The Girl from Nowhere: A Romani Ghetto Life

by Eliska Tanzer

For fans of Educated, this is the remarkable true story of a girl from a Romani Ghetto in search of a better life.

‘My mother’s side of the family are Romani. Gypsies. No baby-snatching and tambourines, just resilient souls and richly coloured skin. I look most like them, with my brown eyes and scars. I don’t have the richly coloured skin, though. Instead of deep bronze or golden ochre, I came out the colour of sunflower oil and, thanks to childhood malnutrition followed by years of low iron levels, I’m now the shade of an off-brand Simpson.’

Eliska Tanzer is a dreamer.

Born into a family of prostitutes in a Romani ghetto, she grows up in squalid conditions, with no running water, no education, and no future.

Desperate to make her own way in the world, Eliska sets in motion a chain of events that will lead her to England, to school, and to within inches of her dreams.

But the brutalities of her new life threaten to turn the dream into a nightmare.

This is her story. A true story of resilience, determination, and hunger to learn. A story of a girl on the brink.

A moving and timely memoir from a powerful new voice in literature.

Genres: Nonfiction, Biography, Memoir, True Story, Biography Memoir, Autobiography

Paperback

First published February 13, 2020

Reviews

[Martina Fraňová (fandomky) · Rating 4 out of 5]

4,5*

Aj vám knihy, ktoré opisujú skutočný príbeh, naháňajú husiu kožu? Minimálne pri knihe Vyrástla som v gete som to tak mala. Brutálna, otvorená spoveď Elišky, ktorá vyrastala nie práve v ideálnych podmienkach. Nedostala materinskú lásku, pohodlný domov a niečo pre nás samozrejmé - vzdelanie.

Eliška sa narodila trinásťročnej rómskej prostitútke a nemeckému nacistovi (bizarná kombinácia, čo poviete). Od malička pociťovala hlad, chudobu a rasizmus, s ktorým bojovala po celý život. Eliškin život nebol vôbec jednoduchý, v istých prípadoch bol až na kraji znesiteľnosti. Udivovalo ma, ako dokázala nájsť silu zmeniť svoj život, vymaniť sa z chudoby a nálepky rómskeho dievčaťa, ktoré má dopredu napísaný svoj osud. Elišky bola bojovníčka, ktorá sa nevzdávala. A za to som ju nesmierne obdivovala.

Chvíľu mi trvalo, kým som sa do príbehu dostala. Nevedela som sa dostať na tú správnu vlnu, ale v istom momente to prišlo a knihu som odvtedy nepustila z rúk. S napätím som čítala o Eliškinom nepriaznivom osude, o tŕnistých cestách, ktorými musela, ako dieťa prejsť a hlavne o sile odhodlania a vytrvalosti.

Vyrástla som v gete je presne ten príbeh, ktorý sa číta ťažko, ale aj napriek tomu ho nechcete pustiť z rúk. Všetky nepriazne osudu prežívate s hlavnou postavou, hneváte sa na krutosť ľudí a tajne dúfate, že hrdinka nájde to vytúžené šťastie a bezpečie. Prečítajte si, buďte znechutení a nahnevaní, ale vezmite si niečo z toho. Odporúčam.

[8stitches 9lives · Rating 5 out of 5]

It is generally well known throughout society that the Romany gyspy population are some of the most maligned and discriminated against groups in history for the alternative and largely misunderstood ways in which they live. Usually, but not always, characterised by the habit of being transient and rarely staying in a single place for too long. TV shows such as My Big Fat Gypsy Wedding have given glimpses into the mainstream gypsy lifestyle, customs and long-held traditions and have lifted the veil on a people so often misinterpreted. Eliska Tanzer was born into the Indo-Aryan ethnic group but her experiences were shocking and so far removed from the glamourous portrayal of another group of British gypsies on television. From birth, her life was full of adversity and hardship and absent from it were all the necessities we take for granted. You could say that she survived rather than lived.

Sadly, some of the persecution she felt was not just from those outside the community but the experiences she has had at the hands of her family members and this made it quite an upsetting read. Hers was a rich, intense, varied and eventful life and this happens to be one of the best and most insightful, raw and brutally honest memoirs I've ever had the pleasure to pick up. It is a fascinating and utterly captivating and eminently compulsive non-fiction book and one which reads like the most gripping fiction feast. I surprised myself by racing through this and had real trouble putting it down as it feels authentic with an intense atmosphere to it and Eliska has a sincerity to her voice/narrative that makes her endearing and intriguing as a human being. I felt incredibly sad for the harrowing things she has been through and only hope her life gets better.

Highly recommended to those who enjoy reading about alternative ways of living and the trials and tribulations of being derived from nomadic stock. It really inspires that despite the awful situations Eliska found herself in she has gone on to thrive. ”It’s not the journey that defines you, it's the dream that guides you.” Many thanks to Mirror Books for an ARC.

[Hana Zet · Rating 4 out of 5]

Keby som pred rokom nečítala knihu o katastrofálnom nezvládaní vzdelávania Rómov na Slovensku, azda by sa mi v tej mojej bratislavskej bubline niektoré veci chápali len ťažko. Vďaka Jurajovi Čokynovi som ale už nemala klapky na očiach, a tak som detstvo Elišky sledovala skôr s veľkým súcitom a smútkom ako v šialenom šoku a s nedôverou. Pokiaľ ale máte o šanciach tejto skupiny ľudí iba veľmi matné predstavy, zrejme sa vám to, čo píše Eliška, bude zdať neuveriteľné.

