What do you think?
Rate this book
Tělesná výchova
Český překlad knihy známého slovenského novináře a sportovce o vášnivé cestě k hranicím vlastního těla
Úvahy běžce, plavce, tenisty a jezdce na koni o pohybu, těle a mysli.
Známý slovenský novinář a sportovec Martin M. Šimečka se vždy na léto stěhuje do maringotky na jednom z horských úbočí u Muráňské planiny. Zredukuje své potřeby na asketické minimum a osvobodí se od tlaku vnějšího světa. Tady také vznikla Tělesná výchova, kniha o vášnivé cestě k hranicím výkonnosti vlastního těla a jejich poznání, která je spojená s rozkoší i trápením.
Jeho intelektuální jádro vždy toužilo po tom, aby byl vzdělanější, jeho sportovní jádro zase, aby byl trénovanější a odolnější. Sport je tu organickou součástí duchovní formy života, stejně jako láska, na kterou jen občas letmo a ostýchavě odkazuje. Málokterý spisovatel má tak bláznivou tělesnou historii jako on a málokterý celoživotní sportovec se stane spisovatelem. Kdo jiný by měl napsat knihu o těle a mysli?
Úvahy běžce, plavce, tenisty a jezdce na koni o pohybu, těle a mysli.
Známý slovenský novinář a sportovec Martin M. Šimečka se vždy na léto stěhuje do maringotky na jednom z horských úbočí u Muráňské planiny. Zredukuje své potřeby na asketické minimum a osvobodí se od tlaku vnějšího světa. Tady také vznikla Tělesná výchova, kniha o vášnivé cestě k hranicím výkonnosti vlastního těla a jejich poznání, která je spojená s rozkoší i trápením.
Jeho intelektuální jádro vždy toužilo po tom, aby byl vzdělanější, jeho sportovní jádro zase, aby byl trénovanější a odolnější. Sport je tu organickou součástí duchovní formy života, stejně jako láska, na kterou jen občas letmo a ostýchavě odkazuje. Málokterý spisovatel má tak bláznivou tělesnou historii jako on a málokterý celoživotní sportovec se stane spisovatelem. Kdo jiný by měl napsat knihu o těle a mysli?
152 pages, Paperback
Published January 1, 2021
24 people are currently reading
409 people want to read
About the author
Martin M. Šimečka
22 books85 followersMartin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N.
Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).
Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 85 reviews
November 11, 2020
Začína to ako neškodné náhodné úvahy o športe a pohybe šmrncnuté klasickou filozofiou, ale na pár miestach si potom zrazu uvedomíte, že nad niektorými vecami Milan Šimečka zjavne rozmýšľal 50 rokov, kým ich napísal. Výborné.
January 5, 2023
“Videl som z čoraz väčšej diaľky svoj vlastný chrbát a aj bez merania času mi bolo jasné, že seba samého z tých čias už nikdy nedobehnem. Tak takto sa začína proces, na ktorého konci je smrť, pomyslel som si a sám som sa dojal týmto poznaním.”
Šimečka rád dojíma sám seba, najmä jasnozrivosťou svojich pozorovaní, zdá sa. A hoci z týchto slov cítiť istú sebairóniu, z mnohych iných pasáží cítiť akúsi (zbytočnú?) tvrdosť - voči sebe aj iným. Pocit, že je to kniha neláskavá, že hoci hovorí veľa o vzťahu k vlastnému telu i mysli, napriek všetkej snahe mu chyba akási zmierlivosť, niečo, čo neviem nazvať inak ako láskavosť, vo mne počas čítania narastal… až kým sa mi kdesi takmer v závere nepotvrdil slovami, že sám autor nevie, či sa má rád… a cítiť to.
A pritom - či práve preto? - je jeho písanie sebestredné až za hranicu únosnosti. “Ja” trčí z každej strany miestami až únavne - vety typu “jeden strom sa neudržal vo svahu a položil sa mi do cesty”, “jeho nohy (o koňovi) sa stali mojimi nohami” či “plávaním v jazerách a riekach som si osvojil aj iné krajiny” sú síce štylisticky vybrúsené, ale výsostne nesympatické.
Pritom i sám autor premýšľa miestami o vlastnom egu, sebeckosti. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že nie presne zachytáva jej pravú podstatu. Píše: “Šport je však výsostne sebecká činnosť. Vytrvalostný beh či plávanie majú veľa spoločného s meditáciou: uvedomujem si svoj dych, každý svoj nerv a sval v rytmickom pohybe. Ale ponáram sa len do seba samého.” Nemyslím, že je sebecké ponárať sa do seba, keď je človek sám so sebou. Naopak, vie to byť veľmi užitočné a ozdravné (ako iste sám autor vie). Sebecké však nepochybne je vytrvalo vyzdvihovať sám seba v spoločnosti či súvislostiach s inými. A zdá sa, že týmto typom “sebeckosti” autor ovplýva - a jeho text tým za mňa utrpel.
