František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej, kde navštevoval ľudovú školu. Po štúdiu v Podbrezovej a v Banskej Bystrici začína v roku 1928 predstavovať svoje prvé literárne práce. V roku 1933 zmaturoval a nastúpil ako správca a učiteľ na ľudovú školu v Mýte pod Ďumbierom. V tom istom roku vydáva svoju prvú prózu Výpoveď pod pseudonymom Fraňo Bystran. V roku 1936 vychádza poviedka Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, ktorá sa ako jediná zachovala zo strateného poviedkového debutu. V roku 1942 vychádza zbierka poviedok Malka a v roku 1946 román Nevesta hôľ. V tom istom roku začína koncipovať zbierku noviel s protivojnovou tematikou, ktorá po jeho smrti vychádza pod názvom Dáma. Po niekoľkých rokoch dokončil román Život bez konca, ktorý sa stáva jeho posledným dokončeným dielom. Po neúspešnej operácii mozgového nádoru zomiera 13. októbra 1950 v Prahe. Posmrtne vychádza prvé (redukované) vydanie románu Život bez konca (1956), zbierka noviel Dáma (1966) a prvé úplné vydanie románu Život bez konca (1974)