Krauzova schopnosť, možno až talent, zapliesť sa do prípadov podfarbených politicko-mocenskými machináciami bola všeobecne známa, preňho charakteristická. Našťastie, nie všetky vraždy vyšetrované na oddelení vrážd boli z tohto súdka. Oveľa častejšie mali ich prípady obyčajný, normálny kriminálny podtón, a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Začiatkom zbesilých deväťdesiatych rokov vstupuje na scénu najznámejší sériový vrah Ondrej, zanechávajúci krvavé stopy v troch krajinách. Krauzovi nikto neverí, že bude pokračovať, že stoja na začiatku série brutálnych znásilnení a vrážd. Márne bojuje s vrchnosťou, aby sa sústredili iba na ponožkového vraha - neveria mu, obávajú sa paniky. Proti Krauzovej logike stojí vrahova šikovná taktika - medzi útokmi robí nepochopiteľne dlhé pauzy, ktorých význam, možno odkaz, nevedia detektívi vylúštiť. Práve počas jednej z nich sa stala bizarná vražda, ktorá preverila ich trpezlivosť, postreh, dedukciu. Krauz netuší, či sa nepredvídateľne rýchlo zaktivizoval ponožkový vrah alebo z jeho tieňa vystúpil nový. Ešte stále bojujú s Ondrejom alebo sa im niekto pletie pod nohy?
Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Ja som Dán positive, mnohí to o mne vedia... No s touto knihou som sa nejak nedokázala stotožniť, akoby len kĺzala po deji, alebo ako by som to vysvetlila. Každopádne, verím, že prídu ďalšie, ktoré autorovi popravia skore aj reputáciu
Kto by si pri vydaní románu Popol všetkých zarovná pomyslel, že o šestnásť rokov neskôr vkročí séria Dominika Dána do štvrtej desiatky titulov. Chlapci zo štyridsaťjednotky, vraždári podieľajúci sa na vyšetrovaní najzávažnejších zločinov v uliciach Nášho Mesta, sa stali neodmysliteľnou súčasťou slovenského krimi. Predošlý jubilejný román Klbko zmijí bol skvelou poctou ústredným postavám aj celkovému rozprávačskému štýlu, a preto som teraz očakával o čosi ľahšie čítanie. A v podstate som ho aj dočkal. Autor opúšťa rozbehnutú líniu z obdobia tohto tisícročia a vracia sa na začiatok rokov deväťdesiatych, ktoré síce boli poznamenané mocenskými hrami a rozmachom rôznych záujmových skupín, ale tentoraz dáva Dominik hrdinom od nich pokoj. Nie každý prípad bol predsa nutne podfarbený organizovaným zločinom alebo ovplyvňovaný vysokopostavenými jedincami.
"Vytúžené svetlo vo vytúženom okne sa konečne zažalo. Vošla sama, bez matky, aj oblečenie mala iné. Muž si v duchu sklamane vzdychol, pripravila ho o polovicu zážitku - krehké dievčenské, skoroženské telo zabalené v osuške, mokré vlasy omotané uterákom. Nemala šaty - veľké sklamanie! Dnes neuvidí rozopínanie blúzky ani odhodenú podprsenku, ani rozopnutú sukňu, nič z toho, čo ho tak rajcovalo. Aj tak si zašiel rukou do rozkroku. Zaváhal, ešte nebol rozhodnutý. Spraví to zase vonku? Alebo dnes nadišiel ten správny deň, aby sa zoznámili, aby sa s ňou pomaznal?" (str. 46-47)
Román V tieni sa istým spôsobom tiež vracia ku koreňom a poteší najmä tých čitateľov, ktorí majú v obľube autorovu Beštiu. Práve s ňou je úzko prepojený dej, ale ak si ju náhodou nepamätáte, nevadí. Ako zvyčajne ide o samostatný príbeh a dá sa čítať aj bez širších znalostí. Zrejme by som ho však neodporúčal niekomu, kto sa chce s Dánovou tvorbou ešte len zoznámiť. Ide síce o klasickú detektívku, no v porovnaní s ostatnými knižnými súrodencami sa tento pohybuje len v priemernej rovine kvality. Pri takej rozsiahlej sérii je normálne, že nie každá časť disponuje prvotriednymi námetmi či spracovaním, a výplňové diely sú prakticky nutnosťou, ak fanúšikovia nechcú prísť o svoju pravidelnú dávku čítania. Vzhľadom na rok 1991 ešte Richard Krauz nemá za parťáka Chosého s jeho fičúrskymi fúzikmi, ale doťahovačky medzi kolegami v kancelárii nie sú o nič chudobnejšie. Burger stále fajčí jednu od druhej, Hanzelov apetít nepozná hraníc a Krauzova cesta za vykonávaním spravodlivosti klasicky