Nový román talentovanej Kristíny Ježovičovej o dievčati v zrkadle, ktoré vidí každá z nás a s ktorého pokrivenými slovami dennodenne bojujeme. Sme totiž cennejšie, ako sa nám snaží nahovoriť. Stačí ho prestať počúvať.
Sedemnásťročná Kaja prehráva boj s dievčaťom v zrkadle každé ráno. S nosom zapichnutým v ľúbostných románoch sa odcudzuje od spolužiakov. Vo svojej ulite vníma každé slovo ako urážku a posmech. Veď akoby nie, keď ju kritizuje aj jej rodina, ktorá zatvára oči pred vlastnou minulosťou. Kaja spadne do kolotoča sebaklamu a pretvárky. Poraziť dievča v zrkadle je osamote naozaj ťažké. Ešte ťažšie je priznať si pravdu a prijať pomoc kamošov, ktorí nás neopúšťajú, ani keď si prechádzame peklom. Nikdy nie sme sami.
Kristíne Ježovičovej vyšlo v poslednom období niekoľko silných YA kníh: Nevyslovené, Vydrž to so mnou, Nelám mi srdce, Nelám mi krídla, Nelám mi dušu a Vianočný bozk, po ktorých by mali siahnuť nielen tínedžeri. Väčšinu dňa trávi pri klávesnici. Vo zvyšnom čase sa venuje svojim dvom dcéram a fenke Lole, a aj manželovi, jedinému chlapovi pod strechou. Žije a tvorí pri Slnečných jazerách.
Popravde na túto knižku som sa tešila ako malá a nevedela som sa jej dočkať. A môžem povedať, že som vôbec nebola sklamaná! Veľmi sa mi páči na knihách tejto autorky, že sa dotýka tém, ktoré nie sú zvyčajné pre slovenskú romatickú (YA) scénu a samozrejme ich zakomponovala aj tu - anorexia/bulímia, šikana v rodine, politika, LGBT páry na Slovensku...
Štýl, v ktorom bola kniha napísaná mi naozaj sadol, pretože podľa mňa úplne odzrkadľoval pohľad dievčaťa s poruchou prijímania stravy - roztržitý, myšlienky roztekané... Prišlo mi, že ako postupoval dej, tak to len vrcholilo a fakt sa mi to páčilo, že autorka nezabudla aj na tento detail. A hoci som párkrát chcela Kaju prefackať, nech si uvedomí svoju hodnotu, niekde v kútiku duše som úplne vedela čím si prechádza.
Hoci celá kniha je hlavne o poruche príjmu potravy, odohráva sa tu aj druhá linka, v ktorej je hlavná téma práve šikana v rodine. Nestretávam sa v YA s touto témou často a málokedy býva dobre spracovaná. Tu je však dobre na ňu poukázané a hlavne na to, čo môže taká psychická tyrania od muža/otca spôsobiť matke/dcére.
Politika (protesty #allforjan) krásne dotvárala celý príbeh a vytváralo také príjemné pozadie. Postoj, aký zaujala Kaja voči tomu celému, ma zaujal, pretože mi prišiel úplne taký ako mala väčšina ľudí v jej veku, takže si u mňa dielo získalo ďalší bod.
A čo ma najviac potešilo je zakomponovanie LGBT tématiky - tým, že je to kniha od slovenskej autorky, tak dupľom! Hoci jej tu nebolo tak veľa, ale nejako ma to príjemne pohladilo na duši. A zas sa poukázalo na to ako niektorí Slováci sú naozaj "tolerantní" a reálne tomuto slovu nerozumejú.
Za mňa je to knižka, ktorá podľa mňa poľahky schová niektorých "veľkých" slovenských autorov do vrecka, nielen preto, lebo nesie hodnotu pre mladšie ročníky, ale aj akúsi výpoveď o celej situácii na Slovensku. Nie je to dlhá knižka, no má v sebe niečo, čo vás nechá dlho zamyslených.
Som vyšťavená, splakaná, dojatá a... šťastná? Táto kniha bola skvelá. Jediné, čo mi po dočítaní napadlo je prosba, aby autorka nikdy neprestala tvoriť, pretože tieto knihy deti a mládež potrebuje. A možno aj my, aby sme sa uistili, že nás nikto a nič nevlastní. Dokonca ani len odraz v zrkadle.
Snáď si do večera utriedim myšlienky a spíšem nejakú plnohodnotnú recku, akú si táto kniha zaslúži.
skvelá kniha! dokonca si dovolím povedať, že táto kniha sa ma dotkla ešte viac ako "nevyslovené". veľmi ma teší, že sa rozhodla vrhnúť do písania knihy o PPP, keďže medzi slovenskými autormi to nie je práve najobľúbenejšia téma. osobne som sa trošku bála tej politiky v tej knihe, ale chvalabohu tam bola skôr okrajovo a aj keď bola dôležitá, netočila sa stále dookola a celkom dobre ozvláštnila príbeh. každopádne, kniha super, príbeh - luxusný, ale, ako je už na slovensku zvykom, chýba trigger warning pretože okrem porúch príjmu potravy sa tu rozoberá aj domáce násilie a nie každý o týchto veciach chce a dokáže čítať.
Pôvodne som to kúpila sestre, nech má čo čítať. Ale pustila som sa do toho. Táto kniha má grády! Nevidím žiadny dôvod prečo by to o pár rokov nemohlo skončiť v čítankách. Ak sa niekomu nepáči, že sa tam spomína politika. Smola! Je to perfektná výpoveď doby, je to skvelo zachytené a desať rokov to môže slúžiť ako ukážka toho, čo sa tu za posledné roky stalo. Veľmi dobrá kniha pre mládež. A záver? Mindfuck!
