Odsúdení na dohodu

by Jozef Hajko

Publicista Jozef Hajko sa v knihe Odsúdení na dohodu venuje spoločnej histórii dvoch susediacich národov. Pri svojej práci čerpal nielen z historickej, ale aj beletristickej literatúry. Okrem základných historických udalostí si autor všíma tiež postoje, správanie i „typické charakteristické rysy" oboch národov, s dôrazom na celkovú podobnosť, čo môže byť výsledkom tisícročného spolužitia. Pohľad do „duše" príslušníkov týchto národov dopĺňa o postrehy získané z beletrie. Odkrýva príčiny vzájomného nepochopenia, dotýka sa období, ktoré boli pre jednu aj druhú stranu priaznivé i bolestivé. Prichádza k záveru, že osudy Slovákov a Maďarov sú stále späté, hoci už takmer sto rokov žijú v rozdielnych štátoch. Naznačuje riešenia kadiaľ sa uberať, aby sa národy vyhli vzájomným konfrontáciám a napredovali v úspešnom samostatnom vývoji. Obohatením publikácie je resumé v anglickom a maďarskom jazyku.

Genres: History

400 pages, Hardcover

Published January 1, 2011

About the author

Pôsobí ako analytik a publicista. Žije v Bratislave. Pracoval v médiách ako ekonomický redaktor, naposledy v týždenníku Trend vo funkcii šéfredaktora. Je autorom viacerých kníh zameraných na ekonomické, spoločenské témy a históriu. Aktuálne pôsobí v denníku Štandard.

Reviews

[samhucko · Rating 4 out of 5]

Publicista Jozef Hajko sa v knihe o spoločnom tisícročí Slovákov a Maďarov snaží o objektívny pohľad na Uhorskú históriu ale aj na vzájomné vzťahy novo-vzniknutch štátov v 20. storočí. Prostredníctvom čitateľsky prístupného štýlu sa snaží ukázať, že zaužívaný slovenský naratív o tisícročnom útlaku patrí medzi slovenské bolestinské mýty. Práve naopak, história Uhorska a jeho kultúrne dedičstvo je rovnako tak maďarské ako aj slovenské. Národnostná identita však nebola do prelomu 18. a 19. storočia považovaná za politicky dôležitú. To sa zmenilo po rôznych osvieteneckých vplyoch - či už zahraničných alebo domácich - a Uhorské stavy začali považovať jazyk za dôležitý prvok politickej súdržnosti a za hrázdu proti zväčšujúcej sa marginalizácií Uhorského kráľovstva v Habsburskej monarchií. Na presadzovanie maďarského jazyka vo verejnom priestore - ktorý mal byť náhradou latinčiny či nemčiny - reagovali niekoré slovenské nacionalistické skupiny antagonisticky. To naštartovalo bludný kruh snáh o dosiahnutie určitej autonómie Slovákov a zároveň maďarizačných snáh, ktoré mali zabrániť naplneniu myšlienky panslavizmu a rozpadu Uhorska.
Ten zapríčinila až 1. svetová vojna a bol spôsobený najmä snahou niektorých skupín v Česku a na Slovensku a zároveň priazňou víťazných mocností. Hajko uvádza, že ak by sa konalo referendum v r. 1918 na Slovensku o zotrvaní v Uhorsku, pravdepodobne by prevážilo zotrvanie. Zhoršenie vzťahov, ktoré pociťujeme až do dneška, môžeme teda naozaj datovať najmä do 20. až 50. rokov 20. storočia, kedy sa odohralo viacero negatívnych udalostí spôsobených oboma stranami. Hajko dnes kritizuje málo dialógiu medzi týmito štátmi a nedostatok ochoty vytvoriť spoločný pohľad na vzájomnú históriu, ktorý by sa mohol prejaviť napríklad spoločným vydaním učebnice dejepisu, tak ako to spravilo Francúzsko a Nemecko neskôr po 2. svetovej vojne. To by zabránilo všepovaniu ahistorického nacionalistického pohľadu na dejiny už vo vzdelávacom procese.
Kniha je celkovo dobre napísaná no určitým mínusom je, že autor nepracuje s maďarskou odbornou literatúrou, iba s tou ktorá bola preložená do angličtiny. Hajko, aj napriek tomu, že sa mu všeobecne darí byť pomerne dosť objektívny, sa nevie na niektorých miestach zbaviť názoru, že štát je prirodzený cieľ a dobro pre každý národ. Viackrát sa dá nájsť názor, že Slováci, ktorí prijali maďarčinu a podporovali súdržnosť Uhorského štátu, boli buď "oportunisti" alebo "lenivci".

[Kamil Dragan · Rating 4 out of 5]

Zaujímavá kniha, ktorá zaujímavo popisuje prepletenost našich a maďarských dejín. Známe aj menej známe fakty tvoria dobrý mix. Je to obsazna kniha ale vďaka sirokemu historickému obdobiu ktoré pokrýva nemôže ísť niekedy tak do hĺbky ako by čitateľ čakal.