Pavúčia ľalia

by Danielle Hartová

Otec Lillian Whiteovej sa obáva, že nevinná láska jeho sedemnásťročnej dcéry k jednoduchému vidieckemu chlapcovi prerastie do niečoho hlbšieho. Pošle ju preto študovať čo najďalej od domova. Lillian sa ocitne na Dievčenskej akadémii svätého Félixa. Študentky akadémie jej však jasne dávajú najavo, že medzi ne nepatrí. Lillian má strach aj zo starého kaštieľa, pretože v ňom často nachádza nezvyčajné ozdoby – vyryté pavúky. Nejde jej do hlavy, prečo je to tak. Našťastie sa s ňou spriatelí Isabella, pochabé, tvrdohlavé dievča, ktoré si nedá vziať slobodu. Lillian by za svoju jedinú priateľku dala ruku do ohňa. V srdci má zmätok – už sa nevyzná v citoch, čo ju k dievčaťu pútajú. No jedného dňa sa dozvie hrozné tajomstvo, ktoré Isabellu spája s dievčatami tej zvláštnej akadémie...

Genres: Young Adult

232 pages

Published March 23, 2021

Reviews

[Marek Zákopčan · Rating 4 out of 5]

O sociálnej sieti Wattpad som veľa počul, ale doteraz som sa s ňou osobne nezoznámil. Autorka píšuca pod pseudonymom Danielle Hartová je tam však ako doma, čo dokazuje aj množstvo jej fanúšikov a čítanosť príspevkov. Z internetu sa tento mesiac presúva na reálne knižné pulty, kde už môžete natrafiť na jej oficiálny debut Pavúčia ľalia. Napohľad ide o útle dielo, ale skrýva v sebe veľa rôznych motívov a myšlienok. Ako pavučina utkaná z množstva previazaných vláken. Obálka aj názov vyznievajú tajomne, až lyricky. Otázne je, či to nebude kontraproduktívne pri snahe zaujať čitateľa. Výhodou je, že cieľovka edície YOLi je "vychovaná" a knihe dá určite šancu. Už aj preto, že v sebe nesie značné fantazijné prvky, čo zodpovedá súčasným trendom.

"Ešte nikdy som nevidela, že by sa nejaký pavúk takto správal. Všetky, na ktoré som dosiaľ naďabila, zvyčajne utekali, len čo sa k nim priblížil človek. Félix sa vytrvalo štveral po vláknach k veku, aby sa dostal na slobodu. Na moje obrovské zdesenie sa mu podarilo nadvihnúť skielko a cez škáru prepchať chlpaté telo von. Vytiahol sa hore a zabalansoval na okraji skleneného väzenia. Potom sa odrazil a skočil na Isabellu. Len horko-ťažko som zadržala výkrik. Pavúk skočil Isabelle na predlaktie a po rukáve školskej rovnošaty pomaličky liezol nahor." (str. 100)

Pavúky majú viacero významov, či už skutočných, symbolických, alebo umeleckých, keďže Pavúčia ľalia je zároveň názvom nielen knihy, ale aj... knihy 😀. Ako to myslím, na to prídete pri čítaní sami, nechcem veľa prezrádzať, aby som vás nepripravil o zážitok pri odhaľovaní aj tých najmenších kamienkov v mozaike. Anotácia toho tiež veľa neprezradí, a už vôbec nevyvolá dojem, že príbeh je zasadený do minulosti. To bolo pre mňa prvé veľké prekvapenie, ale určite pozitívne. Som fanúšikom historických románov i romancí a starý kaštieľ poskytujúci vzdelanie mladým ženám na prahu dospelosti je ako stvorený na rozvíjanie zaujímavých zápletiek. Tajné zákutia či spletité udalosti daného miesta sú síce klišé, ale v rukách šikovnej autorky sa môžu ľahko premeniť na neopozerané námety. Danielle Hartová očividne vie, kde končia známe východiská a začína moderné spracovanie. To sa týka predovšetkým postáv, na ktorých stojí a padá celý príbeh. Lillian Whitová nerobí otcovi radosť, pretože dáva prednosť citom pred spoločenským postavením, a tak ju pošle na prevýchovu do Dievčenskej akadémie svätého Félixa. Kto by čakal priateľské prostredie, kde si žiačky pomáhajú so štúdiom a vytvárajú si celoživotné vzťahy, bol by zhrozený. V akadémii totiž vládne prísna hierarchia ako vystrihnutá z amerických seriálov a filmov pre tínedžerov. Na vrchole pyramídy tróni Victoria, ktorá si svoje postavenie patrične užíva a neváha si ho vydobyť aj ručne-stručne. Od dokonalosti má skutočne ďaleko a jej praktiky, presahujúce rámec morálky a etiky, sú verejným tajomstvom. Do písaných aj nepísaných pravidiel uvádza Lillian nová kamarátka Isabella, ktorá však tiež nie je žiadnou tichou myškou a je poznačená udalosťami zasahujúcimi do každej sféry ich malého, ale zato dianím nabitého sveta. Zobrazenie pomerov medzi žiačkami, ich rodinami a učiteľmi považujem za najlepšie z celej knihy. Hľadanie svojho miesta v kolektíve, snaha zapadnúť a zároveň sa čímsi odlíšiť v spojení so zachovaním si vlastnej tváre sú dôležitými atribútmi aj dnes a mám pocit, že táto téma sa nikdy celkom nevyčerpá.

