Ivan Mikloš, bývalý podpredseda vlády, minister privatizácie aj financií sa celý život zaoberá reformami. Bol najdlhšie slúžiacim ministrom ponovembrového Slovenska, ktoré v čase, keď robil bolestivé zmeny v spoločnosti, označila Svetová banka za najreformnejšiu krajinu sveta.
V rozhovoroch s editorom Denníka N Tomášom Gálisom však vysvetľuje nielen to, čím sme na Slovensku prešli za vyše 30 rokov, ale aj na akých princípoch fungovala socialistická ekonomika a akými zmenami prechádza Ukrajina. Nemá problém otvorene povedať, čo je podľa neho správne a kde urobili chyby nielen oni s Mikulášom Dzurindom, ale aj ostatné politické garnitúry v ponovembrovom Česko-Slovensku, na Slovensku a aj na Ukrajine, kde Mikloš pôsobil.
Vďaka Miklošovej hlbokej znalosti problematiky, schopnosti zrozumiteľne vysvetliť zložité ekonomické procesy a aj vďaka encyklopedickým znalostiam Tomáša Gálisa je kniha vyčerpávajúcim sprievodcom našou ekonomikou.
Kniha je doplnená fotografiami fotografa agentúry AFP a Denníka N Vladimíra Šimíčka, ktoré urobil počas pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine.
„Myslenie ľudí sa až tak zásadne nemení, čo je vlastne zásadný problém reforiem. Myslím, že to bol Ralf Dahrendorf, ktorý povedal, že politický systém sa dá zmeniť za šesť mesiacov, ekonomický za šesť rokov, ale hodnotový za šesťdesiat rokov. Myslenie ľudí sa mení len s generáciami, pretože je do značnej miery zotrvačné.“ - I. Mikloš
Ak siahnete po tejto knihe v očakávaní toho, že Ivan Mikloš prehodnotil niektoré svoje politiky, postoje či nebodaj sa posunul smerom ku komplexnejšiemu vnímaniu spravovaniu vecí verejných než len na základe neoliberálnych dogiem spred tridsiatich rokov, budete sklamaní. Nielen že k ničomu takému nedošlo, ale práve naopak, väčšina tejto knihy je v podstate apologézou jeho a Dzurindovho politického pôsobenia a názorov - aj keď bezpochyby zaujímavou z hľadiska ekonomických dejín Slovenska. A naozaj bolestivého opakovania slova "reformy" (ktoré sa napriek obrovskému výskytu dočkajú definície až na strane 269, z 275).
Tento formát "rozhovorových kníh" medzi nejakým intelektuálom/osobnosťou, na Slovensku nejako zvláštne rozšírený, vo svojej podstate nedovoľuje ísť do detailov a tak namiesto štandardne budovaného argumentu, podloženého dátami a referenciami tu je tak najviac pár odkazov na Hayeka, Misesa, Reagana a Thatcherovú (*sigh*) a väčšina textu je v Miklošovom voľnom naratíve a dojmológií. Do akej miery je to bug a do akej miery to je práve feature toho, že u nás nedokážu "intelektuáli" napísať knihu v ktorej by dokázali koncipovať solídny argument na akúkoľvek tému, nechám na iných čitateľov.
Väčšina knihy sa zaoberá "reformami", no samozrejme, ide o reformy v štýle kultúrnej hegemónie neoliberálnej ekonómie v slovenskom verejnom priestore. Mikloš neustále opakuje toto magické slovíčko a utvrdzuje v čitateľovi pocit, že len tie ich zmeny zákonov boli reformami - a strany ako SDĽ ktoré čomukoľvek oponovali, boli protireformné. S drvivou väčšinou jeho kritiky Mečiarových či Ficových politík sa dá súhlasiť - stále platí že nikto neurobil za tak dlhú dobu s takým množstvom moci tak málo ako Fico - no neustále opakovanie toho že "nebola iná alternatíva", že ekonomickí novinári za Dzurindových vlád neboli nijako ovplyvňovaní či presviedčaní, iba "schopní a vzdelaní" a práve preto podporovali ich reformy, či dokonca na začiatku knihy že jeho prístup k ekonomickým politikám je 'potvrdený na úrovni prírodných vied' ukazuje naozaj hlbokú úroveň intelektuálnej oddanosti ideológii a žiaľbohu asi aj veľmi plytké pochopenie globálnej ekonomickej reality a politických možností.
