Vilkovia

by Ivan Medeši

Dystopická vízia trpkého údelu mužnej lenivosti kvíliacej pod ostrou čižmou emancipácie. Aké šance má tradičná dobrosrdečnosť autentických lajdákov proti železnej usilovnosti vysnených spasiteliek, bravúrnych gitaristiek a ostrieľaných špeditérok?

Genres: Fiction

240 pages, Paperback

Published January 1, 2021

About the author

Je literárnym enfant terrible jednej z početných národnostných menšín Vojvodiny – Rusnákov, spojených národným povedomím s Rusínmi a materským jazykom s východnými Slovákmi. Vyrastal a žije v metropole svojej enklávy, v obci Ruski Kerestur. Publikovať začal v roku 2004 v punkovom zine Keresturski pendrek, neskôr robil aj humoristickú stránku krajanských novín či, pod menom Dr. Šux, intímnu poradňu v časopise pre mládež. Ako spoluautor básnickej zbierky Trilogija z roku 2006 získal Cenu A. Duchnoviča za rusínsku literatúru. V roku 2007 mu vyšla kniha poviedok Chtoška od mňe dvoch ňenormalni, v roku 2011 generačný román Špaciri po spodku dunca (zaváracej fľaše) a na Slovensku v roku 2010 Kvaśna kňižka – výber satirických básní, minipoviedok, drám a reportáží. Po štúdiu pedagogiky na Univerzite v Novom Sade bol školským psychológom a administratívnou posilou keresturskej ZŠ a gymnázia, dnes pôsobí v oblasti IT. Je šťastne ženatý a má dcéru Noru (*2016).

Reviews

[Adam Kollár · Rating 2 out of 5]

Prva stvrtina knihy ma velmi chytila, hlavne kvoli jedinecnemu a hravemu jazyku. Ale cim viac to clovek cita, tym viac je to kniha o hovne. Doslova, aj obrazne. A na konci si len clovek povie - Co som to, jebote, cital?

[Peter · Rating 5 out of 5]

Fekálie poletovali kade tade po všetkých rohoch izby, opisy tak naturálne ale zároveň také vtipné, že keby som mal citlivejší žalúdok, zistil by som, aké je to vracať počas záchvatu smiechu. Poriadna rock'n rollová jazda "autentických lajdákov", utápajúcich sa vo svojich bizarných životných príbehoch, z ktorého ma ako čitateľa, ku ktorému autor často prehovára, vytrhla kde-tu nejaká IT zmienka. Čo vlastne len celému tmu pridalo na bizarnosti. Nemá to slabé miesto, dejovo jednoduché, ale tie opisy a úvahy rozobrané až na šróbiky. Kopec dobrej hudby a záverom prekrásny poetický opis toho, ako si vyberať strom na obesenie sa.

“Treba sa občas vrátiť na dedinu a pozrieť, ako ten pravý človek z ľudu žije a trápi sa. Odtiaľ sa priúča životu a tu sa život do celosti skladá.”

[Romcsa · Rating 5 out of 5]

Vilkovia ma rozšrobovali na súčiastky, nečudovala by som sa, keby Medeši opäť vyhral Anasoft. Ak by Medeši písal po anglicky alebo francúzsky, je z neho nový Houllebecq.

[Vladimíra Čavojová · Rating 2 out of 5]

Prva kniha bola osviezujuca ako ladova sprcha v horucom dni. - originalny jazyj, obrazy aj postavy. Pri Vilkoch sa autor uz casto opakuje. Stale je v nej kopec jazykovych skvostov, len sa topia v zaplave hovien. Mozno keby to boli zas poviedky, tak by to viac slapalo, takto som mala pocit, ze sa brodim zumpou a v podstate zbytocne.

[Marta Adamcova · Rating 5 out of 5]

To byla jízda. Teraz si predstavujem Medešiho s Bukowskim, počúvajú Dylana, balia jointy, obaja obľubujú slovo hovno vo všetkých jeho obmenách... Potrebujem sa na to vyspať. Alebo sa mi táto kniha prisnila a ja sa naopak prebúdzam? Pecka!