Šimečka písať vie, o tom niet pochýb. Umne spája množstvo motívov, názorov a úvah a dáva ich do súvislostí na základe vlastnej, iste jedinečnej skúsenosti. Štylisticky ide o jedného z najzdatnejších súčasných autorov. Nezaškodilo by však viac pokory a láskavosti. Bez tých sa - ľudsky - daleko nedostaneme, bez ohľadu na to, ako rýchlo utekáme.
Šimečka rád dojíma sám seba, najmä jasnozrivosťou svojich pozorovaní, zdá sa. A hoci z týchto slov cítiť istú sebairóniu, z mnohych iných pasáží cítiť akúsi (zbytočnú?) tvrdosť - voči sebe aj iným. Pocit, že je to kniha neláskavá, že hoci hovorí veľa o vzťahu k vlastnému telu i mysli, napriek všetkej snahe mu chyba akási zmierlivosť, niečo, čo neviem nazvať inak ako láskavosť, vo mne počas čítania narastal… až kým sa mi kdesi takmer v závere nepotvrdil slovami, že sám autor nevie, či sa má rád… a cítiť to.
A pritom - či práve preto? - je jeho písanie sebestredné až za hranicu únosnosti. “Ja” trčí z každej strany miestami až únavne - vety typu “jeden strom sa neudržal vo svahu a položil sa mi do cesty”, “jeho nohy (o koňovi) sa stali mojimi nohami” či “plávaním v jazerách a riekach som si osvojil aj iné krajiny” sú síce štylisticky vybrúsené, ale výsostne nesympatické.
Pritom i sám autor premýšľa miestami o vlastnom egu, sebeckosti. Nemôžem sa však ubrániť pocitu, že nie presne zachytáva jej pravú podstatu. Píše: “Šport je však výsostne sebecká činnosť. Vytrvalostný beh či plávanie majú veľa spoločného s meditáciou: uvedomujem si svoj dych, každý svoj nerv a sval v rytmickom pohybe. Ale ponáram sa len do seba samého.” Nemyslím, že je sebecké ponárať sa do seba, keď je človek sám so sebou. Naopak, vie to byť veľmi užitočné a ozdravné (ako iste sám autor vie). Sebecké však nepochybne je vytrvalo vyzdvihovať sám seba v spoločnosti či súvislostiach s inými. A zdá sa, že týmto typom “sebeckosti” autor ovplýva - a jeho text tým za mňa utrpel.
Šimečka písať vie, o tom niet pochýb. Umne spája množstvo motívov, názorov a úvah a dáva ich do súvislostí na základe vlastnej, iste jedinečnej skúsenosti. Štylisticky ide o jedného z najzdatnejších súčasných autorov. Nezaškodilo by však viac pokory a láskavosti. Bez tých sa - ľudsky - daleko nedostaneme, bez ohľadu na to, ako rýchlo utekáme.
November 17, 2020
Keď som sa dopočul, že Milan Šimečka píše knihu o behu a športe, potešil som sa. Tento rok ma športovo osvietilo, hocičo čo analyzuje pohyb som hltlal, lebo sám sa snažím pochopiť, prečo sa mi ten pohyb zrazu tak zapáčil a či som sa úplne nezbláznil.
Šimečka začal so športom, lebo sa chcel zoceliť v očakávaní komunistického lágra. Opisuje ako ho pohyb prevádza životom, reflektuje starnutie. Chvalabohu namiesto lágra najmä životom úspešného novinára a šéfredaktora novín, ktorý trávi mesiace z roka v maringotke na Muráňskej planine. Mne kniha pridala k závisti. Okrem novinárskeho talentu a prístupu do svetových intelektuálnych salónov môžem na zoznam vecí, ktoré Šimečkovi závidím pripísať genetickú, športovú výbavu.
Kým on vypije denne zopár pohárov vína a dá zopár cigiariet, na Planine prežije len na vifonkách. Pre mňa by podobná diéta znamenala koniec s behom. Ja som musel aktívne chudnúť, aby dlhšie behy moje nohy neničili. On popri tomto všetkom zvláda pretekárske tempá.
Môj kontakt s pohybom túto blahoskolnosť nepozná. Je asi prirodzené, že pohyb bude reflektovať úplne inak človek, ktorý do neho vhupol prirodzene a od počiatku súťažil na vrcholovej národnej úrovni, ako niekto, pre koho to je neustály boj s vlastnou nedokonalosťou. Napríklad, keď Šimečka rozoberá a pohráva sa s rôznymi historickými filozofickými, interpetáciami toho či duša vládne telu, alebo to je naopak nerozumel som.
Telo mi vládne so svojimi všetkými limitmi, zle vystavanými kosťami, skráteneými svalmi, zbytočnou váhou. Pohyb ku ktorému sa chcem odhodlať je z tohto pohľadu nekonečne neefektívny. Napriek tomu sa snažím prekonávať. Dokážem zabehnúť vzdialenosť, ktorá sa mi pred tým zdala nepredstaviteľná. Dnes dokonca jej násobky. Vďaka všetkým bežeckým appkám a očividnému pozorovaniu však viem, že v porovnaní s najlepšími športovcami sú to smiešne výkony. Je mi to však úplne jedno, nikdy som ani nemal pomyslenie, že by som túto ligu hral. Mne stačí, keď vôla porazí moje telo.