Autorka sa vo svojej novinke rozhodla venovať problematike, s ktorou bojuje veľa dievčat a žien. Sama som sa dokázala s Kajou stotožniť a porozumieť tomu, čím si prechádzala. Niekedy slová dokážu bolieť viac než činy... V knihe sa prelínajú dva príbehy, máme tu mužského a ženského rozprávača. Nechcem viac prezrádzať, inak by som vám pokazila celý zážitok, tak poviem len, že na začiatku som mala určitú predstavu, v akom vzťahu sú dvaja rozprávači, no postupne som zisťovala, že som sa zmýlila a pravda bola úplne inde. Od začiatku tu vládne tajomnosť, rozmýšľate, kto je vlastne ten mužský rozprávač a kto sa skrýva za označením „on“. Najskôr som bola trochu zmätená, na druhú stranu sa mi páčilo, že som nevedela, čo mám čakať a autorka ma dokázala prekvapiť. Oceňujem, že sa nebála do príbehu zakomponovať aj slang, nadávky, nárečie, dodávalo to celému príbehu autentickosť. Kľudne by som z príbehu vynechala politiku, viem, že táto téma je dôležitá a nemôžeme pred ňou zatvárať oči, ale v poslednej dobe sa na mňa politika valí zo všetkých strán a aspoň v knihách si chcem od nej odpočinúť. V závere sa niektoré veci vysvetlili, no na môj vkus tu zostalo veľa nedoriešeného. Autorka najskôr vypustila bombu a potom príbeh náhle ukončila. Mám veľa otázok o tom, čo sa ďalej stalo a určite by som privítala pokračovanie. Páči sa mi autorkin štýl, ťažké témy dokáže spracovať veľmi dobre. Je to jednohubka, ktorú som prečítala za pár hodín, no celý čas som mala takú ponurú náladu, s tým všetkým čo sa v príbehu dialo to ani inak nešlo. Taktiež musím pochváliť grafickú stránku, či už obálku, alebo vnútorné spracovanie.
Som trošilinku sklamaná. Ale nebola to zlá kniha. Stojí za prečítanie, pretože sa v postavách ľahko nájdete, a je to drasticky smutné a ukrutne reálne.
Zhrniem to jednoducho, v plusoch a mínusoch.
PLUSY - veľmi reálny príbeh/námet, ktorý sa môže stať každému - krásne písanie a veľmi na zamyslenie, strašne veľa citátov mám zaznačených - kratučká jednohubka, keby sa mi chcelo a mala som čas, prečítam to za pár hodín naraz - som prekvapená, že takto dobre a zaujímavo píšu slovenskí autori :O Po mojich posledných skúsenostiach ma to milo prekvapilo :D - jazyk - nadávky, slang, rôzne nárečia či prízvuky - autorka úžasne spojila dva príbehy, ktoré v knihe čítate. Najprv nechápte, ale každou kapitolou si postupne spájate veci. Veľmi šikovné.
MÍNUSY - politika. Tak nakoniec som sa rozhodla, že sa mi to tam až tak nepáčilo. Nemala som dojem, že by to príbehu dodávala niečo iné okrem toho, že áno, toto sa deje práve na Slovensku, keď tento príbeh prebieha. Ale to je celé. - miestami mätúce? Nechápte ma zle, ono je to schválne písané tak, že ste spočiatku zmätení, ale pri niektorých konverzáciách som mala pocit, akoby trepali piate cez deviate. - a ten koniec no. Fakt som bola šokovaná, čo sa odhalilo, ale autorka vlastne nič nezakončila, len to sekla a nastala kapitola "o pár dní neskôr", ktorá absolútne nič nevysvetlila a neukončila. Ani mi nevadí ten otvorený koniec ako to, že mala autorka taký plot-twist a proste ho úplne uhrala, akoby to nič nebolo. Len tak medzi rečou, že sa toto a toto stalo.
ZÁVER? Páčilo sa mi to. Fakt ma to bavilo a zároveň bolelo čítať, pretože vám to pripomenie všetky bolestivé spomienky na strednú alebo na rôzne reči, ktoré ste o sebe počuli. Na konci je namiesto poďakovania taký príhovor autorky k čitateľovi, čo sa mi veľmi páčilo. Viem si predstaviť, koľko ľudí má problém s prijímaním potravy a myslím si, že im táto kniha otvorí oči, keď sú napríklad ako hrdinka, ktorá si to neprizná. Určite ju odporúčam :)
Vitajte pri ďalšej recenzii zo série "dočítala som knihu o polnoci, poďme napísať hodnotenie".
Ak mám byť úprimná, toto bola autorkina prvá kniha, ktorú som od nej čítala a väčšinou knihy s touto tematikou nevyhľadávam, pretože aj keď ma na jednej strane do istej miery fascinujú a zaujímajú, sú pre mňa... triggering. Hľadám v nich návod a snažím sa ich aplikovať na seba, ale o mojej psychickej poruche niekedy neskôr.
Veľmi sa mi páčil štýl písania, keďže nebol vôbec prikrášlený, bol strohý, k veci... dokonca by som niekedy povedala, že až surový, čo však dopomáhalo vytvárať atmosféru toho celého príbehu. Páčilo sa mi striedanie pohľadov a aj keď je pravda, že som bola spočiatku zmätená, kde a kedy sa to odohráva a ako sú postavy prepojené, chcela som vedieť viac.
Musím však povedať, že to všetko pekne do seba zapadlo a v priebehu príbehu som pomaly začala tušiť, ako sa to bude vyvíjať. To nemení nič na tom, že som si to užila, všetky tie jednotlivé detaily, keď príbeh do seba pekne zapadol ako puzzle.
Karolína aj Karol boli zaujímavé postavy, ktorým určite nechýbala hĺbka a charakter. Obaja boli poznačení udalosťou, ktorá do istej miery zmenila ich život. Aj keď mi niektoré momenty prišli uponáhľané práve kvôli tomu štýlu písania, veľmi sa mi páčil vývoj vzťahu medzi Karolínou a jej otcom a to ako si k sebe našli cestu, aj keď bolo očividné, že rodičovstvo pre otca nebola práve najsilnejšia stránka. Rovnako sa mi páčil vzťah Karola s jeho sestrou, pretože aj napriek tomu, ako sa k nej niekedy dokázal správať, bolo vidieť, že ju stále má rád, ale kvôli tomu, že mu pripomínala jeho matku, mal zmiešané pocity... ach, tie postavy boli asi moja obľúbená časť na celej knihe, milujem postavy, ktoré v sebe skrývajú toľko detailov a odtieňov. To isté platí aj pre Karolínu, na ktorej zase bolo vidieť, ako sa jej "nevinné" poznámky dostávajú pod kožu, čo si mnohí ľudia neuvedomujú... a ako povedala autorka na konci, veľakrát to ide od rodiny.
Och, toto bola rozhodne kniha, pri ktorej som sa vedela až príliš dobre vžiť do kože hlavnej hrdinky a stotožniť sa s jej problémami.
