О теле души. Новые рассказы (Улицкая: новые истории)

by Lyudmila Ulitskaya

"О теле души" – новая книга прозы Людмилы Улицкой. "Про тело мы знаем гораздо больше, чем про душу. Никто не может нарисовать атлас души. Только пограничное пространство иногда удается уловить. Там, у этой границы, по мере приближения к ней, начинаются такие вибрации, раскрываются такие тонкие детали, о которых почти невозможно и говорить на нашем прекрасном, но ограниченном языке. Рискованное, очень опасное приближение. Это пространство притягивает – и чем дальше живешь, тем сильнее…" (Людмила Улицкая).

Genres: Fiction

155 pages, Kindle Edition

Published May 15, 2023

About the author

Russian profile here Людмила Улицкая

Lyudmila Ulitskaya is a critically acclaimed modern Russian novelist and short-story writer. She was born in the town of Davlekanovo in Bashkiria in 1943. She grew up in Moscow where she studied biology at the Moscow State University.

Having worked in the field of genetics and biochemistry, Ulitskaya began her literary career by joining the Jewish drama theatre as a literary consultant. She was the author of two movie scripts produced in the early 1990s — The Liberty Sisters (Сестрички Либерти, 1990) and A Woman for All (Женщина для всех, 1991).

Ulitskaya's first novel Sonechka (Сонечка) published in Novy Mir in 1992 almost immediately became extremely popular, and was shortlisted for the Russian Booker Award. Nowadays her works are much admired by the reading public and critics in Russia and many other countries. Her works have been translated into several languages and received several international and Russian literary awards, including the Russian Booker for Kukotsky's Case (2001). Lyudmila Ulitskaya currently resides in Moscow. Ulitskaya's works have been translated into many foreign languages. In Germany her novels have been added to bestseller list thanks to features of her works in a television program hosted by literary critic Elke Heidenreich.

Reviews

[Ivka · Rating 5 out of 5]

Dokonalé dielo, ktoré jednoznačne zaraďujem medzi najlepšie knihy tohto roka. Autorka tému smrti (ale aj konca ako takého), ktorá je skľučujúca pre mnohých, vykreslila v najrôznejších podobách a ľudských osudoch. Môže prísť náhle a nečakane, niekedy je koncom všetkého, inokedy po nej nasleduje niečo nové. Jednoznačne však človeka zmení. Poviedky vo mne zanechali často neopísateľné pocity, to, čo dokázala vo mne vyvolať v podstate na pár stranách je myslím si jednoznačným znakom jej spisovateľského majstrovstva. Najmä pri poviedke Aqua Allegoria som aj ústa zabudla zatvoriť...

[Zuzi · Rating 4 out of 5]

Smrť v rôznych podobách. Za niekým príde náhle, príliš skoro a iný sa dlho trápi. Poviedky rozpovedajú rôzne príbehy, ktoré sa veľmi rýchlo skončia. Niektoré rezonujú, iné pominú, no rozhodne stoja všetky za čítanie.

[Demeter · Rating 4 out of 5]

Záver 6x7 je na 5hviezd! Poviedky a najmä s ženami a o ženách! #trebacitat

[Maja Z. · Rating 5 out of 5]

"Oni misle da su me ubili. Ali to je nemoguce. Nemoguce je nikoga ubiti. Jadna, zla deca..."

[Mirka · Rating 5 out of 5]

Poviedky veľmi nemám rada, no občas si nejaké prečítam. V tejto zbierke poviedok Ľudmila Ulická píše o smrti v jej veľmi rôznorodých podobách, často v neočakávaných a prekvapujúcich, a o akomsi medzipriestore medzi telom a dušou. Napriek ťažkej téme je to však pozoruhodne ľahké a chytľavé čítanie, od ktorého sa miestami ani nedokážete odtrhnúť. Štýl písania je neopakovateľný a veľmi pôsobivý. Dokonalý čitateľský zážitok!!!