Kniha pokrýva skoro celú šírku tém, čo vás pri pohybe napadnú, okrem jednej, dnes pritom často najviac spomínanej v tomto kontexte - duševnom zdraví. Mňa k pohybu donútila nastupujúca depresia, nebyť behu, myslím, že to so mnou nie je veľmi dobré. Porážka tela teda nie je len o “prekonaní lenivosti”, ale nechuti sa vôbec pohnúť, paralýze hnevom, či beznádejou. V tom som sa oveľa viac vedel identifikovať s Murakamim (“What I Talk About When I Talk About Running”), ktorý sa s maratónskym behom dosť trápi, či Alistairom Cambellom (“Living Better: How I Learned to Survive Depression”), komunikačným šéfom Tonyho Blaira, ktorý dnes kampaňuje v téme duševného zdravia a behať začal po štyridsiatke - ako jeden z receptov na porážku depresie.
V každom prípade, či sa k pohybu dostane človek, lebo sa pre neho narodil, alebo preto, že ho k tomu dotlačili okolnosti, tú radosť, zdá sa prežívame predsa len podobne. Dnes nepoznám prijemnejśí pocit, ako sa vyštverať na nejaký kopec a potom pomaly chytiť rytmus v lese a chvíľu si ním plynúť. V stave kedy sa musím veľmi sústrediť na každý krok v krivoľakom lesnom teréne a zároveň nad tým vôbec nerozmýšľať. O behu sa mi sníva a svoje nálady som už zmapoval natoľko, źe presne viem, že poterbujem ísť von na to, aby som bol vkľude.
Každý máme svoju telesnú výchovu.
Šimečka začal so športom, lebo sa chcel zoceliť v očakávaní komunistického lágra. Opisuje ako ho pohyb prevádza životom, reflektuje starnutie. Chvalabohu namiesto lágra najmä životom úspešného novinára a šéfredaktora novín, ktorý trávi mesiace z roka v maringotke na Muráňskej planine. Mne kniha pridala k závisti. Okrem novinárskeho talentu a prístupu do svetových intelektuálnych salónov môžem na zoznam vecí, ktoré Šimečkovi závidím pripísať genetickú, športovú výbavu.
Kým on vypije denne zopár pohárov vína a dá zopár cigiariet, na Planine prežije len na vifonkách. Pre mňa by podobná diéta znamenala koniec s behom. Ja som musel aktívne chudnúť, aby dlhšie behy moje nohy neničili. On popri tomto všetkom zvláda pretekárske tempá.
Môj kontakt s pohybom túto blahoskolnosť nepozná. Je asi prirodzené, že pohyb bude reflektovať úplne inak človek, ktorý do neho vhupol prirodzene a od počiatku súťažil na vrcholovej národnej úrovni, ako niekto, pre koho to je neustály boj s vlastnou nedokonalosťou. Napríklad, keď Šimečka rozoberá a pohráva sa s rôznymi historickými filozofickými, interpetáciami toho či duša vládne telu, alebo to je naopak nerozumel som.
Telo mi vládne so svojimi všetkými limitmi, zle vystavanými kosťami, skráteneými svalmi, zbytočnou váhou. Pohyb ku ktorému sa chcem odhodlať je z tohto pohľadu nekonečne neefektívny. Napriek tomu sa snažím prekonávať. Dokážem zabehnúť vzdialenosť, ktorá sa mi pred tým zdala nepredstaviteľná. Dnes dokonca jej násobky. Vďaka všetkým bežeckým appkám a očividnému pozorovaniu však viem, že v porovnaní s najlepšími športovcami sú to smiešne výkony. Je mi to však úplne jedno, nikdy som ani nemal pomyslenie, že by som túto ligu hral. Mne stačí, keď vôla porazí moje telo.
Kniha pokrýva skoro celú šírku tém, čo vás pri pohybe napadnú, okrem jednej, dnes pritom často najviac spomínanej v tomto kontexte - duševnom zdraví. Mňa k pohybu donútila nastupujúca depresia, nebyť behu, myslím, že to so mnou nie je veľmi dobré. Porážka tela teda nie je len o “prekonaní lenivosti”, ale nechuti sa vôbec pohnúť, paralýze hnevom, či beznádejou. V tom som sa oveľa viac vedel identifikovať s Murakamim (“What I Talk About When I Talk About Running”), ktorý sa s maratónskym behom dosť trápi, či Alistairom Cambellom (“Living Better: How I Learned to Survive Depression”), komunikačným šéfom Tonyho Blaira, ktorý dnes kampaňuje v téme duševného zdravia a behať začal po štyridsiatke - ako jeden z receptov na porážku depresie.