naráža na nepochopenie rôznych orgánov. V mladšom veku to aspoň môže zvaliť na horúcu hlavu a málo skúseností, a práve v tom mu môže podať pomocnú ruku Ivan Canis so svojimi kontaktmi. Naše Mesto je síce epicentrom spoločenských zmien, ale ako som spomenul, V tieni si tentoraz dáva pauzu od politického pozadia a sleduje iba "obyčajné" pátranie po takzvanom ponožkovom vrahovi. V tomto smere je kniha peknou ukážkou mravenčej analytickej práce, kriminalisti napredujú krok za krokom v snahe narušiť vrahovu premyslenú taktiku. Identita páchateľa nie je dôkladne skrytá, zdá sa, že Dominik sa o to ani veľmi neusiloval, čo môže u časti čitateľov vyvolať mierne sklamanie. Silu románu preto vidím hlavne v sonde do praktík detektívov a ich schopnosti spolupracovať ako tím. Deju chýba hutnejšia štruktúra, prekvapivé zvraty či určitý prvok, vďaka ktorému by vám dielo dlhšie utkvelo v pamäti. Je však celkom možné, že som príliš ukolísaný vydarenejšími dánovkami a do prvej strany novej knihy sa púšťam s nastavenými očakávaniami. Plávanie v známych vodách je stávka na istotu a okrem toho je zrejme pomaly ťažké nájsť v dejinách našej kriminalistiky dvakrát ročne čitateľsky príťažlivé zločiny. Azda aj preto sa aktuálna novinka s príznačným názvom odohráva v tieni úspešnej Beštie...
"K útoku došlo v posteli poležiačky, spala, hlavu mala na vankúši. Krvné striekance sa dali čítať jasne, aj tie na vankúši, aj tie na stene za hlavou. Krauz pozrel na strop, jasné, aj tam striekance. Vrah sa zaháňal, krv nalepená na vražednom nástroji odlietala a lepila sa na strop. Vankúš iba postriekaný, nenasiaknutý, takže útok sa začal tam. Tam dostala prvý úder, možno druhý, potom si ju upravil, dal si ju kolmo k stene a udrel znova." (str. 147-148)
Priaznivci tvorby Dominika Dána si tradične prídu na svoje, pretože v knihe nechýba ani jediný typický prvok jeho štýlu. Či už ide o obľúbené charaktery postáv, zločin z domáceho prostredia, ktorý môže postretnúť kohokoľvek, ukážku vytrvalej detektívnej práce, alebo suchého humoru, V tieni nájdete kombináciu všetkého. Občas síce narazíte na nikam nevedúce dialógy, ale nie je ich až tak veľa a nakoniec román iste zhodnotíte ako správnu investíciu. Chýbajúci kúsok v zbierke dánoviek by bol predsa ako päsť na oko, a tak sa určite dočká odmeny v podobe umiestnenia v rebríčku bestsellerov.
Uz zacinam byt alergicky na stale ten isty akoze humor vrazdarov, stale nalievanie a to nehovorim o Vanovej tlacenke. Stale sa opakuje to iste. Nepochopil som preco sa autor na zaciatku tolko venoval aj druhemu pripadu, na ktory sa potom uplne vykaslal.Zbytocne to natahuje knihu. Celkovo je to na rovnakej urovni ako posledne diela Dominika Dana. Cize je to vyslovene pre tych co citaju kazdu knihu Dominika Dana.
Brilantny kusok od Dominika Dana. Po ostatnej (pre mna) nie az tak vydarenej casti prisiel teraz Dominik Dan opatovne s vynikajucou kriminalkou, nechyba detektivne spickovanie, vyborne vyladene dialogy,skvela detektivna zapletka ukoncena vdaka deduktivnej detektivnej cinnosti a nie nejakej nahode. Skutocne som nelutovala,ze som (napriek rastu zubov mojho dietata) citala 3 vecery do polnoci. Gratulujem autorovi, odporucam vsetkym fanusikom a tesim sa na dalsi podobny kusok. Spoiler a PS: jedina jedna nezrovnalost sa tyka vypovede susedy, ktora vypovedala,ze manzelia zili harmonicky bez hadok, co sa napokon ukazalo ako zavadzajuca informacia. Nedozvedeli sme sa,preco suseda takto vypovedala.
Jedna z tých slabších dánoviek, keďže sa autor sám vyspoiluje hneď na začiatku a jeden z riešených prípadov sa vlastne nedorieši. Akoby naň v strhujúcom konci autor sám akosi pozabudol - no a potom už zrejme bolo treba aj vo vydavateľstve stihn��ť polročnú letnú/zimnú uzávierku. Navyše logická chyba na záver nepotešila a bude mi asi poriadne vŕtať v hlave, kým toto miesto nezaplní ďalšia dánovka.
