Toto je moja tretia kniha od Jaroslava Dušeka. Páčila sa mi každá jedna, táto však najviac. Predovšetkým preto, že pojednáva o výchove, lepšie povedané je o deťoch, o ích vnímaní sveta, života a všetkého čo ich obklopuje. Z knihy sála úcta k životu, k človeku a všetkému čo nás obklopuje, zvonka či zvnútra. Prvý dotyk dieťaťa môže pre človeka mať veľa pozitívneho prínosu. Avšak, kniha krásne poukazuje nato, ako môžeme minulosť nechať minulosťou a netrápiť sa tým čo bolo. Deti, ktoré sa nenarodili ako náhoda, alebo nehoda nemusia v sebe niesť stopy nechcenia. S týmto úplne súhlasim, rovnako to cítim vo svojom vnútri, že tým že su deti plánované a počaté z lásky je to len prínos pre ich život. Kniha prináša aj tému školy a poukazuje nato, ako skostnatené školstvo neobohacuje život detí, skôr naopak. Môžme vidieť príklady detí, ktorých škola stresuje, sú stresované z písomiek, známok a tým ich detstvo stráda. Veľmi sa mi páči, že píše, že často počúvame nech si dieťa zvyká. A prečo by si malo vlastne dieťa zvykať na to, že sa necíti dobre? Každý rodič, chce pre svoje dieťa to najlepšie, o tom nepochybujem. Niekedy len potrebujeme vidieť, že v tomto zmýšlaní nie sme sami. Knihu určite odporúčam. Je plná krásnych myšlienok. Uvedomíte si, ako krivdíme deťom keď po nich vrieskáme a kazíme im radosť z hry a bytia.
Přestože jsem se v době pandemie stala k ezo reprezentantům zdrženlivou a ostražitou, tato kniha je dalším z pokladů o životě. Jakožto člověk z oblasti vzdělávání, učitelka s individuálním přístupem, děkuji za další z přiblížení se životu, tak jak to Jaroslav umí. Děkuji za ŽIVOT PŘED OČIMA.