What do you think?
Rate this book
Moruša
Mala len devätnásť rokov, keď sa začalo celé jej nechcené kruté „dobrodružstvo“ – útek, ukrývanie, zatknutie, Auschwitz. Moruša je sugestívny príbeh o nekonečnej vôli žiť, ktorý by mal byť povinným čítaním.
V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná pred zlovôľou Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Auschwitz i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka a po opätovnom vydaní v roku 2016 si našla stovky nových nadšených čitateľov aj na Slovensku.
Iboja Wandall-Holm, dánsko-slovenská spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.
V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná pred zlovôľou Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Auschwitz i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka a po opätovnom vydaní v roku 2016 si našla stovky nových nadšených čitateľov aj na Slovensku.
Iboja Wandall-Holm, dánsko-slovenská spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.
376 pages, Paperback
First published January 1, 1991
9 people are currently reading
283 people want to read
About the author
Iboja Wandall-Holm
7 books9 followersIboja sa narodila v roku 1922 vo Vrbovom s dievčenským menom Lebovičová. Keď mala tri roky, spolu s rodinou sa presťahovala do Liptova. Detstvo a mladosť strávila spolu so štyrmi súrodencami v Liptovskom Mikuláši.
Ibojin otec bol židovský kantor, v miestnej synagóge viedol modlitby, matka bola učiteľka.
Osud rodiny spečatilo prijatie protižidovských zákonov vojnovej Slovenskej republiky. Rodičia zo strachu o svoje potomstvo poslali Iboju spolu s dvoma sestrami do Budapešti. Tam sa skrývali, no deportácii do táborov smrti sa nevyhli. Rodičov a dvoch mladších súrodencov zavraždili.
Ibojin otec bol židovský kantor, v miestnej synagóge viedol modlitby, matka bola učiteľka.
Osud rodiny spečatilo prijatie protižidovských zákonov vojnovej Slovenskej republiky. Rodičia zo strachu o svoje potomstvo poslali Iboju spolu s dvoma sestrami do Budapešti. Tam sa skrývali, no deportácii do táborov smrti sa nevyhli. Rodičov a dvoch mladších súrodencov zavraždili.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 29 of 29 reviews
December 2, 2016
Židovské dievča Iboja žije v Liptovskom Mikuláši s rodičmi a štyrmi súrodencami v predvečer druhej svetovej vojny... k deju asi viac ani netreba.
Knihy s touto témou sú väčšinou dobré, čo si budeme hovoriť. Ale Moruša je písaná pekným vypísaným, trošku poetickým štýlom. Iboja opisuje nielen pobyt v koncentračnom tábore, ale aj život pred ním a po ňom, sú tam zaujímavé opisy Liptovského Mikuláša z predvojnového obdobia, krátke drobničky o rôznych zaujímavých postavách mesta. Nie slávnych, ale takých tých každodenných ľuďoch - kamarátka z takého konca, žobrák z iného...
Príhody zo školy, opis pomerne osvietených rodičov, prvé náznaky budúcej búrky, vojna a útek do Budapešti.
Páčilo sa mi, že nevenovala pol knihy opísaniu hrôz Osvienčimu, bola to súčasť príbehu, ale netlačila príliš na to utrpenie - možno i preto, že Iboja mala tak ako Rudolf Vrba "šťastie", že sa časom dostala do "lepšej" časti tábora. Aj tu opisovala najmä vzťahy, ľudí, riešila filozofiu i politické názory.
Rozhovor na záver so samotnou Ibojou bol už len čerešničkou na torte (je z leta 2016):
- Ako sa z Dánska pozeráte na to, že na Slovensku sa do parlamentu dostala politická strana, ktorej predstavitelia sa v minulosti prezentovali ako radikálni pravicoví extrémisti a na svojom zmýšľaní dodnes nič nezmenili? Im podobní, prejavujúci sa xenofóbne, antisemitsky, homofóbne a antihumanisticky, prežívajú v súčastnosti akúsi renesanciu v celej Európe. Musí to byť depresívne, keď vidíte, že obluda, ktorá zničila mnohých vašich blízkych, sa znova prebúdza k životu. Čo môžeme proti tomu urobiť?