Určite by som varovala, že kniha sa venuje tematike anorexie, bulímie, počítania kalórií, hrubého správania a fyzického či psychického týrania, keďže to pre niektorých môžu byť ťažšie témy. Aspoň pre mňa osobne to bolo dosť ťažké čítať bez toho, aby som nerozmýšľala nad spádom k starým zvykom. Každopádne si myslím, že je fajn mať knihu na slovenskom trhu pre násťročných s posolstvom, ktoré táto kniha nesie. Hlavne v dnešnej dobe instagramových modeliek, tik toku a iných sociálnych sietí, kde je veľmi ľahké skĺznuť do porovnávania, diétovania a nenávidenia svojho tela. Veľmi sa mi páčila aj správa od autorky na konci knihy, ktorá povzbudzovala k okomplimentovaniu svojho výzoru a k tomu, aby sme k sebe boli milší, pretože častokrát sme my sami svojím najtvrdším kritikom.
Jediné, čo bolo pre mňa také trochu... nezaujímavé, boli všetky tie časti s politickou tematikou. Nielenže sa politike veľmi nevenujem, ale trochu to pôsobilo rušivo a ja osobne by som si vedela príbeh predstaviť aj bez toho. Dosť, že to človek počuje z telky a neviem odkiaľ, nepotrebuje to mať ešte v knihe.
Celkovo som bola ale príbehom milo prekvapená. Pôsobil veľmi reálne, veľmi úprimne a surovo, bol zaujímavý s celkom šokujúcim zvratom na konci, teda ja osobne som nečakala, že sa to vyvŕbi až do takej miery. Veľmi sa mi páčilo, ako to všetko zapadlo dokopy, postavy som si obľúbila a čítalo sa to samé aj napriek tomu, že je to ťažšia téma. Aj napriek tomu, že to má len 240 strán, nie je to ľahká jednohubka. Aspoň teda pre mňa nebola. Stále si však myslím, že o týchto veciach by sa malo rozprávať, hlavne medzi mladými ľuďmi.
Za mňa úplne super, tak zhruba v polovici môj záujem na chvíľu poľavil, priznám sa, ale potom sa to akosi všetko začalo rozuzľovať a ja som hltala stránku za stránkou. Určite odporúčam.
Dobre, len dávam na vedomie, že som naozaj mala svoj blik blik moment. A ak mi to došlo príliš neskoro...tak whatever!
Vydrž to so mnou je moja prvá slovenská kniha po pomerne veľmi dlhej dobe. Nie som zrovna fanúšik slovenských autorov, preto okolo nich chodím opatrne, ale Vydrž to so mnou, mi skrátka nedala pokoja. Nezvyčajne by som začala tým, čo sa mi nepáčilo a prečo som si povedala, že hviezdička dole. Uvažovala som aj o tom, že tobude 1,5 ale rozhodla som sa nakoniec len pre jednu.
Videla som to už aj niekde inde, že táto kniha by mala mať varovanie. Preberá vážnu tému o ktorej treba hovoriť a ja som neskutočne rada, že sa o nej hovorí. Ale treba k téme nastupovať trochu s opatrnosťou. Osobne som človek ktorý si je neistý svojim obrazom, ale viem tieto veci odosobniť od knihy. Niekto však nemusí a síce nesie krásne posolstvo....treba si dať na to pozor. Je to však len moja malá časť s hviezdičky. Pretože aj s kontaktmi ktoré budem spomínať neskôr sú to len ,,estetické“ (aj ked not really) drobnosti.
Čo sa mi osobne veľmi nepáčilo a úprimne je to dôvod, prečo knihe nemôžem dať plný počet, bolo aj to ako tam bol vykreslený mladý psychológ ktorý počas svojej praxe ,,pochybil". Ah jaj. AH JAJ!! V rámci príbehu nemám pocit, že za zápletka bola potrebná (nakoľko je to záležitosť pár strán v celom príbehu) a musíme sa na to pozrieť tak, že ak túto knihu chytí mladé dievča, toto môže byť jej prvý pohľad na prácu s psychológom. A toto skrátka vidieť nechce. Normálny čitateľ to možno preletí, možno trochu prekvapené otvorí ústa, ale potom nerieši. Dokonca zrejme väčšina čitateľov to preskoší. Pre niekoho to opätovne môže pôsobiť hrozivo a vyvolať strach z toho, že sa im to môže stať. Samozrejme, prinajhoršom vyhľadá ženského psychológa. Pri najhoršom žiadneho. Pritom v reálnej praxi (podľa toho že bol s ňou sám) by tam sedel minimálne 24-25 ročný muž, ktorý by zrejme už mal druhý diplom a zrejme by sa vedel ovládnuť. Od prváka sa totižto učíte ako musíte zaobchádzať s pacientom. Ako si vytvoriť priestor a hranice. To že Drak povedal, že je to konflikt záujmov túto situáciu nezachraňuje. A ani fakt, že keď hlavná hrdinka zakričí: ,,No tak začni“ (mysliac hypnózu) on povie len to, že nie je ,,žiaden gigolo“ a jeho predošlé slová sa vytratili do vetra. Psychológ tam dokonca nezohráva ani len reálne podpornú rolu. Už ja ako (hádam budúci) bakalár viem, ako aspoň čiastočne pristupovať k pacientom s PPP. Nie som si istá, či by som mladé dievča podporovala v tom čo robila. Na druhú stranu tam hralo rolu aj určitý ,,náznak" vydierania (Takže Drak nemal úplne na výber). Áno, chce ju odporučiť ďalej, ale takto...sa to nerobím. Ide mi o to, že postava psychológa mohla byť pri tejto knihe posunutá úplne inak a dokonca aj prospešne. A to je pri takýchto knihách vyslovene potrebné. Potrebujeme aby ,,chorý ľudia“ vyhľadali pomoc odborníka, aby sme im ukázali že je to správna cesta- nechceme aby šli na internet, kde je bohužiaľ hrozne veľa ProAna stránok. Aby sa nebáli kto a čo ich čaká v ordinácií. Pre mňa OSOBNE bola týmto určitá časť posolstva knihy narušená a stále som sa k nej vracala.
ALE PRE NIEČO MÁ KNIHA 4 HVIEZDIČKY!
Od úplného začiatku sa mi páčil nie úplne zvyčajný štýl písania (minimálne pre mňa.) Myslím si, že v knihe je dosť určitej ,,prozaickosti" a metafor aby ste sa cítili tak trochu umelecky. Zároveň sa nebojíme používať nadávky (vďaka bohu za to) a hovoriť tak, ako hovoria mladý. Kniha hovorí o dôležitých veciach- Napriek tomu, že nesúhlasím s niekoľkými krokmi, ktoré sú hore...