Mikloš v tejto knihe vystupuje úprimne a čitateľ dostáva celkom dobrý obraz o jeho myslení. Niektoré témy sú spracované celkom zaujímavo, napríklad jeho konflikty s Ivetou Radičovou, ktorej vyčíta mikromanažment, jeho politické začiatky, či celkom zaujímavý opis situácie na Ukrajine. No neubráni sa prvoplánovým kritikám "politickej korektnosti" či "socializmu", kde ukazuje ako simplisticky premýšľa o komplexných témach - napríklad aj o témach migrácie či multikulturalizmu (čomu dopomáha aj spoluautor, ktorý sa napríklad niekoľko krát pýta na to, či nemáme "príliš veľa etatizmu"). To je vlastne viditeľné naprieč celou knihou, kedy aj jeho názory na ekonomické témy nie sú úplne mylné - napríklad spomedzi ľudí vo verejnej sfére na Slovensku asi najlepšie opisuje inštitucionálnu ekonómiu - ale chýba im dostatočná hĺbka. Tak ako v jeho textoch v SME, aj tu vidno, že Mikloš sa reálne od 90-tých rokov intelektuálne neposunul a všetky zmeny v globálnej ekonomike, ktoré prišli, len opíše spôsobmi, ktoré potvrdzujú jeho predpoklady a východiská.
Ivan Mikloš je dnes považovaný za etalóna odbornosti v spravovaní štátu, ako ten "zlatý štandard", ktorý sa dnes snažia všetci napodobniť a ktorého rady sú zárukou prikyvovania novinárskej obce. Z dnešného pohľadu sú obdivuhodnejšie skôr komplexné konsolidácie z prvej Dzurindovej vlády (bánk, štátnych podnikov a podobne), než tých niekoľko zmien legislatívy z tej druhej, ktoré často dostávajú väčšiu pozornosť. Akokoľvek s ním nemusíme súhlasiť, tieto zmeny prispeli k dnešnej prosperite Slovenska - no na druhej strane má Slovensko dnes potenciál na lepšie a sofistikovanejšie zmeny k lepšiemu v oblastiach ako školstvo, zdravotníctvo či priemyselná politiky, ktoré Miklošova ideologická pozícia nedokázala dostatočne uchopiť.
Pri hodnotení treba oddeliť hodnotenie knihy a hodnotenie samotného Mikloša.
Tomáš Gális prišiel na rozhovor pripravený a nebál sa pýtať aj zákerné otázky. Rozhovor sa však vyvíjal v konsenzuálnom duchu. Boli miesta, kde by som si vedel predstaviť, že by tlačil viac.
Na druhej strane, Mikloš je skutočná autorita na reformy, verejné financie a výborne sa vyzná aj v politike. Pri niektorých odpovediach (Gorila, kauzy druhej Dzurindovej vlády a pod.) som sa nevedel zbaviť pocitu, že odpovede sú oportunistické, zakrývajúce a celkovo málo pokorné.
Vo všeobecnosti však veľmi odporúčam. Takéto osobnosti tu dnes v politike veľmi chýbajú.
Poviem to takto. Bol by som tisíckrát radšej, ak by mi na moje živnostnícke peniaze siahol svojou reformou Mikloš, ako teraz Matovič.
Ale nič sa nedá robiť, národ Veľkého reformátora zavrhol, takže išiel zachraňovať Ukrajinu. My sme zatiaľ dopadli tak, že krajina je rozkradnutá, verejné financie sú v troskách, dôchodky neudržateľné, migrácia poriešená, ale iba smerom od nás, v parlamente už nevedia rozlíšiť deficit od plebiscitu a vlastne už nikoho nezaujíma, či bude nové rozhadzovanie peňazí stáť sto melónov alebo miliardu, proste sa to niekde pripíše. Katastrofa je slabé slovo. Ivan, vráť sa nám!
