read it at primary school and i can tell that i spent so much time reading it beacause i just couldn´t finish it. But when i will have two kids maybe i´m gonna understand the story.