"Prudko som sa zapýrila, lebo som si spomenula, ako ma počas predošlej noci pobozkala. Nie, my dve nie sme ako zamilovaný pár z príbehu. To je vylúčené! Isabella ku mne nič necítila, pobozkala ma len preto, lebo som sa jej opýtala, aké to je. Navyše, obe sme predsa dievčatá! Áno, sme si veľmi blízke, ale je to spôsobené predovšetkým tým, že sme na akadémii žiadnu inú priateľku nemali. Bola mi ako sestra, ktorú som nikdy nemala. Láska medzi dvoma dievčatami predsa nemôže vzplanúť." (str. 144)

Myslím, že Pavúčia ľalia zaznamená u dospievajúcich čitateľov úspech. A predovšetkým u dievčat, keďže obsahom a postavami je román určený hlavne pre ne. Autorka otvára rôzne témy blízke veku pred bránou dospelosti, či už ide o spomínané vzťahy, objavovanie vlastnej sexuality alebo vnímanie iných ľudí. Pretože správanie človeka a jeho skutočná tvár sú dve odlišné veci, na čo všetci neraz radi zabúdame... Knihe by som mohol vytknúť napríklad nedotiahnutie niektorých línií, slabší prienik do celkovej mytológie či nejasnosti ohľadom motivácie určitých postáv, ale v rámci slovenskej tvorby ide v danom žánri každopádne o nadpriemer, preto verím, že o Danielle Hartovej budeme ešte počuť.

[V knihach · Rating 3 out of 5]

Nádherná tmavá obálka s mojím obľúbeným kvetom, ľaliou- to som proste musela čítať… zo začiatku som bola zmätená. Myslela som si, že pôjde o moderný príbeh, avšak všetko nasvedčovalo tomu, že dej bude zasadený do historického prostredia- šaty, koč a iné "detaily",no myšlienky hlavnej hrdinky Lily na mňa pôsobili súčasne. Prečítanými stranami som sa utvrdila v tom, že pôjde o historický tajomný príbeh. Lilly sa ocitne na súkromnej dievčenskej škole,kde si ju pod ochranné krídla vezme najväčšia čudáčka Isabelle. Je proti nej celá škola,na čele s odpornou Victoriou. Prečo? To sa dozviete v knihe.
Lilly odhalí hneď niekoľko tajomstiev. 
Niektoré sú veľmi zvláštne, všetkým na očiach. Niečo ako verejné tajomstvo! 
Ďalšie, ktoré je veeeeľmi tajné a Isy ho pod hrozbou riaditeľky nesmie prezradiť,ho po niekoľkých stranách "vykváka". Lilly je zdesená a ja tiež. Prečo autorka nevymyslela dôvody,pre ktoré by to dávalo celé zmyslel? Dôvody nevraživosti medzi rodmi Victorie a Isabelle boli skvelý nápad, žiaľ,vyvstávalo príliš veľa otáznikov. Nakoniec som sa ani nedozvedela, či to tajomstvo bolo skutočné :\ Ja som mu chcela verit! Geniálny nápad autorky,ALE..! 
Ďalším tajomstvom pre mňa boli napríklad aj ľalie v parku, úmrtia (ako k nim došlo a prečo),ak bolo Isine tajomstvo výmyslom, prečo Victoria robila, čo robila?! Proste chaos...
Nemám v obľube "radiť" autorom, keďže sama nepíšem nič poriadne a príbehy už vôbec nie,ale tu musím (!!!) napísať, že minulosť Isabelle ma zaujíma,potrebuje viac priestoru ona,aj celý dej, taktiež som očakávala lásku (lebo sa naozaj črtala),no nedostala svoj priestor. Kniha mohla byť oveľa zaujímavejšia. Zlá však určite nebola! Čítala sa rýchlo a 200 strán zmizlo pod rukami... škoda tých otáznikov. Je ich oveľa viac,ale bez spoilerov sa to nedá rozoberať. Je mi to ľúto,na knihu som sa veľmi tešila. Ja osobne nemám rada nedopovedané\nevysvetlené veci v knihe, a preto sa uchýlim skôr k priemernému hodnoteniu.

