What do you think?
Rate this book
Nočné jazvy
148 pages, Hardcover
Published January 1, 1986
3 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 2 of 2 reviews
August 7, 2022
"keď ich správne nechytíš, ako dym sa rozplývajú naše dni"
July 29, 2021
"Pocuvala som ho len na pol ucha, ako predvcerom, predpredvcerom, ako mu budem nacuvat dnes, zajtra, po vsetky tie dni, ktore mame pred sebou, ako nacuvaju azda vsetci dospeli svojim zostarnutym rodicom, marne hladajuc aspon tien vsemocnych bytosti, ktore v nich nachadzali v detstve."
Knihy Etely Farkasovej su ako za odmenu. Pomale tempo, hlboke myslienky, krasne vystavane dlhe vety, kazdodenne situacie ako namety na uvahy.
Nocne jazvy vysli v roku 1986, tri roky po Snivani v trave (ktore som tu uz vychvalila do neba) a su vaznejsie, vyzretejsie. Opat zbierka poviedok, ktore su vnutornymi monologmi zeny v roznych zivotnych situaciach. Neviem, nakolko autobiograficky pise Farkasova, no iste temy, postavy, mena sa opakuju, takze predpokladam, ze sa minimalne inspirovala vlastnym zivotom. Rodina a rola zeny v nej, snaha nestratit v uponahlanych dnoch a povinnostiach samu seba, starnutie rodicov a starostlivost o nich, vlastne zdravotne problemy - znie to depresivne, ale po precitani neostava depresivny pocit, skor myslienka, ze kolobeh casu sa neda zastavit, mozno len trochu spomalit sustredenim sa na pritomny okamih a na detail.
Velmi peknym momentom je vztah protagonistky (autorky?) k hudbe, ktory sa vinie viacerymi poviedkami. Najlepsia z nich je vsak titulna Nocne jazvy o zene na sluzobnej ceste, ktorej v noci do hotelovej izby zatelefonuje niekto, kto jej neurcitym sposobom vytkne akusi krivdu z minulosti a polozi. Ona, nevediac, kto volal, si spomina na vsetky situacie, ked v zivote niekomu ukrivdila. Fantasticky napisane!
Nehovorim to prvykrat: chodievajte do antikvariatov a ked tam uvidite knihu od Etely Farkasovej, chnapnite po nej.
"Naoko som sa i nadalej usmievala, je to taky rokmi vytvoreny usmev, clovek sa mu postupne nauci, potrebuje ho, dari sa nim napriklad udrzat v sebe neprijemny objav, ze mam vsetkeho dost, vrchovate dost, mam pokrk roly, do ktorej som sa kedysi nanutila, alebo ma nanutili ini. Chvilami sa mi az bridi tato zena vyvolavajuca v druhych pocit optimizmu, sily a vyrovnanosti, zena, ktoru mozno vez vacsich vycitiek opustit, ktorej sa mozno zverit so svojimi starostami, na ktoru sa jednoducho mozno vo vsetkom spolahnut."
Knihy Etely Farkasovej su ako za odmenu. Pomale tempo, hlboke myslienky, krasne vystavane dlhe vety, kazdodenne situacie ako namety na uvahy.
Nocne jazvy vysli v roku 1986, tri roky po Snivani v trave (ktore som tu uz vychvalila do neba) a su vaznejsie, vyzretejsie. Opat zbierka poviedok, ktore su vnutornymi monologmi zeny v roznych zivotnych situaciach. Neviem, nakolko autobiograficky pise Farkasova, no iste temy, postavy, mena sa opakuju, takze predpokladam, ze sa minimalne inspirovala vlastnym zivotom. Rodina a rola zeny v nej, snaha nestratit v uponahlanych dnoch a povinnostiach samu seba, starnutie rodicov a starostlivost o nich, vlastne zdravotne problemy - znie to depresivne, ale po precitani neostava depresivny pocit, skor myslienka, ze kolobeh casu sa neda zastavit, mozno len trochu spomalit sustredenim sa na pritomny okamih a na detail.
Velmi peknym momentom je vztah protagonistky (autorky?) k hudbe, ktory sa vinie viacerymi poviedkami. Najlepsia z nich je vsak titulna Nocne jazvy o zene na sluzobnej ceste, ktorej v noci do hotelovej izby zatelefonuje niekto, kto jej neurcitym sposobom vytkne akusi krivdu z minulosti a polozi. Ona, nevediac, kto volal, si spomina na vsetky situacie, ked v zivote niekomu ukrivdila. Fantasticky napisane!
Nehovorim to prvykrat: chodievajte do antikvariatov a ked tam uvidite knihu od Etely Farkasovej, chnapnite po nej.
"Naoko som sa i nadalej usmievala, je to taky rokmi vytvoreny usmev, clovek sa mu postupne nauci, potrebuje ho, dari sa nim napriklad udrzat v sebe neprijemny objav, ze mam vsetkeho dost, vrchovate dost, mam pokrk roly, do ktorej som sa kedysi nanutila, alebo ma nanutili ini. Chvilami sa mi az bridi tato zena vyvolavajuca v druhych pocit optimizmu, sily a vyrovnanosti, zena, ktoru mozno vez vacsich vycitiek opustit, ktorej sa mozno zverit so svojimi starostami, na ktoru sa jednoducho mozno vo vsetkom spolahnut."
Displaying 1 - 2 of 2 reviews