Aké možnosti asi malo dievča, ktoré sa narodilo a žilo v gete, v rodine, kde sa dedí najstaršie remeslo a začína sa s ním skoro, matke, čo ju počala ako trinásťročná? S mužom, ktorý síce opovrhoval inými rasami, ale keď išlo o telesné radovánky, zjavne sa dokázal prekonať. Prekvapujúco sa nejaká tá náklonnosť ušla aj dcére, hoci veľmi obmedzená a nejasná. Aj toto bola jedna z tých “šťastnejších” okolností, vďaka ktorým sa z Elišky nikdy nestala prostitútka - namiesto toho ju (šokujúcim spôsobom) matka poslala do Veľkej Británie. Aby tam zažila detskú prácu a násilie si ju našlo vtedy, keď to vôbec nečakala.

Eliška Tanzer rozpráva o svojom detstve až pozoruhodne bez emócií. Neľutuje sa, prekladá nám fakty a udalosti, niektoré fakt hrozné skutočnosti spomenie len akoby mimochodom. Akoby jej len tak zrazu prišli na um. Napriek tomu sa mi to nezdalo vymyslené. Ľudská myseľ pre záchranu duše niekedy veci potlačí alebo spracuje prazvláštnym spôsobom. S Eliškou som však v dôsledku tohto jej odpojenia viac empatizovala a prežila drámu znásilnenia. Tam už píše úprimne o svojich pocitoch, ktoré sú uveriteľné a bolia. Je veľa otázok, ktoré sa v priebehu čítania knihy objavia a väčšina z nich sa začína slovkom "prečo". Najdôležitejšia asi je - prečo sa stále toto deje? Prečo desaťročia nikto nevyriešil problé detí, ktoré majú prakticky nulové šance vymaniť sa z geta?

Vydavateľstvo Lindeni sa nezľaklo výbušnej témy a možno odštartuje búrlivú diskusiu. Eliška totiž nevysvetľuje všetko, čo by ste chceli alebo potrebovali vedieť. Nie je však povinná nikomu predkladať dôkazy. Vyrozprávala svoj príbeh slovenskej Vzdelanej, ktorý berie ružové okuliare a azda prelomí ľahostajnosť. Aj vďaka skvelému doslovu na konci.

[Claudia Torkan · Rating 5 out of 5]

Chcela som plakať, kričať a hnevať sa, pretože svet... je jedno veľké a častokrát aj kruté miesto k ľuďom, ktorí si to ničím nezaslúžili.

[knizny.zavislak · Rating 5 out of 5]

Kniha, čo nastaví zrkadlo Slovákom?

Ja a životopisy nie sme až takí kamaráti. Až donedávna som dočítala do konca len "My deti zo stanice Zoo" a to len kvôli tomu, že to bola audiokniha. Prečo "Vyrástla som v Gete" ma chytila od prvej stránky? Čím bola ina od ostatných životopisov?

Štýl písania mi neskutočne sadol. Nenudila som sa pri čítaní (ako pri iných takýchto knihách), malo to dynamiku a autorka sa vždy zameriala na to podstatné. Hoci sem tam skončila v deji do minulosti, vždy to malo logiku a dokázala vo mne vyvolat rôzne emócie.

Veľmi nadchlo aj to, že možno sprvu si vytvoríte predsudky o niektorých ľuďoch v tejto knihe. Ale potom ako bude pokračovať dej, pochopíte ich, hlavne ich správanie. Nebudete ich vnímať tak čierno-bielo ako na začiatku.

V istom momente som sa zamyslela nad tým, či táto kniha nie je príliš pokroková na Slovensko. Či sú Slováci pripravení na také zrkadlo (aspoň čo sa týka prvej polovice a doslovu). Áno, samozrejme, už prešiel nejaký ten čas a nemôžeme všetkých súdiť rovnako. Ale Rómovia sú stále citlivá téma pre niektorých Slovákov.

Myslím, že každý si príde na svoje v tejto knihe. Je to taký dobrý mix, kde isté momenty vás chytia za srdce, rozosmejú, potešia, inšpirujú, ale aj rozosmútia. A možno vám tento príbeh aj otvorí oči.

#spolupraca

[Veronika Pizano · Rating 5 out of 5]

Keby to nebola realita, bola by to výbormná fikcia. A tým sa potvrdzuje, že aká je realita, takú fikciu nikto nikdy nenapíše. Kniha mi veľmi pripomína Vzdelanú, ale je oveľa lepšia v tom, ako autorka reflektuje svoju minulosť, vlastnú rodinu aj spoločnosť. Naozaj by som si želala, aby každý človek pochopil, že za to, ako sa máme, môže len šťastie, nič len púhe šťastie. A len výnimočne zasiahne aj človeka z ťažkého prostredia a len výnimočne má ten človek aj osobitné danosti, ktoré sa v spojení so šťastím pretavia do toho, že sa človek z biedy vyštverá. Nie je to o tvrdej makačke, lebo ak má niekto štartovaciu čiaru ďaleko za mnou, môj náskok nemá šancu dohnať, hoci môže byť lepší ako ja.