V každom prípade, či sa k pohybu dostane človek, lebo sa pre neho narodil, alebo preto, že ho k tomu dotlačili okolnosti, tú radosť, zdá sa prežívame predsa len podobne. Dnes nepoznám prijemnejśí pocit, ako sa vyštverať na nejaký kopec a potom pomaly chytiť rytmus v lese a chvíľu si ním plynúť. V stave kedy sa musím veľmi sústrediť na každý krok v krivoľakom lesnom teréne a zároveň nad tým vôbec nerozmýšľať. O behu sa mi sníva a svoje nálady som už zmapoval natoľko, źe presne viem, že poterbujem ísť von na to, aby som bol vkľude.
Každý máme svoju telesnú výchovu.
December 27, 2020
Prekrásna kniha. Milan zbožňuje pohyb a občas prizná, že to je pre čistú radosť zo športu. Inokedy budí dojem, že chce držať telo silné ako myseľ a mlží úvahami krížiacimi Spinozu, Descarta, Artistotela...
Dva najsilnejšie okamihy pre mňa:
1. Keď beží teplým pieskom a príjemným lesom po machu a nedokáže tú krajiny prijať. Lebo to je niekdajší sovietsky gulag s kosťami väzňov ledabolo zahrabanými na ostrove.
2. Keď zničený, uzimený, unavený leží v spacáku a vie, že to s tempom behu opäť prehnal. Už je starý. A vie, že sa mu to stane aj nabudúce.
Kniha plná silných úvah o pohybe, ale najmä priznaní slabostí. Keď opakovane píše o svojej sile, rýchlosti, boji s intuíciou, usmievam sa. Keď potom preráža priznanie, že ho to všetko presahuje, až v tom momente ho uznávam.
Dva najsilnejšie okamihy pre mňa:
1. Keď beží teplým pieskom a príjemným lesom po machu a nedokáže tú krajiny prijať. Lebo to je niekdajší sovietsky gulag s kosťami väzňov ledabolo zahrabanými na ostrove.
2. Keď zničený, uzimený, unavený leží v spacáku a vie, že to s tempom behu opäť prehnal. Už je starý. A vie, že sa mu to stane aj nabudúce.
Kniha plná silných úvah o pohybe, ale najmä priznaní slabostí. Keď opakovane píše o svojej sile, rýchlosti, boji s intuíciou, usmievam sa. Keď potom preráža priznanie, že ho to všetko presahuje, až v tom momente ho uznávam.
March 24, 2021
Nie, toto nie je učebnica telesnej výchovy 😁 ale ak si hovoríte, že prečo by sme mali čítať knihu o tom, ako niekto behá alebo hrá tenis, tak toto je úplná óda na pohyb, slobodu a na všetko to neuveriteľné, čo dokáže ľudské telo. A myseľ. A ak beháte, budete po nej behať inak. A aj dýchať.
Martin Šimečka je novinár telom aj dušou. A taký je aj športovec. V apríli sa zbalil a odišiel do svojej maringotky pod Muránskou planinou. Chcel napísať knihu, v ktorej opíše pocity, aké mu dáva pohyb. On tvrdí, že to nedokáže, lebo jazyku buď chýbajú také slová alebo že on ich nepozná. Lebo opísať prežívanie pohybu je podľa neho ako opísať prežívanie lásky alebo bolesti. Ale práve ten jednoduchý rytmus viet a výber slov svedčí o tom, že sa mu to podarilo opísať veľmi dobre.
Budete si chcieť tú knižku dávkovať, aby ste ju nezlupli naraz. Možno budete mať po nej chuť cválať lesom na koni bez sedla alebo "len" si ísť zabehať. A možno sa v tej knihe často nájdete a vám tá autorova nekonečná melanchólia, spomienky na prehry a zlyhania, ironický humor a pocit nevyhnutného starnutia príde ako také objatie od niekoho blízkeho, kto vám povie, že nie ste v tom sami... 💔🤗
Martin Šimečka je novinár telom aj dušou. A taký je aj športovec. V apríli sa zbalil a odišiel do svojej maringotky pod Muránskou planinou. Chcel napísať knihu, v ktorej opíše pocity, aké mu dáva pohyb. On tvrdí, že to nedokáže, lebo jazyku buď chýbajú také slová alebo že on ich nepozná. Lebo opísať prežívanie pohybu je podľa neho ako opísať prežívanie lásky alebo bolesti. Ale práve ten jednoduchý rytmus viet a výber slov svedčí o tom, že sa mu to podarilo opísať veľmi dobre.
Budete si chcieť tú knižku dávkovať, aby ste ju nezlupli naraz. Možno budete mať po nej chuť cválať lesom na koni bez sedla alebo "len" si ísť zabehať. A možno sa v tej knihe často nájdete a vám tá autorova nekonečná melanchólia, spomienky na prehry a zlyhania, ironický humor a pocit nevyhnutného starnutia príde ako také objatie od niekoho blízkeho, kto vám povie, že nie ste v tom sami... 💔🤗
November 7, 2020
Krásna óda na pohyb od hĺbavej duše intelektuála.