[Pali Jen · Rating 4 out of 5]

Po prvotnom omráčení fekálnym slovníkom som si intenzitu slov spôsobujúcich nevoľnosť prestal uvedomovať. Akoby som začal byť na ne imúnny a postupne som sa viac a viac začal sústreďovať na príbehy. Bizarná vtipnosť nechuťáckeho jazyka sa premieňala na trpký úškrn. To čo sa totiž črtá medzi riadkami (a medzi hovnami), sa mi javí ako kritika na hodnotovo smutné a frustrujúce reálie dedinského (a nie len dedinského) života.
Hlavná postava Vilko, v snahe žiť svojský, naivný a neškodný život, hoc povedzme nápadnejším spôsobom marihuanového nadšenca, je za dedinského čudáka.
A takým sa nič neodpúšťa. Vilko je skutočne intelektuálny mystik dedinský, ktorému neostáva nič iné, iba sa (obranným mechanizmom?) vysporiadať s okolnosťami spôsobom: "kto do teba kameňom, ty doňho hovnom".
.
Druhý príbeh knihy mi svojím jazykom prišiel o niečo miernejší. (Teda v porovnaní s prvou časťou kde bilancia slova hovno bola v priemere 6~7x na každú stranu)
Ide o príbeh akéhosi existenciálneho rozpoloženia muža stredného veku so sklonom k latentnej depresii, ktorého v súkromí valcuje pachuť života a v práci emancipačné komando (kolegyne z učiteľského zboru Adolf, Satan či Goebbels). Čiže opäť fatálna realita burana v satiricko-cynickom podtóne s absurdným vyvrcholením.
.
Áno, Medeši si rozhodne neberie servítku pred ústa a s dávkou pravdivosti sa nebojí byť sprostý. Popri (napr.) bukowskohoullebecqovskej podobnosti, má Medeši čímsi jedinečný charakter v súčasnej slovenskej próze (aspoň v tej, ktorú zatiaľ poznám). Aj keď sa môže svojou neokrôchanosťou javiť prvoplánovo, vnímam jeho jazyk ako dobre premyslený, vystavaný a silno autentický koncept.
.
Napriek tomu, že som vekom popustil od čítania kníh s podobným štýlom (vyrastal som na Bukowskom a beat generation), ma Vilkovia pobavili a padli vhod na rozšírenie si čitateľského repertoáru. Ak nemáte citlivé žalúdky a takýto slovník vám nerobí problém, kľudne skúste nazrieť na svet Vilkovými očami. Ale pozor, Medeši je v tomto naozaj too much... too much real.

[Barbara Vojtašáková · Rating 3 out of 5]

Neviem či dať jednu alebo päť hviezdičiek, tak dávam alibistické tri. Neviem, či je viac smiešne alebo znepojivé, že táto kniha existuje.

[Martina · Rating 2 out of 5]

Poviedka Vilko bola veľmi dobrá a psyché postáv dobre vystihnuté. V prvej polovici. Zvrat bol neuveriteľný až absurdný, ale ok, na ďalší vývoj postavy beriem. Jazyk krásny írečitý, aj keď už tu mi prekážali kultúrne odkazy zo srbského prostredia, ktoré potrebovali vysvetlenie. V zmysle, dávno som nečítala prózu, ktorá by potrebovala toľko poznámok pod čiarou na vysvetlenie pointy - takto sa tá pointa vytráca. A čítajúc z rukopisov sa mi javí otázka, či za jazyk skôr nepochváliť prekladateľa než samotného autora.

Za opakujúcu sa časticu jebote by som od tretiny knihy vraždila, neskutočne otravná jej pravidelné opakovanie.

Február začínal dobre, ale čím absurdnejšie šiel ďalej, tým otupenejšou ma nechal. Šokujúce predfinálie ma nechalo úplne chladnou, od neho som už len mechanicky prevracala strany, nech to mám rýchlo za sebou. Umenie je niekedy aj vedieť, kedy potiahnuť za oprátku. Či už hovná alebo semeno treba vedieť dávkovať. Takto to pôsobí skôr ako autorova koprolália a nie ako umelecký text. Toto pre mňa pank nie je, a to mám rada Palahniuka či Ellisa. Škoda, potenciál tam bol.

[Jakub Kratochvil · Rating 5 out of 5]

Motorová píla.