[Ivana · Rating 5 out of 5]

Povinné čítanie pretože:

Autorka a súčasne hlavná postava je pôvodom z rómskej štvrte zo Slovenska, prababka a babka z matkinej strany sa na Slovensku usadili po Druhej svetovej vojne ako preživšie holokaustu, pretože si mysleli, že sú v Bulharsku, o ktorom im Židia povedali, že je bezpečné. Svoje prežitie a ekonomickú aktivitu ta založili na prostitúcii. Eliška sa mame narodila v trinástich. Jej otec je sympatizant nacizmu z Nemecka. Elišku občas brával na stretnutia náckov po Európe. Matka Elišku v trinástich poslala do Anglicka, aby sa raz vrátila späť do geta a kúpila jej dom. Z Elišky sa v Anglicku stala detská pracovná sila a ... .

Kniha obsahuje kopec konfliktných až absurdných vzťahov, no zároveň i porozumenie. Napriek všadeknižkoprítomnému násiliu končí optimisticky, čoho dôkazom je existencia knihy samotnej. A ja stále musím premýšľať, ako sa dá existovať na pomedzí toľkých rôznorodých a konfliktných svetov.

Veľmi pekne ďakujem autorke a teším sa na ďalšie knihy! Rozhovor s ňou si môžete vypočuť tu: https://www.bbc.co.uk/programmes/w3cs...

"Drovane was worse than prison: at least in prison there are guards, and even the worst prisons on earth have some semblance of control and protection. But in Drovane the government and police left us to our own devices, and rarely ventured inside the borough unless it was to raid us for some stupid reason (I’m convinced they used Drovane as a training ground for new police officers), or when they had an unsolved crime and needed a random Gypsy to fill the role of suspect. This happened too many times to count as I was growing up.
...
I think that’s what I hated the most in Drovane. I was always so painfully aware of my heritage. I am Romani. I am Gypsy. I am something to be spat at. I am not important enough for the government to keep me safe from danger; instead, they inject the danger into our neighbourhoods themselves by relocating the worst types of criminals into our boroughs. I am something to be hidden in grey, crumbling tower blocks so as not to disturb the idyllic White community in Slovakia.

They would not employ Gypsies in the cities surrounding us. They would not allow us to earn a living. They would refuse us entry to shops, doctors’ offices, dentists and even public toilets. This was in the mid-nineties, and even today in some parts of Europe, it continues. We were supposed to starve to death, die of pneumonia, waste away until there was nothing left of us. But we refused."

[Ivana · Rating 5 out of 5]

Keď som túto knihu čítala v angličtine zhruba pred rokom, pamätám si, ako som dva dni chodila nervózne po byte. Narušila mi moju bratislavskú bublinu. Tú bublinu, ktorá vie o problémoch, číta články, sleduje OZ-ká a v podstate sa zaujíma. Ale aj tak to nestačí. Potom príde kniha ako táto... a je to v háji.
Tak je to silné.

Príbeh Elišky, ktorá sa narodila vo východoslovenskom gete rómskej prostitútke a ktorej otcom bol nemecký neonacista - vstup do života ako hrom. Paradoxne, toto zvláštne spojenie a niekoľko ďalších okolností zmenilo Eliške život a nemusela pokračovať v remesle svojej matky, tiet, sesterníc a starej mamy. Dostala sa do Británie - vzdelanie bol jej sen. Akurát, že z Británie sa stala jej ďalšia nočná mora.
Eliška to zvládla - napísala o tom knihu. Sama píše, že sa chce vyliečiť a jej cesta je dlhá.

Slovenské vydanie knihy vychádza v preklade Františka Kôpku, s predslovom autorky špeciálne napísaným pre slovenských čitateľov a s doslovom Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, ktorý sa venuje problematike Rómov.

Nie je to kniha, po ktorej by vám bolo dobre. Bude vás vyrušovať a znepokojovať. Práve preto by ste ju mali čítať.

[Zuzulivres · Rating 4 out of 5]

Nie každý dobrý príbeh sa dobre číta, tu som občas nadobúdala tento pocit. Miestami som sa občas strácala v texte a v postavách, aby som sa o pár strán zasa našla. Ale pekne po poriadku.

Toto je nepochybne veľmi dôležitá kniha, ktorá nastavuje zrkadlo všetkých spoločnostiam, ktoré sa boria s rómskou otázkou a hlavne tej našej. Kniha o tom, ako veľmi nás determinuje prostredie, v ktorom vyrastieme a len hŕstka jedincov pobozkaná bohyňou šťasteny sa dokáže z neho vymaniť. Stojí za tým obrovská drina a sebazaprenie, aby ste sa vyhli svojmu osudu, kde máte už od narodenia napísané, že ešte skôr ako dostanete prvú menštruáciu, stane sa z vás detská prostitútka.
Nie je to žiadna fikcia, je to krutá realita, a napriek tomu, že hlavná hrdinka svoj osud naplní inde, prejde si počas svojho dospievania a cesty za šťastím toho viac, ako väčšina z nás za celý život.