A dokonca aj s odkazom, ktorý presahuje samotné športovanie a je natoľko pravdivý. Píše, že za zranenia si väčšinou môžeme sami, lebo ideme ďalej, aj keď vieme, že treba zastaviť:
"Nemá zranenie aj psychologickú príčinu? Nemôže byť istou formou alibi, dôkazom pre vonkajší svet, že som zo seba vydal všetko, ale telo ma zradilo, ja som nevinný? (...)
A nie je toto alibi východiskom v živote mimo športu - všetky tie zrútenia v práci, depresie a vyhorenia ako dôkaz, že som išiel až za hranicu svojich možností a nikto mi nemôže vyčítať lenivosť?"
A dokonca aj s odkazom, ktorý presahuje samotné športovanie a je natoľko pravdivý. Píše, že za zranenia si väčšinou môžeme sami, lebo ideme ďalej, aj keď vieme, že treba zastaviť:
"Nemá zranenie aj psychologickú príčinu? Nemôže byť istou formou alibi, dôkazom pre vonkajší svet, že som zo seba vydal všetko, ale telo ma zradilo, ja som nevinný? (...)
A nie je toto alibi východiskom v živote mimo športu - všetky tie zrútenia v práci, depresie a vyhorenia ako dôkaz, že som išiel až za hranicu svojich možností a nikto mi nemôže vyčítať lenivosť?"
May 22, 2021
Jedna se o dlouhou reportáž o sportech a o fenomelogii sportu protkanou krátkými úvahami kde koncepty ze sportu jsou spojené s něčím co sport přesahuje eg. Společnost, vztah duše a těla, vůle, soutěž. Je to fajn kniha, která se dobre čte, ale někdy metafory a přirovnání uplne nesedí. Šimečka není literat ale redaktor a podle toho ten text vypadá
December 23, 2020
Také ležérne dumky o tele a starnutí a či sa oplatí pachtiť sa. Nudilo ma to menej, ako som sa obával. Výrazne tomu pomáha, že Šimečka skrátka vie písať.
January 30, 2021
Toto je kniha o športe, ale najmä o rozhodnutiach a o tom ako treba stále rozmýšľať a vzdelávať sa. Kniha o športe a myslení. A slobode a iných témach. Výborné!
April 24, 2023
Namýšľam si, že mám so Šimečkom viacero vecí spoločných. Obaja sme novinári, ktorí pijú víno a každý deň behajú, obaja sme kedysi mali riadny badtrip z marihuany a nie je to naša droga :) no a obaja sme starnúci bieli muži, ktorí sa snažia so cťou zapadnúť do nového sveta. Akože ja mám 39 a on o štvrťstoročie viac, ale chápeme sa :)
Napriek tomu, že Šimečka je liberál a nie je predpojatý v žiadnej z hlavných kultúrno-etických tém, všimol som si, že mnohých irituje. Aj táto kniha, v ktorej hovorí o hľadaní najlepšej verzie samého seba, o zušľachťovaní tela a mysle počas celého života, je vraj len akousi egomasážou. Čo ja viem, lepšie toto, ako stámilióny profilov na sociálnych sieťach, na ktorých sú len nekonečné verzie selfíčiek, pozerajúcich sa do slnka s hashtagom #zamyslenie.
Kniha hovorí napríklad o tom, že mnohokrát posuniete samých seba tak, že začnete robiť niečo kontraintuitívne. Keď bežíte, mali by ste viac zdvíhať nohy v momente, keď sú vzadu - tak, aby opisovali dokonalý kruh. Treba sa sústrediť, ale výsledok je veľmi zaujímavý. Toto sa dá aplikovať na všeličo iné - na kraul, na tenis, ale napríklad aj na vedu a kvantový svet, ktorý nefunguje podľa zásad sedliackeho rozumu.
Podľa autora som momentálne v štádiu, že keď behám do práce a z práce, robím to preto, aby som v duchu protestantskej morálky robil zo seba výkonnejšieho homo faber, človeka pracujúceho. Čiže športujem, aby som bol zdravý, silný a zvládal tak pracovať viac a to je chyba. Hm!
Mínusom knihy je predsa len insitnejšia filozofia. Šimečka nesmel za minulého režimu študovať a preto si svetových filozofov čítal po vlastnej línii.
Napriek tomu, že Šimečka je liberál a nie je predpojatý v žiadnej z hlavných kultúrno-etických tém, všimol som si, že mnohých irituje. Aj táto kniha, v ktorej hovorí o hľadaní najlepšej verzie samého seba, o zušľachťovaní tela a mysle počas celého života, je vraj len akousi egomasážou. Čo ja viem, lepšie toto, ako stámilióny profilov na sociálnych sieťach, na ktorých sú len nekonečné verzie selfíčiek, pozerajúcich sa do slnka s hashtagom #zamyslenie.