Napriek tomu kniha stále spĺňa atribúty rýchlo čitateľnej jednohubky, ktorá, ak vám štýl autora sedí, v rámci dovolenkového čítania či dlhých zimných večerov určite neurazí. Síce vraha zrejme odhalíte oveľa skôr, než by bolo žiaduce, ale mňa to aspoň hnalo dopredu v čítaní, lebo som bola zvedavá, či mám nakoniec pravdu.
Jediná škoda je, že si s tým Dominik nedá trochu viac práce, mohol by to byť naozaj brilantný príbeh. Ale zrejme si sám kladie otázku - čo chcú čitatelia? Dve diétne jednohubky ročne alebo jednu prepracovanejšiu knihu za rok? Odpoveď je asi jasná.
Autor si udržal vysokú úroveň. Napísal už viac ako 30 detektívok, tí, ktorí čítajú vedia čo očakávať. Pre tých, čo nepoznajú odporúčam aspoň vyskúšať. Dominik Dán pracoval ako detektív a preto jeho knihy pôsobia uveriteľne. Miešajú sa v nich historické udalosti a fikcia. Chronologicky sa dej odohráva pred ostatnými knihami, na začiatku 90. rokov. Tento raz sa v knihe nachádza len jedna hlavná dejová línia, ktorá sa zaoberá "ponožkovým vrahom". Vyšetrovanie vedie sériou slepých uličiek a je zábavné čítať, ako sa s tým vysporiadajú detektívi .
Ďalšia skvelá Dánovka, vrátil som sa spať k Beštii, ktorú som začal čítať odznova až som dostal do deja tejto knihy. A po dočítaní sa vrátim dočítať Beštiu. A to sa mi páči, že Dán doplnil tú 3-4 mesačnú medzeru, kedy Beštia mala pauzu vo vraždení. A to skvelým prípadom, ktorý ma držal v napätí, až do konca lebo som netušil, s kým majú dočinenia chalani z oddelenia vrážd :) vrelo odporúčam ako každú Dánovku lebo je tam zmes skvelého humoru, napätia, zvratov a rozuzlenia :)
Časom som začal brať tieto dánovky viac ako takmer reportážnu literatúru než detektívku ako takú. Preto mi ani tak nevadí, že identitu vraha poznám skôr ako hlavný aktéri. Skôr si viac užívam ten proces, ktorý vedie k vyvrcholeniu.
Opat a chvalabohu..stara dobra danovka.. vrazda,mrtvola,Lengyel, 141tka, koopec vrazdarskeho humoru.. taketo danovky si prosim aj castejsie ako raz za pol roka ❤
Sentencja łacińska otwierająca tą część serii brzmi: "Fata viam invenient" -- Przeznaczenie znajdzie droge. Te slowa świetnie pasują do wątku kryminalnego. Na początku książki byłem lekko rozczarowany. Odnosiłem wrażenie, że auto przeprowadza recycling i treść, wątek kryminalny pokryje się z tym opisanym już wcześniej w tomie "Bestia". "Bestia" została wydana w roku 2006 i była to wtedy trzecia część serii. "V tieni" to natomiast 31 część serii. Minęło sporo czasu od wydania "Bestii", także pomyślałem iż autor nie mając już weny twórczej postanowił odświeżyć starszą historię. Jednak myliłem się. Co prawda początek "V tieni" pokrywa się częściowo z "Bestią" w pewnym momencie wątek rozwija się w innym kierunku i historia opowiedziana w "V tieni" to całkiem inny przypadek niż te opisane w "Bestii". Ciekawostką jest to, iż w "V tieni" autor postanowił bliżej opisać relację Krauza z Kanisem, byłym "esztebakiem" czyli ubekiem, który znalazł pracę w wydziale zabójstw po tym jak upadł komunizm w Czechosłowacji. "V tieni" opisuje dość szczegółowa pracę detektywów, preocedury policyjne. Muszę przyznać iż policjanci wydziału zabójstw dość skrupulatnie wykonują swoją pracę. Autor musi mieć sporo doświadczenia jeśli chodzi o pracę w policji, gdyż dość szczegółowo uchwycił wiele detali. Bardzo podobał mi się ten tom. Wydany niedawno, bo pod koniec 2020.
Nestáva sa mi to často, ale vraha som poznal už od začiatku. Správna detektívka by nás mala trochu zmiasť a na konci prísť s prekvapením, čo sa tu nestalo.
This entire review has been hidden because of spoilers.