Verím, že táto kniha a takisto aj Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (ktorá sa iba chystám čítať), budú inšpiráciou pre ďalšie tituly s témou, o ktorej sa stále málo hovorí.

[Marek Zákopčan · Rating 5 out of 5]

Názov knihy vo mne evokoval príbeh týkajúci sa druhej svetovej vojny, poznamenaný útrapami židovského obyvateľstva pod nadvládou krutého režimu. Priznávam, podľahol som trendu literárnych návratov k tomuto obdobiu a už vopred som si vytvoril istý predpoklad. Aké príhodné! Práve unáhlené závery, predsudky a neopodstatnené postoje sú jedným z hlavných motívov diela, ktoré vás zasiahne svojou autentickosťou, úprimnosťou a naliehavosťou. Keby nešlo o skutočný príbeh, musel by som obdivovať autorkinu fantáziu a prienik do zobrazeného prostredia. Eliska Tanzer však spísala svoje reálne zážitky a skúsenosti z cesty za vzdelaním a lepšou životnou úrovňou. Tam, kde by sa mnohí vzdali už na začiatku, prejavila obdivuhodnú vnútornú silu a odhodlanie.

"Ako malá som svoju rómskemu pôvodu nevenovala pozornosť. Vedela som, že mama je Rómka, ale viac ma nezaujímalo. Ani keď som videla, ako policajti vlečú preč mužov a chlapcov od rodín, len aby vďaka nim uzatvorili nejaký prípad, ani vtedy mi nenapadlo, že príčina toho, prečo mi je súdené žiť s muchami a rôznymi chrobákmi, tkvie v mojom etnickom pôvode. Netušila som, že to môže byť inak. V mojich predstavách neexistoval lepší či horší život, ako som mala ja." (str. 39)

Kniha má skvelú obálku, mám rád kontrastné grafické riešenia, a tu sa podobné priam pýtalo. Sivé prostredie v protiklade s osobnosťou hrdinky a rozprávačky tvorí východisko, od ktorého sa odvíja celý príbeh. Eliška sa narodila trinásťročnej rómskej matke, ktorá sa už od detstva živia prostitúciou ako väčšina žien vo východoslovenskej osade Drovane. Jej otcom bol nemecký neonacista Franz, ktorý mal na chrbte ledva dva krížiky, ale (pomerne prekvapivo) prijal rodičovskú zodpovednosť. Išlo o jeden z prvých zlomov, ktoré napokon dopomohli Eliške vymaniť sa z "pút dedičnosti". Automaticky sa totiž od nej očakávalo, že bude pokračovať v tradícii najstaršieho remesla, no osud s ňou mal iné plány. Vďaka otcovi, boxerovi zúčastňujúcemu sa ilegálnych zápasov, pravidelne cestovala do Nemecka, čím sa aspoň na istý čas dištancovala od slabej hygieny, špiny a jedla z kontajnerov a okúsila život na primeranejšej úrovni. Eliška túžila po štúdiu, dobre si uvedomovala silu vzdelania, no, žiaľ, podmienky na Slovensku boli neprajné, a tak ju matka v trinástich rokoch poslala do Anglicka. Vzrušenie z očakávania a nových možností sa začína rozplývať už počas cesty (nečudo, spôsob, akým sa Eliška dostala za hranice, je bizarný a hrozný zároveň) a drsná realita na ňu udrie prakticky okamžite po dorazení do cieľa. Eliška sa dostáva do pazúrov obchodníkov s ľuďmi a musí začať pracovať, resp. hrdlačiť, aby naplnila ich predstavy o cene vlastného života. Celá pasáž vyznieva o to tragickejšie, že v tomto prípade nehrala rolu ani tak jej farba pleti, ako jednoduchý fakt, že bola dievča, čo sotva vyrástla z detských topánok, a tak nemala ako človek pre nich veľkú hodnotu. Pri čítaní veľmi dúfate, že sa Eliške podarí vymaniť zo začarovaného kruhu čo najskôr, hoci si tiež uvedomujete, že ju čaká ešte veľa prekážok. Zamrzelo ma, že jej domovina nebola schopná či ochotná poskytnúť priestor na sebarealizáciu, čím by zamedzila mnohým problémom, no ako hovorí Eliska Tanzer v predslove knihy, nepociťuje voči Slovensku krivdu a z celého srdca tvrdí, že "túžbou každého Slováka a Slovenky by malo byť zachovanie našich kultúr, vítanie iných kultúr a život vo vzájomnom mieri a harmónii." Hovorí mi z duše, hoci sa obávam, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí sa budú biť do pŕs v snahe zachovania "čistej kultúry", ktorá ale prakticky neexistuje. No práve diela ako Vyrástla som v gete so silným hlasom a ľudským osudom sú tým prvkom, ktorý je potrebný v boji proti hlúposti, zaslepenosti a davovej nenávisti.