Je to krásne surová kniha. Poukazuje na tu realitu, čo dievčatá často počúvajú od rodiny a od okolia. Ako sa mnohé ženieme za ideálom krásny a ako to pri mnohých prerastie do choroby. Ktorú si často začne uvedomovať najskôr okolie. Čo by som možno úplne ocenila by boli na konci aj nejaké verejné linky, kde sa ľudia trpiaci PPP alebo aj všeobecne naznačenou depresiou môžu otočiť. Možno som sa v knihe nenašla do takej miery ako si tým prechádza hlavná hrdinka, ale je to dôležité posolstvo aj pre moju menšiu trošku stotožnenia.
Taktiež oceňujem dĺžku knihy. Občas je ťažké podať tak ťažkú tému len na pár stránkach a tu sa to podarilo podľa mňa pomerne dobre. Pár ľútom úplne vraj nesedelo, ako sa do toho miešala politika, ale mne osobne to nevadilo. Predpokladám, že to bola téma ktorá extrémne rezonovala v období písania knihy. Napriek tomu, že tiež niesla posolstvo, bola pre mňa skôr kulisa.
Prečítané za tri hodinky vo vlaku a to je samo o sebe znakom, že to bolo super. Ťažké, silné a miestami drsné, ale zároveň aj realistický pohľad do života mladých dievčat. Všetky občas takto myslíme a je super, že kniha sa nebojí ukázať aj tie tienisté stránky.
Milujem tvorbu Kristíny Ježovičovej pre mladých dospelých! Tak, a je to vonku. Toto priznanie však nie je nič oproti otvorenosti, s akou ona sama dokáže hovoriť o problémoch, o ktorých sa bežne nedočítame, a prispôsobiť ich na mieru cieľovej skupine. Svojich hrdinov pritom nijako nešetrí, ide až na kosť a občas si kladiete otázku, či vôbec existuje nejaká nádej na zlepšenie. Z tohto pohľadu sa javí Kikin rozprávačský štýl až extrémne, hoci toto slovo sa v súčasnosti používa skôr v negatívnom zmysle. Ale či už ide o námet, jednotlivé motívy, alebo reč postáv, neberie si servítku pred ústa a ťaží z nich maximum. Román Vydrž to so mnou vás vtiahne už od samého začiatku vďaka Karolíne a Karolovi. Dievča v zrkadle a Zrkadlo v chlapcovi tvoria na prvý pohľad dve rôzne dejové línie, inokedy natrafíte na nebadané prepojenie, ale postupne sa vám ujasní, kde je sever.
"Z kresla pred telkou sa ozývajú nadávky. TA3 s ním dokáže dve veci. Buď je z neho medveď počas zimného spánku a uspí ho na celé poobedie, alebo sa premení na Hulka v najväčšom stave rozzúrenia. Ako fanatický vyznávač Smeru nahodil svoju druhú podobu. Vôbec sa mu nepáči myšlienka, že by mal Smer odstúpiť. Ja si myslím pravý opak. Pred dverami si obúvam čižmy a vystriem dáždnik. Kráčam bezcieľne prázdnou ulicou. Ale sama viem, že cieľ mám, len si to nepriznám. Čakám, či neuvidím prichádzať otca. Ak by sa z kanála vynoril Pennywise a zožral by ma ako malinu, všimol by si to niekto? Možno by som preňho bola priveľkým hltom." (str. 31)
Autorka sa nezdržiava zbytočnými opismi ani expozíciou postáv, takže už od prvej strany ste vtiahnutí do deja, respektíve vnútorného života Karolíny a jej... koho? Na to prídete i sami. Mne to trklo až vo chvíli, keď bol v jednej kapitole spomínaný walkman a v ďalšej film Let´s dance. Viem, mohlo mi dopnúť aj skôr, ale lepšie neskoro ako nikdy 😀. Anotácia knihy toho veľa neprezrádza, ale dokáže navnadiť. Keď však spoznáte príbeh bližšie, uvedomíte si, že predsa len obsahuje veľa pravdivých náznakov, najmä čo sa týka každodenného boja so zrkadlom. Je obraz v ňom skutočný, alebo ho skresľuje naše vnímanie seba samého? Kaja pendluje medzi rozvedenými rodičmi, čelí ponižovaniu z jeho strany a ani jej vzťahy s rovesníkmi sa nedajú označiť za plnohodnotné. Obávaný i nenávidený on má všetky atribúty nešťastného, frustrovaného a chorobne neznášanlivého príbuzného, ktorý dokáže zadupať sebavedomie svojich blízkych až pod zem. Doslova... Čudoval som sa, prečo sa Kaja viac-menej dobrovoľne každý víkend vydáva na milosť tyranovi, ale je pravda, že kontakt s otcom bol pre ňu potrebným a pre vývoj deja aj nevyhnutným prvkom. Kaja si vsugerovala predstavu o svojej výraznej nadváhe, sotva znesie pohľad na seba a to jej bráni v nadväzovaní kontaktov. Zmena prichádza, keď stretne pekného chlapca, zanieteného aktivistu, ktorý bol rád, keby sa videla jeho očami. Páčilo sa mi, ako Kika postupne, nenápadne prepájala dve línie a aj Lukáš bol svojím spôsobom spojivkom medzi nimi. Karol, druhý protagonista, je talentovaný futbalista, ktorý má rád hudbu, dievčatá a svoje pevné miesto v tíme. Status quo však naruší príchod novej futbalistky, a dievča v dovtedy chlapčenskom klube je pre Karola ako päsť na oko. Ozve sa v ňom alfa samec a v snahe ukázať novej členke, kde je jej miesto, si ani nevšimne, že ona dáva prednosť jeho sestre Karolíne... Kristína Ježovičová si nikdy nevyberá ľahké témy a román Vydrž to so mnou je toho exemplárnym príkladom. Ak čakáte ľahké, nenáročné čítanie, majte sa na pozore. Kniha obsahuje pomerne málo pozitívne ladených scén, ale o to výraznejšie je celkové posolstvo, ktoré toto dielo šíri.
