3,5*
Rozhodla som sa, že aj tento rok budem pokračovať v mojom záväzku a budem skúšať ďalších slovenských autorov. Vystúpim tak zo zóny mojich komfortných žánrov a skúsim tak niečo nové. Ktovie, motyka možno predsa len vystrelí. Ako prvá voľba v tomto roku padla na autorku Moniku D. Beňovú. Jej tvorbu registrujem už dlhšie, ale nejako som jej knihy obchádzala, keďže to neboli tie žánre, ktoré bežne vyhľadávam.. 666 duší je mojou prvou knihou od nej a teda aj bližším zoznámením s jej tvorbou.
ON je démon. Kedysi upísal svoju dušu samotnému diablovi. Keď zomieral rozhodol sa, že mu bude slúžiť. Loví pre neho duše hriešnikov. Už mu ich ostáva len 666 aby bol konečne voľný. ONA je krásna mladá žena, ktorej duša je tak neuveriteľne čistá. Ich osudy sa pretnú v jeden deň a rozbehnú tak kolotoč udalostí. Získať jej dušu pre diabla by znamenalo pre Adriena konečné zmazanie dlhu. Musí ju teda primeť zhrešiť, ale to nebude také ľahké. Medzi Adrienom a Vivien to od začiatku iskrí a vzájomnú príťažlivosť nemôžu poprieť. Podľahne Vivien Adrienovi a pokušeniu, ktoré predstavuje alebo dokáže odolať?
Mám rada fantasy, mám rada romantasy, mám rada dark fantasy a rada skúsim aj dark romance. Anotácia ma svojím spôsobom zaujala, tak prečo to neskúsiť a nedať knihe šancu. Veď dopadnúť to môže dobre. Do čítania som vstupovala s miernym rešpektom. Po prečítaní sa musím priznať, že moje pocity z nej sú rozpačité. Nejdem tvrdiť, že kniha je zlá. To zase nie, čítanie som si svojím spôsobom užila. Len už som asi rozmaznaná inými sériami a od týchto žánrov čakám už akoby niečo viacej. Ešte predtým ako som knihu začala čítať som zachytila také, že je to sk napodobenina Twilight ságy. Kedysi som ju milovala, teraz je môj vzťah k nej komplikovaný. Ako som už mala v hlave tohto chrobáka, tak som to tam videla. A nie len v jednej scéne či dvoch, troch ale tak v tretine ak nie polovici určite.
Do príbehu nás autorka vhodila hneď. Žiadne pomalé oťukávanie a zoznamovanie sa so svetom, ktorý v tejto sérií vytvorila. Ale spoznávali sme ho za chodu ako príbeh plynul. Za mňa osobne príbeh mal veľký potenciál, aj napriek tomu, že pripomínal inú vyššie spomínanú sériu. Boli v ňom rozbehnuté dobré, silné a zaujímavé linky. Čo však z toho ak autorka skáče od jednej k druhej, k tretej, k prvej atď. Človek mal pocit, že sa tam toho deje naraz veľa a zároveň, že sa nedeje nič. Stačilo by to trochu preškrtať a príbehu by sa nič nestalo. Možno by mu to aj pomohlo. Pri žiadnej linke autorka bohužiaľ nešla do nejakej väčšej hĺbky, nerozvinula plne jej potenciál. Stále len niečo naznačovala. Tak ako rýchlo záver prišiel, tak aj odišiel. Posledných pár strán pred koncom to celé zrýchlilo a šup šup nech sme na konci.
Všetko sa sústreďovalo na Vivien s Adrienom a ich postupne rodiaci sa vzťah v štýle zblížia sa- niečo sa stane- pohádajú sa- nechce ho vidieť- uvidí ho a neodolá mu- chvíľu sú šťastní- zas im to niečo pokazí a tak dokolečka dokola celú knihu. Ich vzťah pôsobil ako na hojdačke, raz hore raz dole. Keď už si povedali, že odolávať tomu druhému nebudú tak boli ako králici. Ozaj nič iné nerobili, dobre možno tak na pár minút sa venovali inej činnosti kým sa neocitli znova jeden druhému v náručí. Práve pri týchto scénach autorka mohla trochu ubrať, keďže sa často diali na úkor príbehu a iných dejových liniek. Chápem je to príbeh o nich dvoch, ale niekedy je menej viac. Veď pozrite takú Maasovú a ACOTAR sériu.
Teraz k postavám. Vivien bola stelesnením dobra, čistoty, nevinnosti. Ako nám prvú tretinu príbehu dookola opakoval Adrien. Za mňa nepatrí teda medzi najostrejšie ceruzky v peračníku. Jej rozhodnutia často nedávali zmysel a myslela skôr niečím iným ako hlavou a srdcom. Tiež až moc skoro podľahla Adrienovi na to ako sa zaprisahávala, že nebude mať jej telo či dušu. Jej posledné rozhodnutie tomu dodalo čerešničku na torte.
Adrien bol príjemnou postavou. Zo začiatku nám autorka aj poskytla pár kapitol z jeho pohľadu a bolo by zaujímavé keby to vydržalo dlhšie. Bolo na ňom vidieť aký vplyv má na neho Vivien a ako si postupne uvedomuje chyby, ktoré narobil.
A aj keď to vyzerá, že knihu skôr kritizujem ako chválim. Svojím spôsobom som si ju užila, aj keď som nad niektorými scénami prevracala očami. Už som z nej nebola tak odvarená akoby som bola asi pred pár rokmi, aj tak som bola zvedavá ako to celé dopadne. Stále si stojím za svojím, že kniha potenciál mala a má, uvidím ako ho autorka rozvinie ďalej. 666 duší sa dá brať akoby taký pomalší úvod do celej série. Ale ako vypnutie medzi tými všetkými krimi, trillermi, fantasy a spol. ideálne.