"Svoje úlohy som si musela robiť navzdory šikanovaniu a ľahostajnosti učiteľov. Učiteľom to za vinu nedávam. Keď som nechápala napísané pokyny, hnevala som sa sama na seba. Keďže triedy boli vždy preplnené, ako by som mohla čakať, že učitelia budú brzdiť anglických študentov, len aby vysvetlili niečo tupani ako ja?" (str. 198)

Kniha nie je románom, zaraďuje sa skôr k memoárom a literatúre faktu, no už od začiatku máte dojem, akoby ste čítali premyslenú beletriu. Ide o dejom nabitý príbeh, ktorý vyvolá emócie, podnieti k zamysleniu a dovedie k poznaniu o ľuďoch a prostredí, ktoré napriek modernej dobe stále ostáva akoby v závetrí a vieme o ňom málo. Eliska Tanzer je obdivuhodná osoba, jej slová by sa mali šíriť ako požiar, aby zapálili záujem v čo najväčšom množstve čitateľov. Samy za seba už hovoria len jej vety z obálky knihy: Nikoho neobviňujem, nikomu sa nechcem pomstiť. Chcem sa len vyliečiť.

[Romana · Rating 4 out of 5]

Eliška Tanzer to vo svojom živote nemala ľahké. Mama cigánka a prostitútka, otec nemecký nacista. Napriek tomu sa jej obidvaja rodičia snažili spraviť všetko pre to(každý svojim vlastným spôsobom), aby sa vymanila z chudoby a neludskych životných podmienok a dosiahla niečo v živote. Preto ju poslali do Anglicka, krajiny kde sa v posledných rokoch utieka mnoho Rómov.
Eliška sa aj napriek mnohým prekazkam v živote nevzdala a išla za svojím cieľom - dosiahnuť vzdelanie. Mohli by sme povedať, že jej príbeh je dôkazom toho, že aj napriek akýmkoľvek rasovým predsudkom je dôležité nevzdávať sa (aj keď verím ze to vôbec nie je jednoduché) a taktiež, že by sme všetkých hádzať do jedného vreca.

[Martina · Rating 5 out of 5]

Raz za čas sa radi sťažujeme na to, aký máme ťažký život, pritom si často ani neuvedomujeme, že máme vlastne šťastie. Väčšina z nás totiž netuší, aké to je, narodiť sa s istou "nálepkou", byť zaškatuľkovaný ako "Cigán" a vyrastať v zajatí predsudkov, od ktorých niet úniku. Vyrastať na mieste bez tečúcej vody či elektriny, na mieste pokrytom špinou a odpadkami, prelezenom švábmi, na mieste, ktoré sa pomaly ale isto rozpadá a kde osobný priestor či súkromie sú pojmy neznáme. Nejeden z nás si predstaví scénu ako z hororu, no pre ľudí ako Eliška je to, žiaľ, smutná, bezútešná realita, začarovaný kruh, z ktorého sa dostanú len tí najhúževnatejší. A Eliška taká rozhodne bola - nezlomilo ju detstvo v rodine prostitútok uprostred nehostinných podmienok cigánskeho geta, predsudky spoločnosti, absencia, (resp. poriadne prekrútená verzia) rodičovskej lásky zo strany matky či podivná výchova neonacistického otca kde-tu prešpikovaná rasistickými poznámkami. Aj napriek tomu, alebo možno práve preto, sa nevzdala svojej rojčivej povahy a túžby po lepšej budúcnosti.

Vysnívaný život ako v bavlnke, ktorý mal odchod do Británie predstavovať, sa jej však onedlho zosypal ako domček z kariet - vidinu vzdelania nahradila krutá realita v podobe nútených prác, predstavu pokojných nocí v mäkkej posteli vytlačili prebdené hodiny plné strachu a neistoty strávené za zabarikádovanými dverami, prijatie a život bez predsudkov sa zmenilo na pohŕdanie a brutálne násilie. Životný príbeh Elišky Tanzer sa nečíta vôbec ľahko - svoje rozprávanie neprikrášľuje, aby ulahodila citlivým očiam čitateľa, práve naopak, biedu a chudobu či kruté zaobchádzanie v ďalekej cudzine opisuje do tých najpodrobnejších detailov, často spôsobom, z ktorého až mrazí a napína. O prežitej bolesti a neprávosti neraz hovorí, akoby sa jej ani netýkala, akoby sa od negatívnych zážitkov odosobnila a stala sa len nezainteresovaným pozorovateľom ľudského nešťastia. Svojim rozprávaním sa nesnaží vzbudziť v čitateľoch súcit, nehľadá ospravedlnenie či ľútosť, jednoducho spomína. Aj keď to vzhľadom na tému a fakt, že ide o skutočný príbeh, vyznie možno neadekvátne, ale Vyrástla som v gete je ozaj výborná - smutná, drsná, dojemná.

[Lara A · Rating 3 out of 5]

With any autobiographical tale from a seemingly pseudonymous author, the question arises: is any of this actually real? Literary hoaxes are not an uncommon occurrence in the realm of memoir and in internetland we now have the act of catfishing too.

Within this book there are few areas that somewhat questionable. Considering the grinding poverty her family live in, it doesn't seem feasible that one month of her mother working "overtime" would be sufficient to gain funds for Eliska to be trafficked. Then there is the manner in which Eliska seems to drift away from working for her traffickers, which again does not seem to tally with the experiences faced by many others who are brought to the UK in similar circumstances.