"Z Kajinej izby počujem fučanie a vzdychy. Jasné, že som zvedavý, či tam s niekým nekefuje. Skúsim pozrieť cez kľúčovú dierku, ale nič nevidím. Pootvorím dvere. Aha, jasné, že to nerobí. To mi mohlo byť hneď jasné. Cvičí... a požičala si môj walkman, teda ten, ktorý tu nechala mama. Jej staré kazety mam dakde pod posteľou, Potichu zatvorím dvere. Keď odchádzam na tréning, nájdem Kaju logať vodu ako o život. Keď si ma všimne, zastaví svoj boj. Mám pocit, že sa chce so mnou rozprávať, ale všetko, o čom chce vyprávať, mám napísané vo očiach a ona tiež. Už ste zažili, žeby reči dvoch nímandov zmenili svet? Ha? Tak akoby mohli zmeniť nášho otca?" (str. 154)
Autorka využíva veľmi živý, hovorový a expresívny jazyk, nie však prvoplánovo. Citlivejšie povahy možno občas povytiahnu obočie, ale reč je šitá na mieru charakterom postáv a isté situácie si jednoducho vyžadujú výrazy "od srdca". Dej je zasadený do obdobia po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čím sa Kike podarilo do knihy prepašovať aj spoločenský rozmer a potrebu uvedomiť si silu zodpovednosti aj u mladých ľudí, ktorí si len formujú svoj pohľad na svet a politiku. Veľmi ma prekvapilo odhalenie, že sama Kika čelila podobným problémom. Považujem ju za krásnu, skvelú a veľmi sympatickú babu, a môj obdiv k nej teraz ešte vzrástol. Román Vydrž to so mnou obsahuje aj viacero ďalších motívov, ale už nechcem viac prezrádzať, je predsa na vás, aby ste sa s nimi oboznámili 😉. Rozhodne sa máte na čo tešiť. Jedinú výčitku mám len smerom k jazykovej úprave, pani redaktorka odviedla totiž veľmi slabú prácu. Väčšinou sa snažím nevšímať si nejaké preklepy a podobne, stane sa, ale opakujúce sa zlé čiarky a dokonca štyri (!!) hrubice fakt dokážu pokaziť dojem z čítania. Dal by som za to aj o hviezdičku menej, nie je to však chyba autorky či obsahu, preto vychádza z tohto boja víťazne.
Vydrž to so mnou v sebe nosí nádherné posolstvo a okrem toho sa zaoberá situáciami na Slovensku. Kika to dokázala nenásilne spojiť, takže vidíme kvalitu v rôznych aspektoch. Otvorila témy, o ktorých sa musí hovoriť, lebo sú dôležité. Nemôžeme sa tváriť, že vôbec neexistujú. Dúfam, že táto novinka znovu prileje olej do ohňa a zaujme široký okruh čitateľov. Hlavne si prajem, aby si našla cestu k dospievajúcim ľuďom. Môže im veľmi pomôcť. Uvedomia si to, čo pre svoj skreslený pohľad nevideli. Nikdy v tom nie ste sami!
Nie, neplakala som ako pri knihe Nevyslovené , napriek tomu sa mi páčila ešte o kúštik viac. A to som si myslela, že ju nie je možné prekonať. Autorkine knihy sú ako terapia, aj keď často je to terapia šokom. No svojim postavám dokáže neuveriteľne odhaliť dušu, ako sa hovorí – ide až na kosť, a často krát aj nám dávno dospelým pripomenie strasti dospievania. Tak ako pri knihe Nevyslovené, aj o knihe Vydrž to so mnou, si myslím, že môže skutočne pomôcť, keď ju chytí do rúk niekto v ten pravý čas. Musím vyzdvihnúť aj skvelý nápad s bielymi a čiernymi kapitolami. Obálka samotná je krásna. No toľko bolesti sa v tej záplave ružovej skrýva ... Ale to je proste Kristína Ježovičová. Drsná, realistická, ale napokon vždy ponúkne východisko. A je už na nás, či ho využijeme.
Na novú knihu od Kristíny som sa tešila, odkedy som v roku 2019 čítala Nevyslovené. A musím povedať, že Vydrž to so mnou ma rozhodne nesklamala! Veľmi oceňujem, že ani slovenskí autori sa neboja riešiť vo svojich dielach ťažšie témy, veď predsa, či už priamo alebo nepriamo, sa dotýkajú nás všetkých. A na Kristíne sa mi fakt veľmi páči, že k tomu pristupuje s citom, poukazuje, ako problém jednotlivca vplýva na jeho okolie. Ťažko sa mi opisujú moje pocity pri čítaní, keďže nechcem prezradiť nič dôležité, no môžem povedať jedno. Tento príbeh mi prišiel až príliš skutočný, akoby Kaja bola moja sestra, či kamarátka a ja som počúvala časť jej príbehu a všetko som s ňou prežívala. Toto je vlastne ďalšia vec, ktorú na Kristíniných knihách zbožňujem - žiadny z jej príbehov nie je ukážkovo a dokonalo ukončený, na malú chvíľu som mala možnosť vstúpiť so Kajinho života, a aj keď som knihu dočítala viem, že jej príbeh pokračuje ďalej. A takisto sa chcem Kristíne poďakovať za ten krásny záver! Hoci som už dávno za zenitom a kniha nie je primárne určená mojej vekovej kategórii, ten koniec ma proste dostal. Myslím, že tie slová z času na čas potrebujeme počuť všetci v akomkoľvek veku. Takže ďakujem!
dnf s knihou som to vzdala už na strane 25. cringovala som na každej jednej strane. uznávam, téma ED na slovensku častá nie je a to je asi aj dôvod prečo sa kniha stala tak dobre hodnotenou, ale aj tak. nerozumiem, ako sa ktokoľvek mohol prekúsať cez ✨jazyk mladých ľudí napísaný middle-aged človekom✨
Knižné odporúčanie: ▪️🔹VYDRŽ TO SO MNOU🔹▪️ @kristinajezovicova
🔹Mám pre vás nový knižný tip, ktorý určite stojí za prečítanie. 😊 Kniha Vydrž to so mnou je primárne pre mládež, no myslím, že si v tejto krásnej fialovej knižke nájdu to svoje aj dospelí. Kika po úspešnej knihe Nevyslovené opäť zabŕdla do vážnych tém, ktoré trápia nielen mládež. Ide o témy a choroby, o ktorých by sa malo hovoriť viac.
📖 Kniha je rozdelená na dve časti zvláštnym, no pekným ozvláštnením čiernymi stránkami. Na bielych stránkach sa rozoberá príbeh mladej Kaji a jej dosť veľký problém s príjmom potravy a na čiernych stránkach sledujeme príbeh mladého muža. Asi v polovici knihy som pochopila, ako sú títo dvaja prepojení. V príbehu sa dokonca rieši aj politika a spomína sa obdobie, ktoré po nežnej revolúcii zarezonovalo celým Slovenskom - vražda Janka Kuciaka a následne veľké protesty po celej krajine - a ja som mala pocit, akoby som sa ocitla v dobe spred pár rokov. Niektorým práve táto časť nebola po vôli, no mne sa páči, pretože je autentická. Je to niečo, čo by sme nemali ignorovať a nemali by sme pred tým zavierať oči.