Musim priznat, ze sa mi velmi zmenil pohlad na Miklosa a na to co v tejto krajine zmenil. Jeho pragmaticky a uzemneny pristup k politike je inspirativny, a jeho zivotna filozofia so mnou tak isto rezonuje. Skoda, ze nebol ministrom financii dlhsie.
Zmysluplná kniha. Pre mňa v prvom rade prínosná osveta. Napriek tomu sa neubránim dojmu, že mohla byť zľahka vykrátená. Hviezdičkami nehodnotím, lebo ide o sui generis záležitosť.
Úryvok z interview publikovaný v novinách ma motivoval k zakúpeniu knihy. Viac menej chronologicky pojatý rozhovor pôsobí ako malá cesta časom. Mikloš celkom presvedčivo obhajuje reformné úsilie a politické kroky, ktoré presadzoval od 90-tych rokov až do 2016, kedy zo slovenskej politiky odišiel. Opakovane zdôrazňuje úlohu formálnych a neformálnych pravidiel na úspech reforiem, ako aj lustrácií (!). Cenné je rúcanie mýtov pri porovnávaní s Českou republikou - úroveň ekonomického vzdelania u odborníkov ako aj štruktúra priemyslu v oboch republikách a pripravenosť na reformovanie začiatkom 90-tych rokov. Jednou vetou by sa dalo motto knihy zhrnúť ako "čo najviac reforiem a čo najrýchlejšie, kým je otvorené okno príležitostí" a ešte "na prvom mieste je krajina, potom strana a nakoniec ja". Ale nie je to samoúčelné rozprávanie a jednotlivé reformy pekne obháji a vysvetlí. Rovná daň a jej dopad na spoločnosť má samostatnú kapitolu.
Na konkrétnych príkladoch ukazuje limity nedostatkovej, uzavretej, príkazovej ekonomiky a devastujúci dopad neslobodného systému na motiváciu a konanie ľudí. Obzvlášť zaujímavé je porovnanie so súčasnou Ukrajinou, ktorá sa vydala inou cestou ako ČSSR pred 30 rokmi a v čom sú jej dnešné ťažkosti.
Veľmi smutné je čítanie a porovnávanie reformného úsilia s vládami Mečiara, Fica a Matoviča, ktoré sa vinie celou knihou. Podnetná je úvaha o úloha lojality v politike a o líderstve. Vyjadrenia ku konkrétnym politikom robia knižku zaujímavejšiu ale našťastie to nie je nosná téma. Ak nehľadáte pikošky tipu pravda o spise Gorila a o Dzurindovej skupinke, knihu môžem len odporučiť.
Už dávno nevidím svet čierno-bielo je kniha, ktorú by som odporučil každému, kto sa chce dozvedieť viac o tom, ako sa formovala naša spoločnosť a ekonomika po roku 1989. Ivan Mikloš, ktorý bol svedkom a aktérom mnohých dôležitých zmien, rozpráva s Tomášom Gálisom o svojich skúsenostiach, úspechoch aj chybách, ktoré sa stali pri realizácii reforiem. Kniha je plná zaujímavých informácií, analýz a postrehov, ktoré pomáhajú pochopiť súvislosti a dôsledky rôznych rozhodnutí na úrovni štátu aj jednotlivca. Autori sa nevyhýbajú ani kontroverzným témam, ako je privatizácia, korupcia, eurofondy, daňová politika, sociálny systém alebo vzťahy s Európskou úniou. Kniha je navyše doplnená o fotografie z pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine, kde sa snažil pomôcť s reformami v ťažkej situácii. Mimoriadne zaujímavé boli opisy jeho práce vo vládach Mikuláša Dzurindu.