However, it is ultimately the words on the page that the reader engages with as opposed to the veracity of them and the first half of this book is a captivating read. Tanzer uses a very modern British "online" vernacular which is slightly jarring initially, but the strength of characterisation and evocative depiction of her childhood overcomes this.

The book stumbles in the second half, as this characterisation falters. This is possibly due to the events occurring, as the surrounding cast seems far more two-dimensional then the fully-fledged characters of the earlier chapters.

In the final chapters, the kind and loving hands of an editor are sadly absent as the book peters into some sub-Buzzfeed musings on Ru Paul's Drag Race and UK immigration policy. It would have been interesting to instead have read the author's thoughts on the UK perspective towards Gypsy, Roma and Traveller community as a whole, but that is never touched upon, nor indeed does she provide any thoughts on being grouped within that categorisation. An interesting, but not entirely satisfying read.

[Chris Aylott · Rating 3 out of 5]

Powerful, well-written, and deeply disturbing to read. The streak of skeptical journalist in me is always a little suspicious of memoir and wants to check the facts. I have no reason to doubt her story, though, and if even half of it is as she remembers then she has walked a far harder path than I ever will.

[Gregzeng · Rating 5 out of 5]

Real life feminism. Extremely brilliant writing.

Heard detailed interview with writer, a few minutes ago, BBC radio. Amazon Kindle bought & read! Worked with the white Australian equivalent girls here in Australia. They never had the chances that this British child had; much greater poverty here in Sydney, 1960's till now.
Highly recommended for most categories of readers. Not sure how to convert for slow learners, NESB nor children.

[Hanna · Rating 5 out of 5]

Very similar to 'Educated' and equally as good

[Natália Adamíková · Rating 5 out of 5]

Kniha zobrazuje generačnú chudobu a problémy s ňou spojené, opisuje to všetko do šialených detailov a prináša príbeh silnej osobnosti, ktorej sa z nej podarilo vymaniť.
Myslela som, že budem mať knihu zaradenú na poličke s Hillbilly Elegy a Vzdelanou, ale bola to väčšia nálož - pomery, z ktorých pochádzala, prostredie, v ktorom vyrastala, veci, ktoré sa jej diali, jej rodičia. A tiež literárny jazyk bol odlišný, autorka svoj temperament nekrotila.

Svoj vnútorný svet priblížila tak, že som jej rozumela. Menej som rozumela jej rodičom, pretože to už bolo naozaj ako z iného sveta. To, ako jej otec dokázal byť emocionálnou oporou, aj keď veľmi selektívne, ako napriek jeho povahe, názorom, zázemiu, ktoré malo ďaleko od modelu funkčnej rodiny, bolo šťastím, že ho Eliška mala vo svojom živote. A bolo ťažké neodsudzovať mamu, stále som si musela pripomínať, prečo má asi materinské city pochované tak hlboko. Chlad jej mamy čiastočne vyvažovali ostatné zlatkovovské ženy a nemecká časť rodiny, asi preto si Eliška dokázala vybudovať nejaký vnútorný kompas, ktorý ju viedol aj v tých najťažších chvíľach.

Drobné mínus pre mňa bolo, že som sa občas ťažšie orientovala v menách a dátumoch, zahmlené pre mňa ostali podrobnosti obchodu s ľuďmi, Eliška ukazuje veci zo svojho pohľadu, nie to, čo stálo v pozadí, ale niektoré okolnosti sa mi ťažko chápali bez podrobnejšieho vysvetlenia.

No a nelichotivým faktom ostáva, že byť otrokom v Anglicku môže priniesť viac príležitostí na dôstojný život ako byť obyvateľom rómskeho sídliska na Slovensku.

[Kayla McBride · Rating 4 out of 5]

This book was absolutely gut wrenching. At times I felt sick to my stomach as I read about the horrors young Eliska experienced. But the book also reminded me of the importance of finding the good in people, of education and of showing love to your neighbour. As graphic and gut wrenching as parts of this book are, it is an inspiring, raw, story told by an incredibly strong women.

[Andrea Doherty · Rating 4 out of 5]

I could not put this book down. It wasn't an easy read, but I had to know what was going to happen to Eliska. She is truly remarkable. How she can grow up the way she did and go through the things she has and still have a positive outlook on people is inspiring. It's a story of resilience.

[Anita de Graaf · Rating 5 out of 5]

Super fantastic read. Found this in my daughters collection of books. Makes one realize how fortunate we are to live where we do. An eye opener for sure.

[Lenka_travels_ · Rating 4 out of 5]

Veľmi zaujímavá a poučná kniha o mladom dievčati menom Eliška, ktorá to vo svojom živote nemala vôbec ľahké. Žila s mamou v chudobných pomeroch rómskeho geta na Slovensku. Jedli to, čo ľudia vyhodili do kontajnerov a mama pracovala svojim spôsobom ako vedela aby mali aspoň niečo. Tlačili sa celá veľká rodina s rôznymi tetami a sesternicami v malej špinavej izbe... Jej otec žil úplne iný život. Bol to nemec a mal sa dobre.. Bol bohatý a žil v úplne iných životných podmienkach v akých žila Eliška s rodinou. Najviac ma asi z knihy zaujala celá tá časť keď bola Eliška v Anglicku. Ale na Eliške sa mi veľmi páči to, že aj napriek neľahkému životnému osudu sa za každú cenu snažila dosiahnuť vzdelanie a to sa jej napokon aj podarilo. V Anglicku tiež musela prekonať veľa prekážok až napokon sa stala tým, kým je na konci knihy. Niekedy ma veľmi ale mrzelo správanie rodičov k Eliške. Inak táto kniha nastavuje zrkadlo Slovensku, lebo slováci majú veľmi veľké prredsudky nielen voči Rómom, ale voči hocijakej inakosti. Som rada, že som si túto knihu prečítala a verím, že si ju prečítajú hlavne ľudia ktorí majú predsudky voči "špinavým cigáňom" a zistia, že nie sú všetci takí, za akých ich veľa ľudí považuje.