Kniha hovorí napríklad o tom, že mnohokrát posuniete samých seba tak, že začnete robiť niečo kontraintuitívne. Keď bežíte, mali by ste viac zdvíhať nohy v momente, keď sú vzadu - tak, aby opisovali dokonalý kruh. Treba sa sústrediť, ale výsledok je veľmi zaujímavý. Toto sa dá aplikovať na všeličo iné - na kraul, na tenis, ale napríklad aj na vedu a kvantový svet, ktorý nefunguje podľa zásad sedliackeho rozumu.
Podľa autora som momentálne v štádiu, že keď behám do práce a z práce, robím to preto, aby som v duchu protestantskej morálky robil zo seba výkonnejšieho homo faber, človeka pracujúceho. Čiže športujem, aby som bol zdravý, silný a zvládal tak pracovať viac a to je chyba. Hm!
Mínusom knihy je predsa len insitnejšia filozofia. Šimečka nesmel za minulého režimu študovať a preto si svetových filozofov čítal po vlastnej línii.
November 16, 2022
O športe sa mi asi číta rýchlejšie. Zásluhu na tom má ale najmä Šimečkov ľahký štýl písania. //Inšpiratívny prístup k telu a pohybu, obdivuhodná vytrvalosť, občas trochu tvrdé súdy./Rozhodne bola kniha príjemným podnetom reflektovať vlastnú športovú minulosť a to, ako k pohybu pristupujem dnes./Darček pre tatina aj s venovaním.
February 7, 2021
Pri čítaní tejto knihy sa mi chcelo ísť behať.
Ale vydržal som čítať, lebo Šimečka píše skvelo. Knihu som zhltom za pár dní, čistého času pár hodín. Nezvyknem čítať úvahy o pohybe, no táto bola výborná. Pretkaná filozifickými zamysleniami sčítaného človeka a vlastnou skúsenosťou celoživotného športovca, ktorého telo naráža na úskalia starnutia.
Ale vydržal som čítať, lebo Šimečka píše skvelo. Knihu som zhltom za pár dní, čistého času pár hodín. Nezvyknem čítať úvahy o pohybe, no táto bola výborná. Pretkaná filozifickými zamysleniami sčítaného človeka a vlastnou skúsenosťou celoživotného športovca, ktorého telo naráža na úskalia starnutia.
January 10, 2021
Telesná výchova je jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala. Bezpochyby. Nebudem vám písať o čom je, pretože sa to nedá zhrnúť pár myšlienkami. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že každá strana je plná zásadných pohľadov na život, na pohyb, na spoločnosť, na telo aj dušu podaných tak jednoducho a jasne, že vás neunaví. K pri iných knihách by ste sa tej sily už presýtili, bolo by to na vás priveľa, proste by ste mali zahltený mozog, pri tejto som mala pocit, že bežím lesom a všetky informácie len tak plynú nenásilne okolo mňa. 👌♥️
February 19, 2024
Nasytene sice nevyziadanymi, ale velmi nenasilnymi a na vlastne spracovanie urcenymi radami a celkovo sa mi pacil respekt k tomu ako intimnym a roznorodym dokaze byt vztah aktivity a toho, kto ju vykonava. Nad snahou o ucebnicovitost prevlada skor mila kontemplacia a mnohokrat aj diskusia zranitelnosti. Vela "tak toto vyslo" momentov spojenych s tym, ked sa zadarilo skondenzovat nejaky prchavy (a pre mna doteraz zdanlivo neuchopitelny) stav previazany so sportovanim ci uz dlhodobym alebo okamzitym.
4,5*
4,5*
May 3, 2021
“Človek ako ja má jediný talent, a tým je vytrvalosť. Je to náročný dar, lebo sa musím o telo starať viac ako iní. Pokiaľ ide o dušu, všetci máme - na rozdiel od stavby tela, výšky intelektu či miery talentu - rovnaké šance.”
This entire review has been hidden because of spoilers.
Read
January 10, 2021Šimečka tematizuje pohyb a to je dobre. Robí to nenáročne, ľahko, jeden by povedal - blogovo. Dôvody, prečo kniha neprekračuje blogovosť a nenapĺňa svoj potenciál malého exkurzu do filozofie športu sú dva.
Prvým je práve jej nenáročnosť. Šimečka rozvíja kopec skvelých myšlienok, ale nedoťahuje ich, ukončuje ich nemotorne, presne tak, ako keby len plnil limit 300 slov na deň. Závery kapitol sú slabé, akoby nám chceli odovzdať nejakú hlbokú a zásadnú vedomosť, no často ide o bezduché prepojenie s random svetovým mysliteľom, ktorý tam je snáď len z povinnosti. "Tenis nám hovorí o povahe sveta", ómôjbože.
Druhým dôvodom je, že je to dosť nudné.