- V Dánsku sa o Slovensku píše veľmi zriedka. Považujem to za nedostatok, ktorý prehlbuje vzdialenosti medzi európskymi krajinami a zakrýva dôležitosť vývoja jednotlivých štátov pre budúcnosť celej Európy. Robiť proti fašizoidným hnutiam sa dá len to, čo už robíte - informovať, budiť, vysvetľovať, svedčiť médiách, na besedách a zhromaždeniach každého druhu, filmom, dokumentmi, hudbou, satirou, voľbami - ale tak, aby nekončili víťazstvom diktátorov, tak ako sa to už stalo a ako sa to všade okolo nás stále stáva. A čo sa týka zabúdania - jedine Nemci sa dokonale vyrovnali s neblahou minulosťou, ale aj tam, ako všade v Európe, rastie nacionalistické hnutie.
Budem mať 95 rokov. V mojom živote sa už udialo všetko a som rada, že sa mi podarilo konvertovať všetky, aj tie najhoršie zážitky na životnú skúsenosť. Keď cítim smútok nad zahaľovaním skutočnosti politickou korektnosťou, nad úpadkom duchovných hodnôt, nad povrchným bažením po lacnej zábave, nad ohrozením demokratických slobôd, nad rastom šovinizmu, nad mocenským egoizmom, nad náboženským fanatizmom a terorom, nad hlúposťou, nečestnosťou a neľudskosťou, tak ten môj smútok cítim najviac za svoje deti a vnúčatá, za budúce generácie a za neschopnosť človeka byť vďačný za úžasný dar života.
(str. 367-368)
Chcela by som túto pani stretnúť.
Knihy s touto témou sú väčšinou dobré, čo si budeme hovoriť. Ale Moruša je písaná pekným vypísaným, trošku poetickým štýlom. Iboja opisuje nielen pobyt v koncentračnom tábore, ale aj život pred ním a po ňom, sú tam zaujímavé opisy Liptovského Mikuláša z predvojnového obdobia, krátke drobničky o rôznych zaujímavých postavách mesta. Nie slávnych, ale takých tých každodenných ľuďoch - kamarátka z takého konca, žobrák z iného...
Príhody zo školy, opis pomerne osvietených rodičov, prvé náznaky budúcej búrky, vojna a útek do Budapešti.
Páčilo sa mi, že nevenovala pol knihy opísaniu hrôz Osvienčimu, bola to súčasť príbehu, ale netlačila príliš na to utrpenie - možno i preto, že Iboja mala tak ako Rudolf Vrba "šťastie", že sa časom dostala do "lepšej" časti tábora. Aj tu opisovala najmä vzťahy, ľudí, riešila filozofiu i politické názory.
Rozhovor na záver so samotnou Ibojou bol už len čerešničkou na torte (je z leta 2016):
- Ako sa z Dánska pozeráte na to, že na Slovensku sa do parlamentu dostala politická strana, ktorej predstavitelia sa v minulosti prezentovali ako radikálni pravicoví extrémisti a na svojom zmýšľaní dodnes nič nezmenili? Im podobní, prejavujúci sa xenofóbne, antisemitsky, homofóbne a antihumanisticky, prežívajú v súčastnosti akúsi renesanciu v celej Európe. Musí to byť depresívne, keď vidíte, že obluda, ktorá zničila mnohých vašich blízkych, sa znova prebúdza k životu. Čo môžeme proti tomu urobiť?
- V Dánsku sa o Slovensku píše veľmi zriedka. Považujem to za nedostatok, ktorý prehlbuje vzdialenosti medzi európskymi krajinami a zakrýva dôležitosť vývoja jednotlivých štátov pre budúcnosť celej Európy. Robiť proti fašizoidným hnutiam sa dá len to, čo už robíte - informovať, budiť, vysvetľovať, svedčiť médiách, na besedách a zhromaždeniach každého druhu, filmom, dokumentmi, hudbou, satirou, voľbami - ale tak, aby nekončili víťazstvom diktátorov, tak ako sa to už stalo a ako sa to všade okolo nás stále stáva. A čo sa týka zabúdania - jedine Nemci sa dokonale vyrovnali s neblahou minulosťou, ale aj tam, ako všade v Európe, rastie nacionalistické hnutie.
Budem mať 95 rokov. V mojom živote sa už udialo všetko a som rada, že sa mi podarilo konvertovať všetky, aj tie najhoršie zážitky na životnú skúsenosť. Keď cítim smútok nad zahaľovaním skutočnosti politickou korektnosťou, nad úpadkom duchovných hodnôt, nad povrchným bažením po lacnej zábave, nad ohrozením demokratických slobôd, nad rastom šovinizmu, nad mocenským egoizmom, nad náboženským fanatizmom a terorom, nad hlúposťou, nečestnosťou a neľudskosťou, tak ten môj smútok cítim najviac za svoje deti a vnúčatá, za budúce generácie a za neschopnosť človeka byť vďačný za úžasný dar života.