Ivan Mikloš je slovenský ekonóm a politik. V rokoch 1991 až 2006 bol ministrom financií SR, neskôr poradcom ukrajinskej vlády pre ekonomické reformy. V rokoch 2016 až 2019 bol podpredsedom Európskej komisie pre hospodárstvo.
Kniha Už dávno nevidím svet čierno-bielo je nielen poučná, ale aj zábavná. Rozhovor plynie plynulo a je plný humoru, irónie a sebakritiky. Ivan Mikloš neidealizuje svoju prácu ani svoje kolegov, ale priznáva svoje slabiny a omyly. Zároveň však ukazuje svoju vášeň pre reformy, svoju vieru v lepšiu budúcnosť a svoju ochotu učiť sa a meniť sa. Tomáš Gális je skvelým partnerom pre rozhovor, pretože má veľké znalosti o histórii, ekonomike a politike a dokáže klásť zaujímavé otázky a podnecovať diskusiu. Kniha je tak nielen svedectvom o minulosti, ale aj podnetom pre súčasnosť a výzvou pre budúcnosť.
Ivan Mikloš nás v týchto rozhovoroch chronologicky prevedie históriou Slovenska, na ktorej sa nemalou mierou podieľal. Z jeho odpovedí možno vyčítať, že ako človek sa dlhodobo drží svojich morálnych zásad, no tiež je politikom - takže napríklad jeho jediným priznaným zlyhaním je to, že rône reformy mohli byť ľuďom lepšie vysvetlené. Z textu tiež cítiť sebavedomie, no nie nafúkanosť - niečo, čo sa dnes pri čítaní movín a vyjadrení súčasných politikov nie až tak často vidí.
Sám mám na Ivana Mokloša pozitývny pohľad, čím bol môj zážitok z čítania určite ovplyvnený, no knihu by si mohol určite prečítať každý.
Napriek tomu, že Tomáš Gális sa za 40 hodín rozhovoru do Mikloša nezamiloval, vo mne táto kniha lásku len umocnila. Miklošovo kúzlo je také silné, že naivný ľavicový chlapec obdivuje jeho pravicové reformy a naznačuje, že táto kniha by sa mala stať odporúčaným čítaním na Ekonomickej univerzite. Minimálne prvá časť obsahuje veľa zaujímavých informácií o transformácii ekonomiky a politickej realite Slovenska v 90s. Druhá časť, kde sa venovali súčasnosti a stavu Slovenska dnes ma zaujímala menej, možno preto, že som sa nič nové nedozvedel, lebo šlo len o názory.
Úprimne povedané,očakával som viac.Po cca. 100 strane som stále nevidel žiadne spojenie so začiatkom knihy.Jednotlive otázky rozhovoru sú chaotické a často sa odchádza od samotného deju. Knihu som tým pádom nedočítal,keďže vzhľadom na obsahovú stránku to nedávalo význam a pri 3/4 knihy to naozaj nemalo význam sa s ňou dalej zapozdievat.
Príjemná biografia Ivana Mikloša samotného, aj keď vo forme diskusie bola z počiatku tažšie čitatelná. Súčasne prináša subjektivný, ale racionálny obraz toho ako veci boli a aké su. Každý mladý človek ktorý nezažil doby post socialistického obrazu by si mal túto knihu prečítať aby vedel zdravšie porovnať súčasnú dobu.
Bokom všetky ideologické spory. Táto kniha prináša pohľad na ekonomickú transformáciu a roky po nej od jej hlavného strojcu.
Miklošova silná stránka je, že dokáže aj pomerne komplikované makroekonomické javy a súvislosti rozpitvať a podať ich polopatisticky a jednoducho. Po knihe Ako skapal tatranský tiger od Rada Baťa je toto asi najpútavejšia kniha o ekonómii (a nie len o nej), akú som čítal. Zároveň s tou odbornou zložkou je aj spätným pohľadom do politickej kuchyne najreformnejších vlád, aké sme tu dosiaľ mali.
V anotácii sa píše, že by kniha chcela byť učebnicou o tom, prečo permanentne zlepšovať fungovanie štátu. Podľa mňa dielo túto ambíciu plní viac než dosť.