Táto kniha je až príliš reálna, niekedy aj mierne depresívna, no nič neprikrášľuje, nesľubuje cukrové obláčiky s jednorožcami a nemaľuje dúhy na oblohu plnú mrakov. Skôr podčiarkuje dôležitosť nášho psychického zdravia a sebalásky. Kristíne sa opäť podarilo napísať majstrovský kúsok a veľmi ma potešilo, že sa v pribehu mihol aj Fredy 😊 (fanúšikovia knihy Nevyslovené vedia).
Knihu odporúčam nielen mladistvým, ale aj zrelším čitateľom, ktorí majú radi príbehy bez zbytočných okrás a pozlátky.
Ďakujem @kristinajezovicova za knihu, ktorá sa dostala na čestné miesto v mojej knižnici 💜
Už som sa zmienila, ako mám rada Kristínkin štýl? Tak áno...mám...a veľmi. Jej príbehy sú niečo viac ako len príbehy...vie úžasne vystihnúť vnútorné pocity postáv. Až človek rozmýšľa, ako by sa sám v danej situácii cítil. Úplne najviac zbožňujem dve časové línie príbehu. Podobne ako pri knihe Nevyslovené, aj tu sledujeme dve časové línie. Na jednej strane Karola a jeho mladosť so sestrou Kajou a ich "otcom" a na strane druhej Kajine problémy s váhou a vzťahy s rodičmi a priateľmi a človekom, ktorý bol označený len ako "on". A nie...Kaja nie je ta istá osoba 😁. Avšak obe majú veľké problémy. Koniec bol zvláštny. Prepojenie príbehov som trošku tušila a bolo to skvelé. ALE....tu som musela ubrať jednu *...čakala som nejaké ukončenie, no veľa vecí ostalo len tak, čo ma mrzelo. No nakoniec to tak asi aj bolo najlepšie. Nič človeka nenavnadí na dlhé premýšľanie lepšie ako nedokončené veci 🤣🤣🤣.
🌸 Po Nevyslovené som nemyslela, že autorka vytvorí znovu niečo silne emotívne, ale podarilo sa jej to. Za 230 strán sa toho vo mne nahromadilo mnoho a bola som viac zničená, nahnevaná a smutná ako po príbehu Fredyho. 🌸 ,,Tými myšlienkami si zatĺkam do srdca klince. Jeden po druhom. Jeden je rovno, no ďalší nakrivo. Hnisavé diery krivosti svrbia. Bože, tak strašne. Klince obrastajú cievami, pomaly oxidujú. Z očí mi tečie hrdza.” - str. 21, Karolína 🌸 Na úvod, ako to býva zvykom, zhodnotím vonkajší dizajn novinky. Je spracovaná krásne, detailne, vnútorné čierne strany sú skvelé ozvláštnenie, iba ten paperback sa trochu hneď zdevastoval. Kniha je krásna na prvý pohľad. 🌸 Príbeh je písaný z dvoch pohľadov. Väčšinový podiel má Karolína, menší, ale zásadný, Karol. Kapitoly sú krátke a dynamické, takže sa rýchlo čítajú. 🌸 A teraz k deju a postávam. Priznávam, mala som menší mindfuck a vôbec som nevedela odhadnúť, čo sa deje a ako to autorka sa znovu pekne zahrala s osudmi postáv. Hlavnou rozprávačkou je Karolína, bojujúc s vlastnou hlavou a telom, ktoré nenávidí. Žije v utkvelej domnienke, že je tučná a musí schudnúť, nehovoriac o domácej šikane, ktorej čelí. ON ju zhadzuje pri každej príležitosti a slovne jej ubližuje. Niektoré momenty boli náramne kruté a ubližovali aj mne ako čitateľovi. Nie nadarmo sa hovorí, že slová sú niekedy horšie ako facka. 🌸 Karolína trpela PPP (poruchy príjmu potravy) a samozrejme si nič nechcela priznať, tvárila sa, že všetko je v úplnom poriadku a iba musí schudnúť. Niektoré jej myšlienky a namýšľanie, úplne som jej rozumela, lebo veľakrát rozmýšľam rovnako. Myslím, že nejedno/a dievča/slečna/žena by sa v príbehu našlo/a. A napr. scény so stenou, podlahou, alebo odtokom (nechcem spoilerovať) - akože nevedela som, či byť šokovaná, alebo znechutená tým explicitným opisom. 🌸 ,,Jablká, sladké jablká. Boli kyslé. Dala do nich dvojnásobok cukru. Keby sa tak dal zavariť život. Namiešať si ho podľa chute a zavariť aj sto fliaš. Dávkovať si ho postupne.” - str. 61, Karolína 🌸 Čierny stránky sú písané pohľadom Karola a najskôr si budete istí, ako dej vypáli, ale potom príde šok a prvotné odhalenia. Miestami tam bolo na mňa moc nadávok a vekové odporúčanie 13+ mi prišlo nízke. 🌸 Jediná vec, ktorá mi v knihe vadila bolo riešenie politickej situácie na Slovensku. Ja všeobecne nemám rada ak sa politika ťahá do umenia, hudby, filmov, kníh, zábavných programov a podobne. A bolo tam toho na mňa až príliš. Navyše jedna konkrétna, také manipulačné mi to prišlo. Ak vám to neprekáža, tak to pre vás nebude problém a dotvorí vám to prostredie. Kristína aj znovu zabrdla do LGBT témy a o čosi viac, ako v Nevyslovené, ktoré sa vyskytuje i tu. 🌸 Ak čakáte romantickú linku, tak vás sklamem, ale tá tam skoro nie je. Stále som sa nerozhodla, či mi chýbala alebo nie. 🌸 Publikáciu by som zaviedla ako povinné čítanie do škôl, pretože toľko dievčat si tým prechádza a nevedia čo s tým. Tak je to i s Nevyslovené. Obsahuje množstvo krásnych a dôležitých myšlienok. 🌸 Záverečné hodnotenie 🌸 Dielo odporúčam, ale nie je to nič pre citlivé povahy. Pojednáva o ťažkých témach, o rodinnej šikane, hľadaní seba samého a akceptovaní druhých, ktorí sú iní, ale neznamená, že zlí. Nejde o romantiku, ale nájdení pokoja a sebalásky, čo sa nemusí vždy naplniť. Zrkadlo môže ukazovať realitu, alebo skreslený pohľad, ktorý si sami fabulujeme. 🌸 A ako napísala Kristína na konci: ,,...pozri sa na seba do zrkadla a povedz svojmu odrazu: ,,Ľúbim ťa, si krásny človek. Znamenáš pre mňa príliš veľa na to, aby som ti ubližoval/a.””