(str. 367-368)
Chcela by som túto pani stretnúť.
June 1, 2022
Táto autobiografická absyntovka má nie 100, ale 300%. Je skutočne extrémne sugestívna a mrazivá.
Moruša sa svojím odkazom na bezodnú hrôzu koncentračných táborov zahrýza až do morku kostí.
Výpoveď Iboje, dievčaťa z Liptova, je tak silná, že pri čítaní o zrútení jej dospievania, o strate domova, o zúfalých a dlhých útekoch cez hranice, o deportácii, o strate dôstojnosti, o miznúcej ľudskosti, o bezmocnosti, o ponižovaní, o všadeprítomnej smrti v príšernostiach 2.sv.vojny z pred ledva 80tich rokov, o prežití, o trpkom vyslobodení a o nevyspytateľnosti ľudského konania….sa mi stávalo, že som miestami naozaj zabúdal dýchať.
.
Ani sa mi nedá o tom viac písať.
Takéto príbehy ma veľmi zasahujú a znášam ich ťažšie.
Ich desivosť by sa nemala mihnúť ani len v najhorších nočných morách, nie to ešte byť nedávnou skutočnou minulosťou.
Toto je na tom celom najstrašnejšie, že tá čiernočierna časť histórie bola naozaj. Toto peklo robili ľudia iným ľuďom. Je nevyhnutné si to neprestajne pripomínať a nenechať tú čerň vyblednúť, lebo zabúdanie sa šíri ako mor.
.
Kniha je výborne napísaná a zaručuje intenzívne dychberúce čítanie, odporúčam!
Moruša sa svojím odkazom na bezodnú hrôzu koncentračných táborov zahrýza až do morku kostí.
Výpoveď Iboje, dievčaťa z Liptova, je tak silná, že pri čítaní o zrútení jej dospievania, o strate domova, o zúfalých a dlhých útekoch cez hranice, o deportácii, o strate dôstojnosti, o miznúcej ľudskosti, o bezmocnosti, o ponižovaní, o všadeprítomnej smrti v príšernostiach 2.sv.vojny z pred ledva 80tich rokov, o prežití, o trpkom vyslobodení a o nevyspytateľnosti ľudského konania….sa mi stávalo, že som miestami naozaj zabúdal dýchať.
.
Ani sa mi nedá o tom viac písať.
Takéto príbehy ma veľmi zasahujú a znášam ich ťažšie.
Ich desivosť by sa nemala mihnúť ani len v najhorších nočných morách, nie to ešte byť nedávnou skutočnou minulosťou.
Toto je na tom celom najstrašnejšie, že tá čiernočierna časť histórie bola naozaj. Toto peklo robili ľudia iným ľuďom. Je nevyhnutné si to neprestajne pripomínať a nenechať tú čerň vyblednúť, lebo zabúdanie sa šíri ako mor.
.
Kniha je výborne napísaná a zaručuje intenzívne dychberúce čítanie, odporúčam!
January 16, 2017
Kniha, ktorá vás donúti uvariť "bielu kávu" a natrieť si k nej chlieb s maslom a slivkovým lekvárom. Príbeh ženy z Liptovského Mikuláša, ktorá prežila Osvienčím a rozpráva o jeho hrôzach krásnym jazykom. Slovensko-dánska Hertha Müller.
May 29, 2018
Nesmierne bolestivá a bohužiaľ stále potrebná kniha. O banalite neľudskosti a sile človeka. Ani myslím netreba viac napísať.
August 5, 2025
Fantasticka a priserna kniha zaroven.
Autorkin styl je ohromujuci, uplne vtiahne do deja. Zive opisy priblizuju pohlady, ako videla svet svojimi ocami, ake citila vone, aj aku naladu pocitovala.
Spisovatelka pise autobiografiu, zameriava sa na svoje mlade roky, ktore ako Zidovka na Slovensku nepreziva slobodne. Je nutena utekat pred prenasledovanim, dokym ju nechytia. Zivot na uteku v Madarsku je narocny, ale ma aj pekne momenty, plne novych kratkych priatelstiev, prekvapujucej pomoci jednotlivcov, aj strachom naplnenej neochoty mnohych.
Narocnost zivotnych okolnosti, narastajuce zufalstvo stupnuju v citatelovi napatie a ockavanie, kedy sa uz hlavna postava z knihy dostane z utrap naspat na slobodu (s vedomim, ze autorka sa dozila vysokeho veku v Dansku). Ked uz sa zda utrpenie neznesitelne, pride nova zmena, ktora situaciu este zhorsi. Gradacia vyvolava neprijemne pocity z citania.