[Katrina Hair · Rating 3 out of 5]

This is a bit of a slow burner at the beginning. The author obviously felt it was important that her readers gain a good insight into her childhood and upbringing before introducing the element of trafficking into the book as this was the content of the first several chapters. And when you wonder when anything else happened she begins to talk about how she was shipped to England in a box and lived several years of her life with strangers while cleaning and dancing to make her abusers money. When i read these kind of books my heart goes out to the authors as it seems to me that getting their story on paper is a big step in processing the things that actually happened to them. What a brave and strong minded child she was and she should be proud of what she has achieved!

[Monika Želasková · Rating 4 out of 5]

Silný príbeh, na ktorom je úplne najsilnejšie to, že je skutočný.

Cesta Elišky, dievčaťa z chudobnej rómskej osady, za vzdelaním a lepším životom bola kľukatá, plná prekážok, priam hrôz, no jej opis určite stojí za prečítanie a zamyslenie sa. Napriek tematike totiž kniha nie je trpká, ani ťažká. Eliška ju napísala so vzácnou ľahkosťou, k ľuďom vo svojom živote, aj napriek kritike, pristupuje empaticky, znepokojujúce fakty podáva priamo, sústredí sa na svoje prežívanie a usiluje sa podať svedectvo, ktoré môže niektorým otvoriť oči a iných možno aj inšpirovať.

O knihe som viac písala tu: https://www.zenske.sk/2021/05/24/majo...

[Kristy Brown · Rating 5 out of 5]

Eliska's writing is honest, brutal and yet somehow positive.
I feel like I've been to those slums where she lived, she really has the power to bring places and people to life.
A real insight into the shocking reality of life as a Romani Gypsy, a trafficked young girl, a girl trying to find her place in culture and geographical location.
The abuse and racism she encounters is horrendous, yet she manages to tell her story in an uplifting manner.

[Sandra Clifford · Rating 5 out of 5]

I had many emotions reading this book, at first I had a bit of a problem getting into it. However I am very glad that I continued to read it. I found it disturbing at times, I was sad and angry, but most of all I admired her determination to succeed. I became her biggest cheerleader. To Elisa Tanzer, thank you for writing this amazing book. Good Work!

[Harold Walters · Rating 3 out of 5]

Hard to believe.

[Josh Hedgepeth · Rating 4 out of 5]

I was granted an e-ARC of The Girl From Nowhere by Eliska Tanszer by the publisher Mirror Books on NetGalley to provide a fair and honest review. 4.5/5 stars

You can read my full review on my blog!

Read 1/23/20 to 1/31/20

This was one of the first books I choose from NetGalley, and I chose it because the cover seemed interesting. As the deadline approached, I sort of lost interest. Part of it was how obscure it is; this is a book that isn’t even being published in North America (based on the available information). However, I said I would review it, so I made a point to at least try. I am beyond happy that I did. I loved pretty much everything about this book.

I could tell within the first 10 pages that I loved her writing. It is dark and vulgar, and it really encapsulated the ton and setting of the story she was telling (it also seems like just normal conversation). The hardest part of a book is ensuring it can pull me in. If that doesn’t happen, I will have a very hard time focusing and retaining information. Tanszer’s writing pulls me in an enjoying and engaging manner. Now, I won’t pretend it is easy to read.

There are parts where I cringed at how Tanszer would minimize or explain away the terrible things her parents did to her. In the end, I got the impression she was articulating her feelings at the time because by the end of the story we have a very good picture of her relationship with them. I really appreciated how she articulated the complexities of her relationship with her family. It is so toxic, but she seems to always hold out hope that they truly care.

Her story is inspiring because it is one of persistence. What’s more, she recognizes her way to a better life is by learning. Learning and proving she is more than so many people would have her be. That was a feeling I could relate to. I don’t mean to suggest people think little of me or that my life is the same as hers, but my love of learning is, in a way, me trying to move up the societal ladder. I really connected to and enjoyed that aspect of the story. I recommend this memoir. 4.5/5 stars


Rating Break Down
Writing Style: 9/10
Content: 10/10
Structure: 10/10
Summary: 10/10
Engagement: 10/10
Enjoyment: 9/10
Comprehension: 9/10
Pacing: 9/10
Desire to Reread: 0/10
Special: 7/10
Final Rating: 4.405/5
Note, each rating is weighted based on personal importance (see blog for more details).