[Viera Némethová · Rating 3 out of 5]

Knižný debut slovenskej mladej autorky zasadený do viktoriánskej doby do vzdelávacej akadémie pre mladé dámy je pravdepodobne zaujímavým čítaním pre milovníčky romantických zľahka mysterióznych príbehov. Kniha sa ale nevyhla niekoľkým chybám.
Je to príbeh, v ktorom je slovo vlasy spomenuté asi najviac krát čo som kedy v texte mala možnosť vidieť. Vlasy sú symbolom ženskosti a krásy, ale prebytočné používanie jedného a toho istého slova ma ako čitateľku skôr odrádza a irituje. Je to častá trocha začiatočnícka chyba, ktorej sa dá pri jej uvedomení si, alebo dôslednejšou redakčnou úpravou vyhnúť. Nie všetky kadere môžu byť iba "neposlušné". Celkovo vlasy zohrali v autorkinom príbehu a jej neustálom centralizovaní pozornosti práve na ne tak silný prvok, že som ako čitateľka čakala, či sa dej a zápletka "nezvrtne" práve okolo nich.
Kniha má výborné tempo, nemá žiadne "hluché miesto", číta sa veľmi dobre. Melodramatický záver je síce vyvrcholením každého správneho románu napísaného tak trocha v štýle viktoriánskych románov, alebo tzv. gotických románov, autorka odstránila na záver všetko zlé a nepohodlné vraždou, alebo sebevraždou. Záverečné slová hrdiniek pre grand finále sú zbytočne klišoidné, ale to už asi k románom tohto žánru patrí.
Autorka má určite potenciál. Ak bude rozvíjať svoje štylistické schopnosti, viac popracuje na frazeológii, môže sa z nej stať do budúcna obľúbená autorka žánrových ženských a dievčenských kníh. Záverečné hodnotenie by bolo pre mňa skôr 2,5 hviezdičky.

[Victoria · Rating 2 out of 5]

Huh, kde začať!! Knihu som si brala s vedomím ze ma asi pravdepodobne baviť moc nebude, mýlila som sa!!! Na knihu som sa nevedela dočkať keď ju začnem čítať, ešte pred tým som si vygooglila veľa informácií o nej, prekvapilo ma ze to je wattpad kniha, alebo teda autorka píše na wattpad. Taktiež som nečakala ze to bude lgbt ale nijako extra mi to nevadilo, celkovo lgbt sem Zacalo byt až od polovice cca. vec ktorá má prekvapila najviac asi, bola ze sa to odohráva v tak starých časoch, určite by mi to doplo keby mam na skúmanie knihy viac času ale bola som celkom dosť prekvapená. Zápletka tejto knihy bola podľa mňa úžasná, veľa veci som nečakala, ale keď už sa to začalo rozmotavat tak mi to prišlo dosť zvláštne a niekedy až nechutne a zvráten. Akože neviem, take zvláštne to bolo. Ani koniec knihy som nečakala, bolo to všetko tak náhle a smutne a krásne zároveň. Na konci sa vo mne vybudoval pocit ľútosti, bolo mi ľúto ako dopadla isabella, určite som to nečakala. Keď som čítala epiolog tak som sa usmievala, neviem prialo mi to všetko také milé. Pavúčia ľalia. Zamňa veľmi krásna kniha, som rada ze som si ju mohla prečítať!!! Nebolo to niečo čo ma nadchlo, ale knihu som čítala pomerne s radosťou, neovplyvňovalo to vo mne nejako moje emócie. Bola to kniha skôr tak na odľahčenie po celom dni.

[Michaela (books.collection) · Rating 3 out of 5]

Toto bolo veľmi zaujímavé čítanie z pera slovenskej spisovateľky. Musím však priznať, miestami som sa nudila a čítanie mi trvalo celkom dlho na to, že sa jedná o celkom útlu knižku. Príbeh bol ale veľmi dobrý. Námet je skvelý a rozhodne fajn na prvú knihu od autorky. Miestami mi však určité veci prekážali, no nejdem prezrádzať viac. Prečítajte si, uvidíte :)

[Naty · Rating 3 out of 5]

Za mňa dej celkom zaujímavý, naozaj ma to zatiahlo a prečítala som to za necelý deň, aj keď neviem či by som si ju prečítala druhý krát, len jedine, čo ma tak možno mrzí je, že život Isabelle sa skončil v tak mladom veku a nemali sme možnosť zistiť ako by to medzi mi teoreticky pokračovalo.