Suhrnom, pribeh opisuje hrozostrasne dejiny, avsak autorka majstrovsky vyrozpravala svoje skusenosti pestrym jazykom.
Autorkin styl je ohromujuci, uplne vtiahne do deja. Zive opisy priblizuju pohlady, ako videla svet svojimi ocami, ake citila vone, aj aku naladu pocitovala.
Spisovatelka pise autobiografiu, zameriava sa na svoje mlade roky, ktore ako Zidovka na Slovensku nepreziva slobodne. Je nutena utekat pred prenasledovanim, dokym ju nechytia. Zivot na uteku v Madarsku je narocny, ale ma aj pekne momenty, plne novych kratkych priatelstiev, prekvapujucej pomoci jednotlivcov, aj strachom naplnenej neochoty mnohych.
Narocnost zivotnych okolnosti, narastajuce zufalstvo stupnuju v citatelovi napatie a ockavanie, kedy sa uz hlavna postava z knihy dostane z utrap naspat na slobodu (s vedomim, ze autorka sa dozila vysokeho veku v Dansku). Ked uz sa zda utrpenie neznesitelne, pride nova zmena, ktora situaciu este zhorsi. Gradacia vyvolava neprijemne pocity z citania.
Suhrnom, pribeh opisuje hrozostrasne dejiny, avsak autorka majstrovsky vyrozpravala svoje skusenosti pestrym jazykom.
June 9, 2021
O druhej svetovej vojne, holokauste, koncentračných táboroch a neľudskom zaobchádzaní zo strany nacistov bolo napísaných už mnoho svedectiev - toľko, že pre niektorých mohla téma (hoci dôležitá) trochu zovšednieť - no Moruša všedná rozhodne nie je. Na rozdiel od iných kníh, ktoré spracúvajú danú problematiku, sa autorka v Moruši nevyhýba životu "pred" a nespomína ho len útržkovito na pár stránkach, aby pozornosť mohla naplno venovať zážitkom z koncentráku, ale naopak poskytuje mu priestor, dáva čitateľom možnosť nahliadnuť do ďalekej minulosti, do časov dospievania, keď šantila so súrodencami a drala školské lavice, do doby, keď najťažším rozhodnutím bolo vybrať si medzi početnými platonickými láskami.
Zobrazuje svoje skúsenosti s nelegálnou emigráciou, resp. útekom do Maďarska, patálie s učením sa nového jazyka nevyhnutného na inkognito prežívanie v neznámej krajine a početné strety s cudzineckou políciou, ktoré bezprostredne viedli k zadržaniu a niekoľkonásobnému väzneniu ešte predtým, ako sa aj so sestrou ocitli v nehostinnom prostredí koncentračných táborov. Samozrejme, neopomína ani skúsenosti z Osvienčimu či Brezinky, no nekladie na ne až taký dôraz a zážitky z nich či udalosti "po" nie sú jedinou nosnou témou jej rozprávania. Napriek tomu, a možno práve preto, je jej príbeh iný, podmanivý (aj keď stále desivý a krutý).
Či už za to môže fakt, že tému zobrazuje z o čosi iného uhla, ako je bežné, alebo je "na vine" autorkin jedinečný, priam poeticky pôsobiaci štýl rozprávania, ktorý jej vetám aj napriek hrôzostrašnému osudu, ktorý opisujú, prepožičiava ladnosť a ľahkosť, Moruša rozhodne patrí medzi najlepšie svedectvá hrôz druhej svetovej vojny, aké som kedy čítala. Takmer 400 strán padlo za necelé dva dni, čo už samo o sebe svedčí o tom, že je to výborná kniha.
Zobrazuje svoje skúsenosti s nelegálnou emigráciou, resp. útekom do Maďarska, patálie s učením sa nového jazyka nevyhnutného na inkognito prežívanie v neznámej krajine a početné strety s cudzineckou políciou, ktoré bezprostredne viedli k zadržaniu a niekoľkonásobnému väzneniu ešte predtým, ako sa aj so sestrou ocitli v nehostinnom prostredí koncentračných táborov. Samozrejme, neopomína ani skúsenosti z Osvienčimu či Brezinky, no nekladie na ne až taký dôraz a zážitky z nich či udalosti "po" nie sú jedinou nosnou témou jej rozprávania. Napriek tomu, a možno práve preto, je jej príbeh iný, podmanivý (aj keď stále desivý a krutý).