○ Ďakujem autorke a vydavateľstvu, že mi knihu zaslali na recenziu. ❤️ ● Moje hodnotenie: 5/5
Myslím, že ak by som túto knihu čítala v mladšom veku, bola by ma zachránila. Celkom a úplne by som sa v nej našla, a hoci dnes mi už nemohla povedať nič nové, to mladé dievča v mojom vnútri ňou bolo tajne nadšené a potrebovalo si to prečítať. Pretože ak by mi toto dal niekto do ruky, keď som mala trinásť, mala by som úplne iný život. Teraz som si len poplakala nad tým rozmarom.
Zaujal ma názov, pretože tak, ako hlavná hrdinka, aj ja chcem, aby to so mnou niekto vydržal, hoci ostatným v tomto úsilí dosť podkopávam nohy. Boli časy, kedy som si tiež myslela, že ak budem krásna, každý ma bude mať rád. Nuž, dnes som nádherná žena, no aký to má zmysel, keď máš 50 kíl, ale pri pohľade do zrkadla je ti zle, pretože vnútri si presne taká, aká si nikdy nechcela byť?
Táto prenádherná kniha mi pripomenula všetky tie príšernosti, ktorými som si prešla a opäť zo mňa raz urobila bezmocné dievčatko, ktoré zúfalo túži po tom, aby ju niekto ľúbil a svojou nehou poskladal dohromady. Pretože to dievčatko je samo a rozbité. Možno preto ma čítanie knihy tak bolelo. Lebo nachvíľu z mojich očí zmizol ten ostrý pohľad a krutá linka vôkol pier. A viem, že hlavná hrdinka sa na ňu nikdy nebude musieť v zrkadle dívať, pretože ju niekto zachránil.
Chápala som aj zrkadlo v chlapcovi, ktorý vyrastal bez matkinej lásky, a preto lásku vo svojom vnútri vlastne nepoznal, hoci nebol celkom pokazený. Mal pokrivený pohľad na svet, no zároveň sny a túžby a ambície. A ja som mu celým srdcom priala, aby sa všetky naplnili. Potom by zistil, že to nie je odpoveď. Že nespokojnosť si taký ako my nesú v sebe, kdekoľvek sme, bude nás tráviť ako jed. Pretože tak nás to naučili toxickí ľudia, ktorí nás vychovávali.
Na podobnú tému neexistuje veľa kníh, a už vôbec nie tak dobre napísaných. Autorka je naozaj neskutočne talentovaná. Najlepšie na príbehu je to, že je hodnoverný, pretože vnútorné rozpory postáv dávajú dokonalý zmysel. Všetko je to napísané tak reálne. Postavy milujeme a zároveň máme chuť vlepiť im facku. Tak nejako sa cítim aj ohľadom samej seba. Možno práve preto sa ma kniha veľmi dotkla. Bola výborná a určite siahnem aj po ďalších od autorky.
Moja v poradí 5 kniha od autorky a bola skvelá. Kniha sa čítala v podstate sama. Stránky mi pretekali cez prsty a aj napriek tomu, že kniha nesie ťažkú tému bolo to príjemné a oddychové čítanie. ~ Klobúk dole autarke, že sa pustila do témy, ako je porucha prijímania potravy. Je to zrovna téma, ktorá ťaží veľa dievčat a myslím si, že by sa o tom malo aj viac hovoriť. Určite je to pre spoločnosť tabu téma, avšak, keď je dobre podaná môže to len pomôcť. Autorka má príbeh výborne vymyslený aj keď som sa na začiatku dosť strácala. Autorka má výborný a čtivý štýl písania a aj preto som to mala za jeden večer prečítané. ~ Hlavná postava Karolína to mala veľmi ťažké a aj keď mi neprirástla k srdcu to, čo prežívala nebolo vôbec jednoduché. Striedanie medzi postavami sa mi veľmi páčilo a dokonca to bolo aj krásne graficky rozdelené. ~ V knihe sa stretávame nie len s poruchou prijímania potravy, ale aj s nízkym sebavedomím a vnútorným bojom so svojimi tieňmi a príšerami. Zároveň je v knihe opísané násilie v rodine, manželstvo v troskách alebo aj lgbt. Tých tém sa tam objavilo naozaj veľa. A prečo nie? Tu je vidno koľko problémov môže človeka ťažiť a, že rozprávať sa o nich nezaškodí. Politika tomu dodala len taký ten slovenský feel a aj keď v tom teenegreri nie vždy vidia všetko podstatné tak mne tá politika nevadila. To, že autorka použila slovenské mená a miesta tiež pokladám za plus. Jediná ,,výtka,, ,ktorú na knihu mám su tie vulgárne slová. Nehodilo sa mi to tam a hlavne sa vyskytovali vo veľkých množstvách. Škoda, že koniec nebol uzavretý, ale pokračovanie by som kľudne uvítala. ~ Rada by som ešte vychválila vizuál knihy. Akože nádhera.😍Jak zvonku tak aj zvnútra. A úplne nakoniec myslím si, že keď máte menej ako 15 rokov počkajte si. Knihu lepšie potom pochopíte a zistíte, čo v sebe ukrýva.❤️ 4,5/5⭐️ Najlepšia kniha akú som od autorky čítala. Možno aj skrz to, ako mi je tá téma blízka no za mňa obrovské odporúčanie.😊
Priznávam sa, že knihy od slovenských autorov veľmi nečítam. Nie, že by som mala niečo proti slovenským autorom no odkedy som sa sklamala s knihou od Dominika Dána ma žiadna slovenská kniha veľmi nelákala. Jedno z mojich knižných predsavzatí bolo, že budem viac podporovať našich slovenských autorov a táto kniha ma zaujala hneď, ako som ju prvý raz na bookstagrame videla. A musím povedať, že ma naozaj prekvapila.