Ale zapáčila sa mi veta ktorú povedala Isabelle: „Si naozaj romatická duša! Lily - moja pavučia ľalia." 🥹

[nika · Rating 3 out of 5]

kniha mohla byť určite lepšia, nemala taký prirodzený flow a trošku mi vadil autorkin štýl písania. napriek tomu som si však knižku užila, nápad bol VEĽMI zaujímavý. nečakala som, že sa mi zápletka bude tak veľmi páčiť. over all, skúste to, je to fajn a je to gay:)

[Dada · Rating 4 out of 5]

Na jednej strane som dlho neprečítala knihu na jeden dúšok za pár dní, na strane druhej mi prišla kvapku... kostrbatá (Napr. keď Lily prišla na akadémiu a zdalo sa jej, že začula, ako si jedna spolužiačka šepla, že tam nepatrí, tak zo seba hneď urobila outsidera... Tiež som nepostrehla, že by bol niekto vyslovene proti jej kamarátstvu s Isabelou, ako na to teda prišla hlavná hrdinka? Prečo ju vlastne vôbec prijali do akadémie, keď nepatrila do okruhu rodín študentiek, ktoré ju celé generácie navštevovali? Nie som si ani istá, ako vlastne zomrel ten starý učiteľ...?) Možno za tú kostrbatosť mohol aj ten archaický jazyk, ktorý používala Lily a aj dotváral atmosféru starých gotických časov, aj to akosi nebolo úplne ono...

Páčil sa mi záver, fakt že fakt! Epilóg príbeh krásne ukončil (pri čom ho autori zväčša skôr pokazia tou prehnanou nostalgiou, než že by z neho spravili príkladnú záverečnú bodku ako tu), hoci som čakala aj nejaký dvojzmysel, ktorý by poukázal na to, že Izabela mala s pavúkmi pravdu a možno tam kedysi kdesi bola aj štipka mágie (v tej knižnici mohla Lily napr. náhodne otvoriť knihu Pavúčia ľalia a nájsť niečo o hanakotobe, japonskom jazyku kvetov a zrak by jej padol akurát na kvet xy, ktorý znamená wx (niečo, čo by pre príbeh dávalo zmysel). Mohla si spomenúť na to, že keď sa Félix našiel, niesol v klepietkach nejaký kvet, kvet, čo bežne v okolí akadémie nerastie a znamená...! Čo ak ho priniesol späť ako odkaz od Isabelinej rodiny? Znamenalo to, že Isabela nebola blázon a kedysi mala jej rodina pavúčiu mágiu, ale tá sa časom vytratila? A možno Félix ani neniesol túto kvetinu, bolo to už dávno...

Každopádne sú to prekvapivo skôr 4 hviezdy ako 3, tak 3 a štvrť. Odporúčam a tiež ľúbim pavúčie ľalie.

[Som čitateľ · Rating 3 out of 5]

Príbeh odohrávajúci sa na dievčenskej akadémii počas viktoriánskej éry v Anglicku sľuboval veľa. Fantasy, tajomstvá a odhalenia.
Akokoľvek bol námet dobrý, nebolo z neho vyťažené všetko. Niektoré veci mi prišli nedotiahnuté do konca a žiadne veľké odhalenie sa nekonalo.
Lillian a Isabella mi tiež nejako zvláštne neimponovali, takže som sa do deja akosi nevedela vžiť.
Páčili sa mi však atmosféra a prostredie akadémie. Chvíľu som mala pocit, že autorka prepojila devätnáste storočie s tým našim, čo bolo príjemné spestrenie.
Autorkin štýl bol tiež skvelý a verím, že v budúcnosti prinesie ešte niečo lepšie, pretože na to naozaj má, tu to však až tak úplne nevyšlo.
Za mňa je Pavúčia ľalia taký priemer...

[Katie · Rating 4 out of 5]

Gotická (nie klasická) mysteriózna romantika zásadená do viktoriánskeho Anglicka? Beriem. Teraz preženiem,ale trochu mi to atmosférou pripomenulo klasiky ako Jane Eyre alebo Rebecca. Pre mňa oddychové a zároveň napínavé čítanie.