Či už za to môže fakt, že tému zobrazuje z o čosi iného uhla, ako je bežné, alebo je "na vine" autorkin jedinečný, priam poeticky pôsobiaci štýl rozprávania, ktorý jej vetám aj napriek hrôzostrašnému osudu, ktorý opisujú, prepožičiava ladnosť a ľahkosť, Moruša rozhodne patrí medzi najlepšie svedectvá hrôz druhej svetovej vojny, aké som kedy čítala. Takmer 400 strán padlo za necelé dva dni, čo už samo o sebe svedčí o tom, že je to výborná kniha.
January 4, 2017
Nemohla som tuto knihu pustit z ruky, kym som ju celu neprecitala za cca den ....Zo zvlastneho dovodu sa mi na jazyk tisne privlastok - nadherna kniha, napriek tazkej teme. Asi to bude tym, ze autorka v knihe dosiahla akusi dokonalu rovnovahu spojenia krasneho, poetickeho jazyka (specialne opisy jej detstva z Liptovskeho Mikulasa boli uzasne, asi maloktora kniha mi tak priblizila pomery a zivot v Ceskoslovensku pred vojnou, ako prva cast knihy) a tym, ze sa nesustredila len na jej pobyt v koncentracnom tabore, ale i na ostatne mensie i vacsie kusky z mozaiky -medziludske vztahy, charaktery, jej i ostatnych svetonazory, presvedcenia... Uz teraz viem, ze kniha bude opravnene zaradena medzi moje oblubene...
December 29, 2016
krásna kniha...bola úplne iná ako som čakala, na trhu je množstvo kníh z obdobia 2. svetovej vojny a z prostredia koncentračných táborov, ale toto, toto bolo iné, autorka je poetka, kniha je napísaná krásnym jazykom, na ktorý už ani nie som zvyknutá... zachytáva autorkine detstvo, útek do Maďarska, koncentračné tábory aj návrat domov... o hrôzach koncentračných táborov sa toho popísalo veľa ale tu viac ako o samotné hrôzy násilia ide o hrôzu neznášanlivosti, ktorá pretrváva za každého režimu a ľudia si neuvedomujú aká je nebezpečná... silná knižka, po ktorej prečítaní vo vás ostane smútok, nie smútok z násilia ale z ľudskej hlúposti...
September 3, 2018
Kniha, ktorá začína aj končí symbolickým obrazom moruše. Prvý obraz je idylický, pod morušou v Liptovskom svätom Jáne vyrastá Iboja a jej 4 súrodenci, kamarátky zo školy, prvé gymnaziálne lásky. Posledný obraz zanecháva svojou tragickosťou pocit prázdneho smútku na duši.
Moruša je dôležitou výpoveďou, ktorá nielen prenáša humanizmus dvadsiateho storočia do dvadsiateho prvého (ako napísala Lilian Røsling, čo sa dozvieme z priloženého rozhovoru na konci knihy), ale prináša ho naspäť na Slovensko, kde všetky spomienky naň zabili najprv nacisti, a zvyšok dorazili komunisti. Prečítajte si to, dobré to je.
Moruša je dôležitou výpoveďou, ktorá nielen prenáša humanizmus dvadsiateho storočia do dvadsiateho prvého (ako napísala Lilian Røsling, čo sa dozvieme z priloženého rozhovoru na konci knihy), ale prináša ho naspäť na Slovensko, kde všetky spomienky naň zabili najprv nacisti, a zvyšok dorazili komunisti. Prečítajte si to, dobré to je.
July 6, 2017
Moruša je veľmi potrebná kniha. Dnes, v období, keď isté skupiny majú tendenciu prekrúcať fakty a upravovať si históriu podľa potreby. Iboja rozpráva emotívny príbeh nie len o sebe a svojej rodine ale hlavne o našej krajine, ktorá jej zobrala všetko, no napriek tomu na ňu nezanevrela. Ukazuje nám, čo nasleduje ak v spoločnosti preváži nenávisť a ľahostajnosť. Nedovoľme aby sa história opakovala.
January 5, 2021
Iboja dala na začiatku veľký priestor spomienkam na detstvo. Síce môžu pôsobiť zdĺhavo, no už v ňom je možné odpozorovať jej spôsob reflexie minulosti.
Vymenúvanie mien, opisy ľudí, situácií, sú veľmi podobné opisom ľudí, miest, lások a zločinov počas druhej svetovej. Pri tejto knihe som ani raz neplakala, aj keď mi je smutno vždy, keď o ňu zavadím pohľadom. No mám pocit, že Moruša nechce, aby sme kvôli nej plakali, alebo ju ľutovali. Moruša chce iba rásť a pripomenúť nám kus (nie len našej) minulosti. Aby sme nezabudli.
