What do you think?
Rate this book


380 pages, Hardcover
Published April 21, 2021
“Bratislava, mesto, do ktorého sa vraciam, má energiu sladkú. Sladko-desivú. Desivú preto, lebo je vopred jasné, že zajtrajšok bude presne taký istý ako dnešok. V Bratislave nikdy nemám problém so spánkom. Tam bolo moje miesto určené a zacementované už dávno. V Bratislave som Elena Stanková, 26-ročná advokátska koncipientka s nalinkovanou budúcnosťou.
No v New Yorku som tabula rasa. Len osoba. Osoba, ktorej život sa môže uberať nespočetným množstvom smerov.”
“Vy dvaja ste teplí ako žehličky. Prečo oslavujete moju nahotu, to fakt nechápem,” zahlási Ava.
“Ak odmietnem, sklamem Gabi a vrátim sa na Slovensko, k pohodlnej budúcnosti, ktorá ma pomaličky, ale isto zabíja svojou predvídateľnosťou.”
“[…] i keď si nie som istá, či vyzerám dobre, aspoň nevyzerám ako Elena, ktorú pozná Nick. Som nová Elena. Svoja Elena.”
“Myslel som si, že s nimi budem niekým dôležitým. Nejaká párty mašina, ktorá nestojí o nikoho len o seba. Ale to nie som ja. Veď ja som introvert, ktorý takmer rok predstieral, že je extrovert. Je to šialene únavné.”
“Dievčatá a chlapci… Takže si… bi?”
Prikývnem so slabým úsmevom.
“To musel byť na Slovensku veľký hit,“ povie s hlbokým povzdychom.
Pokrčím plecami. Je zrejmé, že ani jednému z nás sa do témy coming out po slovensky veľmi nechce.
“To sebavedomie, očakávanie úspechu, ktoré ona ako Američanka dostala do vienka, ja jednoducho nemám. Ava rozpráva rýchlou, erudovanou angličtinou. Ja síce hovorím po anglicky dobre, ale vždy to bude len môj druhý jazyk. Ava ako Američanka odmala počúvala, že dokáže všetko, na čo si len pomyslí. Ak bude tvrdo pracovať, môže mať všetko. Čo som počúvala ja? Seď v kúte, veď si ťa nájdu. Buď poslušná, hovor len vtedy, keď sa ťa niečo pýtajú. Buď rozumná. Rob niečo praktické. Sny prenechaj iným. Iní to aj tak urobia lepšie ako ty.
Lenže žiaden z týchto postulátov mi nikdy dobre neposlúžil. Práve naopak. Sú to prekážky, s ktorými sa neustále borím. Tá naša príslovečná slovenská skromnosť nie je nič iné ako maskovaný strach. Je to diskvalifikácia samej seba z boja ešte pred tým, ako sa vôbec začne.”
“Máš pravdu, “ povie. “Hlavné je, že tie decká robia umenie. To sa počíta. Kopec ľudí, hlavne na Slovensku, si myslí, že ak nie sú profesionáli, nesmú na umenie ani len pomyslieť. Vzdajú sa všetkých koníčkov a všetko je len o práci.”
“Prečo je také ťažké vysvetliť Mateovi a iným mužom, ktorí si myslia, že pouličné obťažovanie je len neškodný kompliment, že je za tým oveľa viac? Že jej tí muži nechcú polichotiť, že si chcú dokázať, že majú v danej situácii navrch? Že majú fyzickú prevahu? V každej poznámke je prítomná hrozba. Teraz ťa nechám ísť, ale nezabudni, že si odkázaná na moju milosť a nemilosť.”