[Nathaly]

Netušila som, že táto kniha je zbierkou poviedok. Videla som iba meno autorky a kúpila som si ju. Po Jakubovom rebríku to bola jediná kniha od Ľudmily, ktorá sa dala zohnať hneď. Čítanie ani kúpu neľutujem, to nie, no po diele, ktoré mi pootvorilo spisovateľkin svet, som čakala inú kvalitu. Vo všeobecnosti poviedky nemám rada. Sú rýchle a nedá sa s nimi umelecky vyhrať. Aspoň ja som ešte na žiadnu dobrú nenatrafila. Nezvládla ich ani táto autorka. Stále písala nádherne, ale bolo cítiť, ako sa snaží posúriť udalosti, aby príbehy uzavrela. Tie si to nezaslúžili, lebo boli väčšinou skvostami.

Zarifa zavrela oči a bolo vidieť, ako hlboko jej zapadli. Smrť už naniesla čiernymi farbičkami svoju kozmetiku na viečka, ohrnuté pery stmavli a vyschli, sluchy sa prepadli...
str. --

Z niektorých som bola sklamaná. Nedokázala som v nich nájsť hĺbku, ktorou ma minule tak očarila a udusila zároveň. Občas mi poviedky nič nepovedali, aj keď som si ich prečítala dva razy. Bolo to zvláštne. Nevedeli ma osloviť. Nachádzali sa tam aj výnimočné (priam experimentálne) a tie som si užila. Ľudmila má jedinečný pohľad na život a smrť, a práve preto sa O tele duše oplatí prečítať. Niečo vás znepokojí, niečo dojme, ale asi si uvedomíte rovnako ako ja, že by ste potrebovali, aby sa aspoň z pár príbehov stali samostatné počiny.

[Denisa Tomíková · Rating 5 out of 5]

Snáď prvýkrát sa mi stalo, že som sa pri čítaní knihy vracala späť a mala som zvláštny pocit, keď som knihu dočítala. Tento súbor samostatných poviedok na konci splynul do jedného kompaktného celku a jedného veľmi dobrého čitateľského zážitku. Táto kniha nie je len o smrti, ale aj o tom, čo sa deje po nej a o tom, čo sa deje s ľuďmi, ktorí ostanú po nej...

Nevšedná harmónia 200 tejto stranovej knihy ma prekvapila. Autorka ukazuje čitateľovi realitu života presne takú, aká v skutočnosti je. Niekedy je veselá a inokedy smutná. Aj napriek tomu, aký život vie byť krutý, autorka ťa pozýva do jej vnímania sveta, ktorý opisuje tak, že v tebe zanechá nadpriemerne dobrý čitateľský zážitok.

"O tele duse" odporúčam fanúšikom spoločenskej beletrie a čitateľom, ktorý chcú kvalitný literárny zážitok.

[Martina Mazuchova · Rating 3 out of 5]

Moja druhá kniha tento rok o súhre tela s dušou. Táto s poviedkami, väčšina vydarených. I keď musím povedať, že jediné mi v hlbšej pamäti ostali záverečných Šesťkrát sedem. Tam sa najkrajšie dá vnímať kontrast rovnakej témy v siedmych rôznych jednoduchých príbehoch.

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Manifest kolobehu života.
Za hranicami tela nachádzame v sérií minipríbehov spektrum duší pri ich telesnej neodvrátiteľnej pominuteľnosti.
Výborné. Ulická je naozaj Pani.
.
Ak by som mal opomenúť nejaké (zdanlivé) negatívum, tak len na margo toho, voči čomu máme mnohí často výhrady pri výbere knihy, že poviedky radšej nie.
Stalo sa mi, že som pri niekoľkých vzorkách teloduší obracal strany spredu dozadu a naopak, že ešte nie, ešte nekonči prosím.
No napokon som práve v tom pocítil celistvosť knihy, pretože jej krátkosti naozaj zafungovali ako emočné koncentráty s priestorom na zamyslenie.
.
Najviac sa mi páčila posledná časť knihy "Šesťkrát sedem", ktorá bola v rámci témy ako stroboskopický preplesk.
Určite okúsim ďalšie Ulickej romány.

[Dana La · Rating 4 out of 5]

Романы Улицкой мне определенно нравятся больше. Рассказы, как приятные сладости для мозга. Конфетки. Растворяются во рту, как и некоторые герои этих рассказов - в пространстве жизни и смерти.

[Sveta Mobile · Rating 2 out of 5]

Была разочарована. Ожидала большего.