Vymenúvanie mien, opisy ľudí, situácií, sú veľmi podobné opisom ľudí, miest, lások a zločinov počas druhej svetovej. Pri tejto knihe som ani raz neplakala, aj keď mi je smutno vždy, keď o ňu zavadím pohľadom. No mám pocit, že Moruša nechce, aby sme kvôli nej plakali, alebo ju ľutovali. Moruša chce iba rásť a pripomenúť nám kus (nie len našej) minulosti. Aby sme nezabudli.
January 3, 2018
Veľmi krásna vec. Smutná, ale krásna. Najzvláštnejšie sa číta v prostredí medzi ľuďmi, potom človek ani neverí že na miestach ktoré pozná sa mohli diať také veci. Krásne (keď opisuje život v Mikuláši) a hrozné (všetko potom).
January 23, 2021
Absynt znova nesklamal a vydal dalsiu super knihu. Namet na pribeh zo zivota, zo zivota, ktory by ani jeden z nas nechcel zit a ci by ho vobec prezil. Ibojine detstvo a mladost v Liptovskom Mikulasi, neskor utek kvoli vojne. Strach a neoistoty s nim spojene. Nejdem tu pisat o com to bolo, odporucam kazdemu precitat. Fuck off nazis forever!
September 10, 2017
"Ženy sa musia naučiť stáť na vlastných nohách, aby neboli závislé od muža a jeho spoločenského postavenia. Aby to dosiahli, musia sa vzdelávať. Vedomosti zoslabujú strach pred autoritami a posilňujú sebadôveru. A vy, ako deti židovských rodičov, ju budete potrebovať. Neverte nadávkam. Nestotožňujte sa s nimi. Ľudia s predsudkami, aj takí, o ktorých by si to človek nikdy nepomyslel, sú často citovo oklieštení, mnohí z nich nevedomí, odmala hádam indokrinovaní a možno neistí, nespokojní, slabí. Myslia si, že získajú moc a pocit prevahy prenasledovaním spoluobčanov, ktorí sa nedokážu brániť - vštepovali nám rodičia. Ako väčšina detí som nerada počúvala rodičovské kázania, ale tieto ich slová ostali vo mne na celý život." Píše Iboja Wandall-Holm niekde na začiatku, a potom poetickým jazykom rozpovie príbeh svojej rodiny v časoch Československa a rozpínania fašizmu.
Je to kniha o pude sebazáchovy, náhodách a citových otrasoch. O dobe, ktorá bola perverzná (veď kto mohol vymyslieť tak premyslenú vraždiacu mašinériu?) a často surreálna (napríklad keď židovská uspávanka znie slnečnicovým poľom, kde pracujú väzni z Osvienčimu).
"Doteraz potrebné a normálne sa stalo nepotrebným a nenormálnym. Dôvera, tolerancia, duševný pokoj, radosť, priateľstvo, istota, smiech, smútok a plač sa stali terčom násilia. Všetky dvere boli dokorán otvorené potupe, poníženiu, krádeži obyčajných vecí a zneucteniu intimity súkromného života. Doteraz platné právo stratilo účinnosť, etické normy stratili hodnotu, z pravdy sa stala lož a z klamstva pravda."
Človek v takých situáciach potrebuje nádej a vieru a Iboja ich mala celý čas. Vďaka tomu po vojne dokázala ďalej žiť tak, ako ju to naučili rodičia. "Mne neprekážalo, že som Židovka. O to sa postarali rodičia. Naučili ma ľudskej dôstojnosti," uvádza v rozhovore na konci knihy. Ten rozhovor tiež veľa prezradí o tom, ako ďalej fungovala - najskôr v Prahe a potom v Dánsku. A ja som si v ňom podčiarkla pár viet, a aj túto - "A hádam nevedomosť, z generácie na generáciu dedené predsudky a rezignovaná poslušnosť voči akejkoľvek vrchnosti nie sú najlepšou cestou k humanite." Pamätajme na to.
Je to kniha o pude sebazáchovy, náhodách a citových otrasoch. O dobe, ktorá bola perverzná (veď kto mohol vymyslieť tak premyslenú vraždiacu mašinériu?) a často surreálna (napríklad keď židovská uspávanka znie slnečnicovým poľom, kde pracujú väzni z Osvienčimu).
"Doteraz potrebné a normálne sa stalo nepotrebným a nenormálnym. Dôvera, tolerancia, duševný pokoj, radosť, priateľstvo, istota, smiech, smútok a plač sa stali terčom násilia. Všetky dvere boli dokorán otvorené potupe, poníženiu, krádeži obyčajných vecí a zneucteniu intimity súkromného života. Doteraz platné právo stratilo účinnosť, etické normy stratili hodnotu, z pravdy sa stala lož a z klamstva pravda."