[Vít · Rating 5 out of 5]

"Nejošklivější jizvy nosí nejkrásnější lidé."
- Mathew Spenser

Příběh
Eliška neměla lehký život, ale popsala jej poutavě a pozitivně. Je zajímavé, jak se v ní spojila chaotická evropská historie. Nevzdala se a šla za lepším životem. Když spadla, zase vstala. Procestovala kus světa, poznala několik kultur a naučila se několik jazyků. Všechno špatné překonala a dokázala se motivovat a jít dále. Škoda, že se Eliška nepředstavila. Moc mě zajímá, jak vypadá a kde vyrůstala. Chápu, že to musí být anonymizované, ale pár fotek jí i rodiny by bylo prima.

Velmi mě zajímá další osud její mamky i otce a celé široké rodiny. Snad se jednou dočkáme pokračování. Stejně tak bych si rád přečetl příběhy Eliščiných starých rodičů z obou stran rodiny. Také by mě zajímalo, jak skončila Vlasta, Besnik a Dušan. Dagmar mi bylo hrozně líto. Je to jediná postava z knížky jejíž konec už známe.

Styl
Knížka má spád a přečtete ji velmi rychle. Objevují se v ní sprostá slova, ale dobře zde pasují a dodávají příběhu spád a emoce. Slovenština je krásná řeč s úžasnými obraty, v angličtině by to nebylo ono. Dobrá nálada se střídá se smutkem strašně rychle. Vytváří to emoce, které ani neumím popsat, a knížka vás nenechá na pokoji. Bude ve mně vibrovat dlouho, než ji vstřebám.

Vystupuje zde spousta postav, kvůli čemuž jsem se občas ztrácel a musel se vracet. Hodně detailů bylo jen naznačeno, a zasloužily by si rozebrat. Na druhou stranu to člověka nutí o celém příběhu přemýšlet. Knížka má spoustu odstínů, pokaždé ji budete číst jinak. Eliška má na psaní talent a těším se, že to nebyla poslední kniha.

Resumé
Je mi trochu líto, že se Eliška nepovažuje za Slovenku, i když to chápu. Získal jsem povědomí o obchodování s lidmi a knížka mě dovedla k tomu abych si doplnil informace o romské historii. Všem doporučuji podívat se do takové romské osady osobně. To má pak čtení jiný rozměr. Tato knížka mi dodala hodně energie a zařadila se v knihovničce na místo vedle Educated. Obě knížky mají spoustu společného, jsou velmi pozitivní, inspirativní a jsou vynikající.

Pro léčbu traumatu můžu doporučit Tělo sčítá rány.

[Ann · Rating 4 out of 5]

This story brought to mind a quote from Angela's Ashes by Frank McCourt, “When I look back on my childhood I wonder how I survived at all. It was, of course, a miserable childhood: the happy childhood is hardly worth your while." I agreed with him when I read his story.

However, his childhood was idyllic when held up against Eliska Tanzer's childhood. OMG! Disadvantaged doesn't even touch on her tale. I couldn't have survived it.

As the blurb on the back cover of the book says: My mother is a prostitute. My grandmother and great-grandmother were prostitutes. It was only right for me to join them. But I was given a way out. At 13 years old, I was trafficked to England in a washing machine box.

And, so you would think her life improved. Not so much. In some ways, perhaps, but her story is a vivid illustration of the immigrant experience. As I felt after reading American Dirt, I once again feel that immigrants should be venerated for all that they endure in their effort for a better life.

This whole, "Taking all our jobs and supported by the government" is a lazy way to blame "others" for societal inequities.

That this young woman, who didn't learn to read and write until she was in her teens, was able to write this book is a testament to her determination in the face of desperation.

Bravo!

[Ivana Hofbauer · Rating 5 out of 5]

Kniha, ktorá je výnimočná najmä tým, aká je autentická. Cigánsko – majoritné vzťahy máme tendenciu vidieť čierno-bielo, a to doslova aj prenesene. Väčšinou nám chýba pohľad z druhej strany. Občas sa k téme vyjadria študovaní Cigáni, čo je zase pohľad bližší človeku z bielej väčšiny. Eliška je určite jedna z mála, ktorej sa podarilo prebojovať z úplného dna a beznádeje geta do dôstojného života. Získať vzdelanie, prácu, dokonca o svojom živote napísať knihu. Nie je to žiadny rozprávkový príbeh, je drsný, plný odsúdenia, násilia, zneužívania, bezohľadnosti.
Eliška je dcérou prostitútky a nemeckého rasistu, nech to znie akokoľvek paradoxne. Ako dieťa sa dostala do Veľkej Británie, kde bola zneužívaná na najšpinavšie práce, prešla si peklom, ale nakoniec sa vďaka obrovskej sile a húževnatosti dostala tam, kde je teraz. Jej svedectvo je aj smutnou vizitkou nás, Slovákov. Napriek tomu, že sa na Slovensku narodila a prežila tu detstvo, dištancuje sa od neho, lebo Slovensko sa dištancovala od nej a jej podobných.
Kniha je napísaná tak pútavo, že som ju prečítala jedným dychom. Určite odporúčam každému nie len ako strhujúci skutočný príbeh, ale najmä ako príležitosť zamyslieť sa a zmeniť uhol pohľadu.