Hej, som nepríjemný, lebo som čakal viac. A kniha má výborné miesta, hlavne tie, ktoré sú univerzálne pochopiteľné (endorfíny, nedostatok talentu), len je ich ako šafránu.
Prvým je práve jej nenáročnosť. Šimečka rozvíja kopec skvelých myšlienok, ale nedoťahuje ich, ukončuje ich nemotorne, presne tak, ako keby len plnil limit 300 slov na deň. Závery kapitol sú slabé, akoby nám chceli odovzdať nejakú hlbokú a zásadnú vedomosť, no často ide o bezduché prepojenie s random svetovým mysliteľom, ktorý tam je snáď len z povinnosti. "Tenis nám hovorí o povahe sveta", ómôjbože.
Druhým dôvodom je, že je to dosť nudné.
Hej, som nepríjemný, lebo som čakal viac. A kniha má výborné miesta, hlavne tie, ktoré sú univerzálne pochopiteľné (endorfíny, nedostatok talentu), len je ich ako šafránu.
February 7, 2021
"Vone su pamatove zaznamy. Moja vona chloru, to je bolest v ramenach, plac do vody, jej sum v usiach, lapanie po dychu, pokorujuca bezmocnost, chlad, vzdor, ale aj splynutie, radost zo sily, pulzujuci rytmus nekonecna. A samota."
vravim si, ako pan Martin M. Simecka popisal aj mna. toto vsetko prezivam, ked plavam, zacala som tesne pred 40tkou. a nemam talent. ale dozvedela som sa o sebe, ze mam vytrvalost.
Telesna vychova ulahodila mojej dusi. a telu pripomenula, ze ma vydrz, aj ked starne. slova autor nepoklada len tak za sebou, ale velmi precizne, no s lahkostou. kazde slovo ma svoje miesto a vyznam. pridavne mena predchadzaju tym podstatnym.
telesna vychova, och ako som ta na zakladke nemala rada, lebo som nemala ani stipku talentu. 1500ka aj 12minutovka boli pre mna nedosiahnutelne, aj ked som do ciela prisla.
som rada, telesna vychova, ze som ta nasla. neskor, no nasla.
vravim si, ako pan Martin M. Simecka popisal aj mna. toto vsetko prezivam, ked plavam, zacala som tesne pred 40tkou. a nemam talent. ale dozvedela som sa o sebe, ze mam vytrvalost.
Telesna vychova ulahodila mojej dusi. a telu pripomenula, ze ma vydrz, aj ked starne. slova autor nepoklada len tak za sebou, ale velmi precizne, no s lahkostou. kazde slovo ma svoje miesto a vyznam. pridavne mena predchadzaju tym podstatnym.
telesna vychova, och ako som ta na zakladke nemala rada, lebo som nemala ani stipku talentu. 1500ka aj 12minutovka boli pre mna nedosiahnutelne, aj ked som do ciela prisla.
som rada, telesna vychova, ze som ta nasla. neskor, no nasla.
November 15, 2022
Proste ďalšia Šimečkovina. Mne ten jeho pohľad na svet sedí a dosť sa s ním stotožňujem. Aj ten jeho jazyk mám rád, občas primerane ostrý. Intelektuál v monterkách.
Šimečkov Džin sa mi čítal ťažko, aj som ho párkrát na pár dní odložil, no po dočítaní som k tej knihe nadobudol veľmi vrelý vzťah a čím ďalej som od toho, tým mám viac chutí sa k nemu znovu vrátiť. Mám pocit, že tu to bude podobné.
Telesná výchova bola príjemná jednohubka, ktorá mi asi nezmení život, no uhladila vo mne niektoré názory, a utvrdila niektoré myšlienky. A to mám na Šimečkovi rád. To, že vo veľa zamysleniach mi povie niečo, čo si myslím aj ja, no nikdy som to takto priamo nenaformuloval a prišiel by som na to o desiatky rokov neskôr.
Každá jeho kniha je pre mňa taká náhrada otcovskej rady a preto jeho slová hltám a snažím sa ich vrývať hlboko do pamäti.
Šimečkov Džin sa mi čítal ťažko, aj som ho párkrát na pár dní odložil, no po dočítaní som k tej knihe nadobudol veľmi vrelý vzťah a čím ďalej som od toho, tým mám viac chutí sa k nemu znovu vrátiť. Mám pocit, že tu to bude podobné.
Telesná výchova bola príjemná jednohubka, ktorá mi asi nezmení život, no uhladila vo mne niektoré názory, a utvrdila niektoré myšlienky. A to mám na Šimečkovi rád. To, že vo veľa zamysleniach mi povie niečo, čo si myslím aj ja, no nikdy som to takto priamo nenaformuloval a prišiel by som na to o desiatky rokov neskôr.
Každá jeho kniha je pre mňa taká náhrada otcovskej rady a preto jeho slová hltám a snažím sa ich vrývať hlboko do pamäti.
January 21, 2021
Príjemné úvahy.