Človek v takých situáciach potrebuje nádej a vieru a Iboja ich mala celý čas. Vďaka tomu po vojne dokázala ďalej žiť tak, ako ju to naučili rodičia. "Mne neprekážalo, že som Židovka. O to sa postarali rodičia. Naučili ma ľudskej dôstojnosti," uvádza v rozhovore na konci knihy. Ten rozhovor tiež veľa prezradí o tom, ako ďalej fungovala - najskôr v Prahe a potom v Dánsku. A ja som si v ňom podčiarkla pár viet, a aj túto - "A hádam nevedomosť, z generácie na generáciu dedené predsudky a rezignovaná poslušnosť voči akejkoľvek vrchnosti nie sú najlepšou cestou k humanite." Pamätajme na to.
February 20, 2017
Jazyk tejto knihy bol veľmi pekný (vyjadrenie ako škôlkárka...), téma aktuálnejšia ako nikdy (počas môjho doterajšieho života) predtým, a aj tak ma Moruša nijako neohúrila. Možno to bolo tých prvých 100-150 strán, ktoré mi pripomínali dve veci: faktografickú knihu a Ballekove Agáty. Dôležitá kniha - určite, kniha pre mňa - skôr nie. Také 3,5*, takže 4*, lebo sa zaokrúhľuje nahor.
December 7, 2016
Kniha so silným príbehom, ktorý chytí za srdce. Iboja nám svojimi spomienkami predstavuje rodinu, krásy života na Liptove, svoje dospievanie a život v koncentračnom tábore. Iboja je pre mňa trochu záhadná osobnosť. Na jednej strane je to romantička, ktorá rada idealizuje a sníva. Na druhej strane je to realistka a presne si uvedomuje, čo sa okolo nej deje. Počas druhej svetovej vojny zažila ako židovka strach, smútok, beznádej, ale aj šťastie. Kniha je veľmi dobre napísaná, ľahko sa číta a človek sa opismi vône borovice dostáva až do podtatranského prostredia. Tak ako píše vydavateľstvo hneď na začiatku, dielo je výnimočnou knihou stojacou na hranici beletrie a memoárov.
January 4, 2017
Odporúčam!
October 3, 2020
"...keď bol človek utečencom v Maďarsku, prežil osviencimsku fabriku na masovú vraždu za tlsfym múrom svetovej mlčanlivosti...zostruje pozorovaciu schopnosť. A moja bola zostrená." Okrem toho, že autorka toho zažila dosť na tisíc životov, prešla si peklom a jej nezlomna vôľa sa odzrkadľuje v jej rozpravani, je jej príbeh plný všemožných detailov svedčiacich o pravde tohto výroku..kniha sa čítala ľahko, plynula ako voda vo Váhu pri brehu, kde sa autorka ako dieťa zahrabavala v dielach velikánov.. Napriek hrozostrasnej skúsenosti ukrýva v sebe kniha krásu..takú nevyslovitelnu, nevyjadritelnu..čítate ju a napriek tomu, že viete ako to všetko bolo, si prajete šťastný koniec pre všetky jej postavy.. Príbeh je napísaný krásnym kvetnatým jazykom..
October 30, 2025
Pomalý rozbeh, ale nakoniec som ju totálne zhltla. Za mňa je časť o Osvienčime najlepšie spísaná v knihe, akú som kedy čítala o reáliach koncentračného tábora.
Paradoxne vo mne kniha zanecháva určitú naivnú nádej, napriek tomu, že v jej príbehu je skrátka extrémne veľa utrpenia a zrady. Pani Iboja však celú knihu a celý svoj život prešla s hlavou vztýčenou za akýchkoľvek okolností. A že tie okolností boli turbulentné o tom niet pochýb, najskôr vyrástla v demokratickom zriadení, ktorý v jej hlave vytvoril veľmi silný humanistický základ a vieru v demokraciu a pluralitu, o čo ťažšie muselo byť vnímať jej ďalšie roky na úteku, v koncentračnom tábore, za komunizmu, ktorému najskôr verila, no neskôr ju ako nepohodlnú tiež zavrhol a priviedol k emigrácii...
