Ľúbostné elégie

by Tibullus, Propertius, Ovid

V 1. storočí pred Kr. sa v Ríme vytvoril nový štýl rímskeho básnictva, elégia, ktorá nachádza zdroje v subjektívnych zážitkoch básnikov. K najvýznamnejším elegickým básnikom sa radí Tibullus, Propertius, Ovidius. Spoločným prvkom pre elegikov je túžba, najmä túžba po láske, ktorá je mnohokrát i nešťastná a prináša strasti, no i iné významné udalosti ovplyvňujúce myšlienkové a citové vnímanie básnikov, ako konfiškácie a zážitky z vojen u Tibulla a Propertia, ktorému i predčasne zomrel otec, alebo vyhnanstvo u Ovidia, ktorý bol nútený dožiť svoj život na pobreží Čierneho mora.

Ich elégie nás dokážu nielen potešiť lahodnosťou svojho štýlu, ale môžeme z nich cítiť i emócie básnikov, ktorí svoje životné nadšenie či trpkosť osudu vteľovali do básní, ktoré akoby im raz potvrdzovali ich vzlet, inokedy poskytovali liečivú útechu. Naše vydanie podáva reprezentatívny výber z najlepších básní najvýznamnejších rímskych elegikov. Diela básnikov doplňuje štúdia Ignáca Šafára: Rímska ľúbostná elégia a jej predstavitelia, ktorá nás v súhrne oboznamuje s básnikmi starého Ríma.

Hardcover

First published January 1, 1961

About the author

Albius Tibullus (c. 55 BC – 19 BC) was a Latin poet and writer of elegies. His first and second books of poetry are extant; many other texts attributed to him are of questionable origins.

Tibullus's chief friend and patron was Marcus Valerius Messalla Corvinus, himself an orator and poet as well as a statesman and a commander. Messalla, like Gaius Maecenas, was at the centre of a literary circle in Rome. This circle had no relationship with the court, and the name of Augustus is found nowhere in the writings of Tibullus. About 30 BC Messalla was dispatched by Augustus to Gaul to quell a rising in Aquitania and restore order in the country, and Tibullus may have been in his retinue. On a later occasion, probably in 28, he would have accompanied his friend who had been sent on a mission to the East, but he fell sick and had to stay behind in Corcyra. Tibullus had no liking for war, and though his life seems to have been divided between Rome and his country estate, his own preferences were wholly for the country life.

The loss of Tibullus's landed property is attested by himself (i. I, 19 seq.), "Felicis quondam, nunc pauperis agri" ("Fields of one once prosperous, now impoverished" ;cf. 41, 42). Its cause is only an inference, though a very probable one. That he was allowed to retain a portion of his estate with the family mansion is clear from ii. 4, 53. Tibullus may have been Messalla's contubernalis in the Aquitanian War (Vita Tib. and Tib. i. 7, 9 seq., a poem composed for Messalla's triumph), and may have received militaria dona (Vita Tib.).

Tibullus died prematurely, probably in 19,[1] and almost immediately after Virgil. His death made a deep impression in Rome, as we learn from his contemporary, Domitius Marsus, and from the elegy in which Ovid (Amores, iii. 9) enshrined the memory of his predecessor.

Reviews

[Katarína Harčová · Rating 5 out of 5]

Poéziu moc nemusím okrem Wilka Šejkspíra a antickej prípadne takej kde sa nestratím v metoforách a má aj trošku/dej pointu, .... Táto zbierka starých antických a najmä rímskych básní je nádherná.

Ako všetky antické básne čo som doteraz čítala tak je tu všetko to čo robí ľudí ľudmi. Ľudstvo sa za viac ako 22 storočí nezmenilo ani o kúštek.

Nevera, zlatokopky, bisexualita, láska, strach, erotika, dokonca aj stepmother sen.... a dokonca bolesť hlavy ako výhovorka, žiarlivosť ... zúrivosť a hádky, nič sa nezmenilo, ani o kúsok:
Albius Tibullus - zbierka Básne
Verne ma ľúb
...
"Pnú sa už siete i na mňa; už falošná Delia tajne
otvára komusi náruč, tichá keď zavládne noc.
Ona to zapiera, boží sa, duší - no ťažko jej veriť:
práve tak mužovi svojmu zapiera stále i mňa.
Ja som ju, žiaľbohu učil, jak dajú sa strážcovia klamať,
teraz, ach beda mi, beda, mňa ťaží ťarcha tých rád.
Spoznala vtedy, jak zámienky hladať, by sama spať mohla,
ako, keď otvára dvere, umlčať vŕzgavý pánt.
Dal som jej byle i šťavy, čo zahladia belasé škvrny,
ktoré za bojov lásky necháva na tele zub."
...

Albius Tibullus -zbierka Nemesis
"Otroctvo ťažké
...
Tebe, čo milencov vymkýňaš dávnych, bo milší ti boháč,
získané dary nech vyrve vetrov a plameňov hnev!
Na ten tvoj oheň nech potom len veselo mládenci hľadia,
vodu nech nepríde nikto v plamene horlivo liať.
..."

Poetka Sulpicia - Prišla už konečne láska
"Ja mám ustúpiť?
Vďaka, že po mojej láske tak šliapeš - si veľmi ňou istý! -
aspoň sa vo chvíli slabej nedám už ošialom zviesť.
Milšia nech ľahká ti žena, čo košom si odiera kožu,
ako ja Sulpicia, hrdá na vznešený rod:
pre mňa sa priatelia trýznia a sužujú bôlom, že cundre
zrodenej v neznámom lôžkuv láske mám ustúpiť ja."

Sextus Propertius - zbierka Cynthia
"U spiacej milej
...
Vraví mi, lakťom sa oprúc o mäkkej podušky kraj:
"Až teraz ku môjmu lôžku sa vraciaš, keď s nadávkou iná
hnala ťa od prahu svojho, vymknúc ťa ešte i z vrát?
Kďeže si prehýril noc, čo iba mne prislúcha celá?
Zvädnutý prichádzaš ku mne? Teraz, keď bledne svit hviezd?
..."

Publius Ovidius Naso - zbierka Lásky
"Phaedra Hippolytovi
...
Nebude námahou pre nás, hoc zrešíme, utajiť lásku:
môžeme poklesok haliť závojom rodinných pút.
Akže nás v objatí uzrú, to ešte nás zahrnú chválou,
rieknu: "Hľa, aký je draý macoche nevlastný syn!"
Nemusíš nocou sa kradnúť a potajme otvárať bránu
prísneho muža, ba ani nemusíš obchádzať stráž.
V jednom sme bývali dome a v jednom budeme bývať,
verejne dal si mi bozky - verejne zas mi ich dáš.
U mňa vždy v istote budeš a hriechom si vyslúžiš chválu,
hoc by ťa na mojom lôžku uvidel nezvaný hosť.
..."


Publius Ovidius Naso - zbierka Lásky
"Sapfo Faonovi
...
Dievčatá z Methymny, z Pyrrhy, už moje netešia srdce,
ba ani všetky tie kŕdle pôvabných lesbických diev.
Chladná som k Anaktorii, som chladná i k belostnej Kydro,
nevie už Atthis jak predtým očariť krásou môj zrak,
ani sto iných čo tuná som ľúbila nevinnou láskou,
mnohým čo patrilo dávno, môžeš mať, nevďačník, sám.
Pôvabom skvie sa ti tvár a rokmi si pre lásku dozrel:
koľko, ach, nástrah a zvodov skrývala pre mňa tá tvár!
..."