October 3, 2024
Aj keď sa so Šimečkom dá v mnohom nesúhlasiť, kniha bola plná veľmi zaujímavých úvah. Aj keď ma jazda na koni vôbec nezaujíma, v tejto knižke to nebolo niečo nudné a dokonca aj pri tenisových úvahách som si pripomenul moje myšlienky počas hrania bedmintonu.
Asi najzaujímavejšia vec z knihy bol fakt, že staršia generácia takmer vôbec nešportuje (z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť), možno preto, lebo moderné technológie nám pomáhajú, aby sme sa nemuseli namáhať a v ľuďoch tento názor prevláda, tak prečo by mali telo zbytočne namáhať?
Veľmi nápaditá bola aj myšlienka, že únavové zranenie v športe alebo vyhorenie v práci môžu byť veľakrát spôsobené tým, že ľudia idú za hranicu svojich možností, aby nemuseli znášať kritiku, že sú leniví alebo že sa málo snažia. A keď to potom ich telo nezvládne, tak sa naň vyhovárajú.
Šimečka vie veľmi dobre písať, kniha sa čítala ľahko, asi až príliš, pretože som ju dokončil za tri dni a možno by bolo lepšie jednotlivé myšlienky nechať doznieť. Možno pri druhom čítaní :)
Asi najzaujímavejšia vec z knihy bol fakt, že staršia generácia takmer vôbec nešportuje (z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť), možno preto, lebo moderné technológie nám pomáhajú, aby sme sa nemuseli namáhať a v ľuďoch tento názor prevláda, tak prečo by mali telo zbytočne namáhať?
Veľmi nápaditá bola aj myšlienka, že únavové zranenie v športe alebo vyhorenie v práci môžu byť veľakrát spôsobené tým, že ľudia idú za hranicu svojich možností, aby nemuseli znášať kritiku, že sú leniví alebo že sa málo snažia. A keď to potom ich telo nezvládne, tak sa naň vyhovárajú.
Šimečka vie veľmi dobre písať, kniha sa čítala ľahko, asi až príliš, pretože som ju dokončil za tri dni a možno by bolo lepšie jednotlivé myšlienky nechať doznieť. Možno pri druhom čítaní :)
December 19, 2020
Óda na slobodu, pohyb a celkovo život ako taký, písaná už klasicky s absolútnou ľahkosťou. Pri tejto knihe instantne zatúžite vysadnúť na koňa (aj keď ste ešte nikdy na žiadnom nesedeli), preháňať sa na ňom slobodne po lúkach a vnímať život vo svojej jednoduchosti. Krásne!
December 13, 2020
uzasne. Mam pocit, akoby som bola priamym svedkom tych veci, na ktore Simecka prisiel pri pisani - dakujem mu za tento hlboky zazitok
January 14, 2021
Určite zaujímavá kniha. O športe, živote, žití...a to posledné platí asi najviac. Autorovi sa za mňa podarilo navrátiť šport z fitiek, instagramov, tréningov a neviem čoho ďalšieho do života. Čiže už nie ani tak šport ako pohyb. Pohyb ako dýchanie. Prekvapil ma jeho záver, v dnešnej dobe kedy sa zo športu stáva naozaj len šport a výkon upozorňuje na to podstatné, to čo je za tým. A nič nové pod slnkom....súhra tela a duše tu už kedysi bola. Doporučujem všetkým ktorý nechcú čítať o športe a ktorí by si radi o športe niečo prečítali. Niečo bolo nové, niečo neznáme, s niečim som sa vedel stotožniť s niečim menej. 4 hviezdy pre Šimečku.
February 3, 2021
Knižka ma zaujala názvom, možno takto by sa aj mala začinat telesná vychova na školách, premyslanie o dychu, o radosti a bolesti z pohybu. Autor sa vyjadril že nevie či správne opísal pocity z behu a plávania. Ja som sa stotožnila hlavne s častou o plávani, moj beh je bez vykonu :) ja si uzivam uz len samotne odhodlanie ist behat.
Knihu budem dalej posúvat kamaratom, ktorí podobne premyslaju o sviatku pohybu.
Knihu budem dalej posúvat kamaratom, ktorí podobne premyslaju o sviatku pohybu.
January 19, 2021
Prijemne a lahke citanie, pri ktorom som sa obcas aj trosku zamyslela a kadeco dozvedela. Na mna knizka posobila motivujuco a vzdy po jej citani som mala chut zacvicit si.
May 10, 2021
Dakujem.
January 20, 2022
Úžasne napísané.
July 29, 2022
Behať a pritom zároveň zastaviť sa a stáť a vychutnať. Výborne napísané.
August 24, 2022
Posledné čo by som čakal v epilógu je príbeh o tom ako mal na vianoce autor bad trip a chcel zomrieť, 10/10
September 13, 2023
Asi jsem z recenzí čekala něco trochu jiného. Ale je tam pár pěkných myšlenek, spíše pro běžce, krátké kapitoly, ideálně zvoleno jako čtení k moři :-)
Displaying 1 - 30 of 85 reviews