Paradoxne vo mne kniha zanecháva určitú naivnú nádej, napriek tomu, že v jej príbehu je skrátka extrémne veľa utrpenia a zrady. Pani Iboja však celú knihu a celý svoj život prešla s hlavou vztýčenou za akýchkoľvek okolností. A že tie okolností boli turbulentné o tom niet pochýb, najskôr vyrástla v demokratickom zriadení, ktorý v jej hlave vytvoril veľmi silný humanistický základ a vieru v demokraciu a pluralitu, o čo ťažšie muselo byť vnímať jej ďalšie roky na úteku, v koncentračnom tábore, za komunizmu, ktorému najskôr verila, no neskôr ju ako nepohodlnú tiež zavrhol a priviedol k emigrácii...
October 24, 2017
ako sa vyjadril I. Laučík - Ibojina spoveď o tom, ako sa dá žiť pri neustále sa meniacich podmienkach a neustrnúť nad vlastným osudom..
obdiv samotnej autorke, ktorá s veľkou dávkou šťastia a zhode okolností, prežila jeden z neduhov ľudstva a jeho neľudskosti, s ktorou sa stretávame dodnes. tak trochu nezainteresovaný spôsob písania a odosobnenie od vlastnej tragédie z nej robí holý fakt a odlišuje od ostatných príbehov s rovnako citlivou tematikou. niekedy vie prekvapiť, koľko toho človek znesie v boji o prežitie.
obdiv samotnej autorke, ktorá s veľkou dávkou šťastia a zhode okolností, prežila jeden z neduhov ľudstva a jeho neľudskosti, s ktorou sa stretávame dodnes. tak trochu nezainteresovaný spôsob písania a odosobnenie od vlastnej tragédie z nej robí holý fakt a odlišuje od ostatných príbehov s rovnako citlivou tematikou. niekedy vie prekvapiť, koľko toho človek znesie v boji o prežitie.
March 9, 2019
"Aké časy, takí ľudia!"
August 8, 2019
not easy to read when u were born in a city barely 20km from Iboja’s hometown
heartbreaking, breathtaking, gently written book about the worst era of our history
heartbreaking, breathtaking, gently written book about the worst era of our history
January 2, 2020
Myslela som si, že mám tých kníh z obdobia 2.svetovej vojny dosť, no Moruša mi ukázala, že táto téma a jej hrôzostrašná realnosť ma stále fascinuje a číta sa jedným dychom.
March 10, 2020
Moruša je mimoriadna memoárová literatúra, ktorá ma zasiahla na mimoriadne citlivom mieste ako lokálpatriota, rodáka z Liptovského Mikuláša, žijúceho odlúčene od svojho rodného mesta.
February 3, 2021
krásne, ale mrazivé a smutné čítanie
November 30, 2018
“Pod morušou,.. som sa rozlúčila s mestom svojho detstva.”
March 9, 2021
Židovské dievča, ktoré zažilo hrôzy nacistickej nadvlády a prežilo len vďaka súhre náhod. Toľko vôní bolo v tejto knihe až mi je ľúto, že ja sama nemám čuchovú pamäť z detstva. Svet naokolo si treba všímať všetkými zmyslami.
Tri hviezdy som dala preto, že v istom okamihu už mám načítané k tejto téme veľa. A každá kniha o týchto hrôzach by mala byť čítaná, o tom niet pochýb. Ale muselo by tam byť o niečo viac, niečoho iného (ako napríklad v Bezosudovosti), aby som dala o jednu hviezdu naviac.
Tri hviezdy som dala preto, že v istom okamihu už mám načítané k tejto téme veľa. A každá kniha o týchto hrôzach by mala byť čítaná, o tom niet pochýb. Ale muselo by tam byť o niečo viac, niečoho iného (ako napríklad v Bezosudovosti), aby som dala o jednu hviezdu naviac.
September 15, 2020
,,Vnútorné nebo mi nezatiahli mrakmi ani najhoršie dejinné vichrice."
Duševná spoveď spisovateľky o hrôzach 20 storočia. Kniha veľmi smutná a napriek tomu v nej cítiť nezlomnú vôľu po živote a nádej.
Duševná spoveď spisovateľky o hrôzach 20 storočia. Kniha veľmi smutná a napriek tomu v nej cítiť nezlomnú vôľu po živote a nádej.
May 31, 2022
Z tejto knihy som mal obavy, pretože zo všadiaľ sa na mňa valilo Mengeleho dievča a ja som si vytvoril voči nej averziu. Dočítal som to včera a musím povedať, že som bol spokojný. Čítalo sa to ľahko a bolo to aj veľmi pútavo napísané. Prostredie predvojnového Slovenska pekne vykreslené, až som si to živo pred očami predstavoval. Nemám to však s čím porovnať, nakoľko to bola moja prvá kniha s touto tématikou.
Displaying 1 - 29 of 29 reviews