[Rombrandt · Rating 5 out of 5]

Nevídané zjavenie, čo mi hlavu oplieskalo zo všetkých strán a ja som si to užíval. Neuveriteľný gejzír ohromujúcej sily, strieka mohutným, mocným prúdom od začiatku až do konca. Strach a hnus v Ruskom Kerestúre. Kniha ako životodarná žumpa. Neopísateľný čitateľský zážitok, ale výsostne na vlastné riziko. Medeši je Pán!

[Michal Haman · Rating 4 out of 5]

2 príbehy z dedinského prostredia Ruského Kerestúra. Z toho čo poznám kamošov z dediny, úplne rozumiem o čom píše a úplne to sedí.

Medeši píše tak, že veľmi dobre sa to číta. Niekomu možno bude vadiť množstvo neustáleho nadávania, ale keď ono to k postavám sedí, tak prečo to opomínať?

Dosť veľa srania. Toľko metafor, prirovnaní a iných umeleckých prvkov okolo srania vysrať - vidno, že to má autor zažité a rokmi prediskutované!

[Heni Abrhanová · Rating 3 out of 5]

Ešte nikde som nečítala knihu kde bolo toľko krát slovo hovno a srať. Poviedky boli super, ale čítať o tom, kto aké hovno vysral, čo ja viem. Súhlasím s jedným pánom, ktorý napísal, že kniha je o hovne. Tri hviezdy za tie hovienka.

[Lucky Lady · Rating 5 out of 5]

Totálny masaker, Medeši je diamant!

[♡ Mária · Rating 3 out of 5]

2,5*

[Czszelk · Rating 3 out of 5]

Doslova najhovnejsia kniha čo som si prečital

[Dagmik · Rating 3 out of 5]

Nálož priamo zo žumpy. Čo si začať na dedine, kde sa nič nedeje? No nič, dať si dobrého jointa a prečkať deň. Utápať sa v svojich snoch a nádejach, ale nič pre to neurobiť, aby sa splnili. Tak to má Vilko. (A pripomínalo mi to pár ľudí, nebudeme si klamať.) K tomu trochu viac fekálneho humoru a dobré čtivo je zabezpečené.
Druhá časť bola o niečo menej zaujímavá, ale aj tak relevantné témy ako starnutie, byť súčasťou systému a opäť hovná.
#tototrebacitat

[Svetlana · Rating 3 out of 5]

Nestupíš dvakrát do toho istého hovna, mohol by zafilozofovať niektorý z Medešiho hrdinov. Keď som čítala Jedenie, bola som prekvapená z fekálneho jazyka a celkom som sa na ňom bavila. Teraz mi už pripadal otravný.

Na druhej strane, mne sú tí Medešiho hrdinovia, totálni loseri, ktorí akoby zostali zacyklení v tínedžerskom rozpoložení, jednak v tej hlúpej pozérskej časti, keď majú potrebu rozprávať hlavne o ožieraní a hulení, jednak v tej nešťastnej časti, ako mentálne nezaradení, stratení, zasnívaní vyvrheli, strašne sympatickí. V realite by som sa s Vilkom a Teštvirom aj chcela kamarátiť, ale hanbila by som sa za nich a asi by mi čoskoro aj šli na nervy (okrem toho ani nemáme spoločný hudobný vkus). Chcela by som dať tejto knihe päť hviezdičiek, lebo niektoré pasáže boli také ľudské, také dojímavé, tak dobre napísané, ale nedám kvôli tým častiam, ktoré boli otravne trápne. A tých bolo fakt veľa.

Veľmi sa mi páčila časť o Ukrajine, akoby to bol skôr zárodok samostatnej poviedky, ktorú autor nakoniec umiestnil sem. Celkovo je kniha výborná sonda do dedinskej postsocialistickej reality, je jedno, či ide o rusínsku obec v Srbsku alebo o goralskú obec na Slovensku, podstata je rovnaká: nesmieš sa odlišovať. A nesmiem zabudnúť ani na popis depresívnej autobusovej stanice v Kule, ktorý ma úplne dostal. Na koľkých takých staniciach som už čakala a veru, obzvlášť depresívne to je, keď má človek 30+. Kvôli týmto a podobným pasážam, odstavcom, vetičkám, myšlienkam si nedovolím Medešiho len tak zavrhnúť. Ale s tými hovnami nech už naozaj ide do riti mačkinej.