Autorkin štýl mi sadol hneď od prvej stránky takže sa mi čítala naozaj pohodlne. Ešte som poriadne nezačala a ani neviem, ako som bola už skoro na konci. Najprv som si myslela, že to bude obyčajný klasický YA príbeh o škole a chlapcoch no v knihe sa skrýva niečo hlbšie. Autorka rozoberá jeden obrovský problém v dospievaní takmer každého (nielen) dievčaťa a tým je anorexia či bulímia.
Príbeh sa mi zo začiatku zdal dosť zamotaný a niekedy som sa v tom proste nevedela vyznať. Týmto vám chcem povedať, že, keď už sa dáte na čítanie tejto knihy (čo vrelo odporúčam) neodkladajte knihu kvôli tomu, že niečo nebudete chápať alebo sa vám bude zdať, že sú v príbehu časti, ktoré spolu nesúvisia. Autorka má všetko úžasne premyslené a na konci úplne všetko pochopíte.
Veľmi silný príbeh, kde mladé dievča bojujúce s “dievčaťom v zrkadle” o svojom obraze. Kaja po zranení kolena prestala tancovať a pribrala. A to s jej sebavedomím dobre zakývalo.
Pendlovanie medzi rozvedenými rodičmi tiež nie je nič moc. Cez víkendy trávi čas s otcom. Lepšie povedané u neho doma, lebo spoločne sa vídajú len málo. Zato ON je všadeprítomný a Kaju deptá asi najviac práve jeho krutá kritika.
Páčilo sa mi veľmi prelínanie sa dvoch pohľadov a tajomno, že čo vlastne a o kom čítam. Miestami som bola zmätená, ale v takomto tom zvedavom zmysle. Chcela som to rozlusknúť a keď to prišlo… mala som vlastné teórie ale nepotvrdili sa. Zato ma prekvapili iné twisty príbehu a potešili ma aj postavy, ktoré poznám zo série Nelám mi.
Mať možnosť toto čítať ako tínedžerka bojujúca s rôznymi démonmi, bola by som veľmi vďačna za posolstvo tejto knihy. No dalo mi to veľa aj teraz.
Veľmi super kniha od slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej. Zo slovenského prostredia nám prináša príbeh Kaji ktorá prežíva ťažké obdobie. Kvôli nehode čo sa jej stala, trošku pribrala, no a neskôr sa už necítila vo svojej koži. Spolužiaci sa jej za to vysmievali. A došlo to až k tomu že skoro nič nejedla. Na vine neboli len spolužiaci....
Máme tu ešte pohľad jej otca keď bol v jej veku aj s jeho sestrou. Táto kniha má veľa uzlov ktoré sa postupne rozuzlujú a niektoré rozuzlenia nie sú také ktoré by ste očakávali. Je to veľmi silný príbeh. Ktorý je vyrozprávaný z dvoch generácií.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Táto kniha je úžasná, na začiatku som ju nechápala ale koniec všetko vysvetlil, a pravdupovediac táto kniha mi otvorila oči a som rada že som ju prečítala, určite odporúčam 😊
Vydrž to so mnou má skvelý námet, zaujímavý príbeh a o ťažkej téme poruchy príjmu potravy, body image a dospievaní rozpráva realisticky, no s citom. Myslela som si to už pri Nevyslovené, že Kristína Ježovičová VIE písať a YA v jej podaní je úplne super, no a kniha Vydrž to so mnou ma v tom iba utvrdila. Ja mám niekedy pri knihách pocit, že autori píšu tak, ako žiadny človek nikdy nerozpráva, no to u tejto autorky neplatí. Milujem jej štýl písania, jej jazyk, jej dialógy, jej kapitoly, celú estetickú stránku jej kníh a teším sa na všetky jej ďalšie!!
Vydrž to so mnou je kniha, akých na slovenskej scéne potrebujeme viac!! A nie len na Slovensku vlastne. Knižný tiktok vynáša priemerné knihy do nebies, medzitým túto ani len nenominovali na slovenské Panta Rhei awards 🙃. Toľkých dobrých spisovateľov na SK máme a strašná to je škoda, že o nich vieme len na SK. To ja len tak.
Posolstvo, ktoré autorka šíri touto knihou ma rozplakalo. Odporúčam ju všetkým, ktorí denne bojujú s vlastnými démomni, neistotami, vlastným ja a obrazom v zrkadle, a tiež každému, kto si o citlivej téme chce prečítať výnimočný young adult román, ktorý je napísaný zároveň napínavo, a zároveň úžasne s citom. Ja autorke ďakujem, že takáto kniha existuje!
Ako prvé by som rada vyzdvihla spracovanie knihy. Páčilo sa mi a hneď na prvý pohľad ma zaujalo striedanie čiernych a bielych strán. Tušila som, že na konci alebo niekde pred koncom sa dozviem, ako sú tieto dva pohľady prepojené. A zvedavosť ma neopúšťala do posledných strán. Mala som nejaké tipy, ale bola som celkom mimo. Doteraz nechápem, čo moja hlava vyprodukovala.
Pôvodne moje hodnotenie bolo o hviezdičku horšie, ale ako plynul čas, musela som ho prehodnotiť. Pretože to, čo mi na knihe prekážalo, nebola vina autorky. Mňa osobne rušili preklepy a hrubky, ktoré sa v texte nachádzajú. Ale... síce rušili, no Kikin štýl písania mi to vynahradil.
Kniha Vydrž to so mnou je o neľahkej téme, o ktorej sa určite ťažšie číta ľuďom, ktorí to osobne zažili. Ja som s poruchou príjmu potravy problém nemala, ale napriek tomu som pri niektorých scénach ťažko pregĺgala a priam neverila, že niekto sa môže kvôli hlúpym slovám ocitnúť na takomto hlbokom dne.
Myslím si, že Kike sa podarilo perfektne vystihnúť myslenie dospievajúcej baby, ktorá navyše trpí nedostatkom sebavedomia a zrejme aj lásky. Aspoň ja som to tak miestami cítila.
Vďaka krátkym kapitolám sa dá kniha s prehľadom zvládnuť maximálne za dva večery, pravdaže, ak nemáte citový problém s obsahom. Vtedy budete určite potrebovať pauzy, aby ste to spracovali.
Za mňa jedno veľké odporúčanie. Ak máte radi silné príbehy, na ktoré hneď nezabudnete a budete o nich dlhšie premýšľať, smelo do toho a choďte si kúpiť túto knižočku.
Od autorky som čítala Nelám mi srdce a toto bolo tiež také úžasné. Rieši sa tam nejeden problémy ktoré sa ani o tom nemusíte vedieť môžu diať v každej rodine.