Marika vidí všetko, a predsa pred mnohými vecami zatvára oči. Dávid vidí väčšinu vecí, a predsa by si niekedy želal nevidieť. Rasťo nevidí nič, a predsa toho vidí omnoho viac ako väčšina ľudí v jeho okolí. Čo sa musí stať, aby ľudia skutočne otvorili oči?
Marika sa od detstva stretávala s posmeškami kvôli svojmu zovňajšku – trpí psoriázou a ekzémami. Počas dospievania si založila tajný notes, v ktorom ukrýva niekoľko snov, a denne dúfa, že si bude môcť niektoré odškrtnúť. Najlepšie úplne všetky. Jeden už odškrtla, študuje tretí ročník na strednej zdravotníckej škole odbor zdravotnícky asistent. A pred niekoľkými týždňami si odškrtla druhý bod – našla si chlapca, čo dovtedy považovala za nemožné. No napriek pribúdajúcim splneným snom jej niečo chýba. Predovšetkým odvaha čokoľvek zmeniť – najmä postoj k samej sebe, mať rada samu seba a prijať sa taká, aká je. A to môže mať katastrofické následky.
Simonka píše skvele, realisticky, dokáže hodnoverne popísať rôzne povahy ľudí a vie vytvoriť situácie, ktoré sa bežne môžu diať. Nepochybujete o autenticite, žijete príbeh s postavami v knihe.
Marika je milé, obetavé, empatické a inteligentné dievča. Má skvelú rodinu a predsa ju niečo trápi. Kožná choroba. V jej neskoršom rozprávaní mi trhalo srdce a bolesť Mariky ma bodala ako nôž.
Mužský hrdina č.1- Dávid sa od začiatku javí ako podivín,aj keď je nad slnko jasnejšie, že si ho Marika idealizuje. Zistíme to už pri prvých stránkach a trvá dosť dlho, kým nám autorka dovolí nahliadnuť,kým v skutočnosti Dávid je. No ako to už býva, rodinné zázemie tvorí našu osobnosť a tak je to, žiaľ,aj v Dávidovom prípade.
Mužský hrdina č.2-Rasťo, je prima chlapík. Dobrák od kosti ako sa hovorí. Jeho boj je pritvrdý. Prišiel o zrak-dokonca aj kedy a čo nehode predchádzalo si pre nás Kutišová naplánovala dokonale!
Názov Raz sa uvidíme má v tomto prípade naozaj viacero významov. Či už Marika uvidí samu seba takú,aká naozaj je, pretože napriek kožnej chorobe je krásnym dievčaťom zvnútra aj navonok; či si Marika otvorí oči vo vzťahu k Dávidovi; či má Rasťo nádej na úspešnú liečbu očí; či Dávid zistí,že robí chybu a kde…
Kniha v sebe nesie veľa krásnych myšlienok, povedala by som, že najmä mladým ľuďom môže dopomôcť k ľahšiemu zvládaniu rôznych situácií, ktoré sa napríklad odohrávajú v príbehu, prípadne môžu (ak to nedokázali rodičia) nahliadnuť do duše človeka s hendikepom a uvedomiť si, aké môžu mať dopad na niečiu psychiku netaktné poznámky či dokonca cielená šikana.
Raz sa uvidíme je príbeh o troch mladých ľuďoch, ktorí bojujú s vlastnými démonmi. Marika má od detstva problémy s pokožkou, kvôli čomu sa jej často smiali. Má nízke sebavedomie, myslí si, že je škaredá a nikdy je nebude chcieť žiadny chlapec. Dosť sa podceňuje, v čom jej nepomáha ani jej frajer Dávid, od ktorého nikdy nepočula slová, ktoré by tak veľmi chcela počuť. Marika bola dievča so srdcom na pravom mieste, vždy ochotná podať pomocnú ruku. Padla mi do oka a bolo mi ľúto, čím si musela prejsť, no niekedy by som na ňu najradšej nakričala, nech sa konečne vzchopí. Páčila sa mi aj jej rodina, najmä vzťah s mladším bratom.
Dávid bol pre mňa dlhý čas záhadnou postavou. Hoci s Marikou tvorili pár, necítila som medzi nimi žiadne city, aspoň z jeho strany nie. Stále sa na niečo vyhováral, radšej išiel von s kamarátmi alebo zostal zavretý doma. Postupne som začala tušiť, že s ním nebude všetko v poriadku. Keď sme spoznali jeho otca, boli niektoré veci hneď jasnejšie. Jeho otec mi bol strašne nesympatický, jeden z tých ľudí, čo všetko vie najlepšie a k svojim blízkym sa správa ako k odpadu. Vždy, keď sa v príbehu objavil, som chytala nervy. Na Dávida sa toho nakopilo veľa, a potom to, bohužiaľ, dopadlo tak, ako to dopadlo.
Rasťo bol tiež komplikovanou postavou. Na prvý pohľad vyzerá, že je so svojou situáciou zmierený, no postupne sa ukáže, že opak je pravdou. Nielen, že prišiel o zrak, ale jeho rodinu postihlo viacero nešťastí. Môj vzťah k nemu sa v priebehu príbehu menil. Najskôr mi prišiel ako milý, správny chalan, no neskôr ma jeho správanie trochu sklamalo. Vďaka nemu sme mali možnosť nahliadnuť do sveta nevidiacich, na ich voľnočasové aktivity.
V príbehu zohráva dôležitú úlohu náboženstvo – veľká časť sa odohráva v kostole, na nácviku cirkevného zboru, na omšiach. Rozumiem tomu, že nie každému sa to bude páčiť, ale ja som s tým nemala problém. Celý kolektív bol veľmi príjemný a otázka viery nebola prehnaná.
Príbeh sa mi čítal dobre, už som na autorkin štýl zvyknutá. Dej je podaný z pohľadu Mariky, ale máme možnosť nahliadnuť do osudov viacerých postáv. Celý príbeh bol dosť emotívny, riešilo sa tu viacero závažných tém, aj keď nechýbali ani ľahšie, vtipnejšie momenty.
Za seba môžem povedať, že som bola spokojná. Po dočítaní príbehu aj inak vnímam samotný názov knihy, na ktorý sa v tomto prípade môžeme pozrieť hneď z viacerých uhľov pohľadu.
„Ak by som si mala vybrať, opäť sa rozhodnem pre teba.“ . Táto knižka má nielen dokonalú obálku (lebo ružová je moja obľúbená farba), ale nesie aj krásne posolstvo, že krása sa skrýva v našom vnútri a na výzore nezáleží. Ako bolo povedané aj v Malom princovi (a body plus autorke, že ho tam aj zakomponovala) – „Dobré vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ . V príbehu sa objavujú tri hlavné postavy – Marika, Rasťo a Dávid. Veľmi sa mi páčilo, že boli všetci veľmi reálni, to mám v knihách rada, keď postavy nie sú dokonalé, keď sa správajú ako bežní ľudia. Mariku som si hneď obľúbila, pre dobrotu jej srdca a starostlivosť o druhých. Akoby aj nie, keď chce byť zdravotnou sestrou. Trápi ju však psoriáza, z čoho je často nešťastná a v detstve si za to vytrpela svoje. Rasťo pri nehode prišiel o zrak, ale za to je veľmi milou postavou, so super názormi na ľudí a svet. Síce ma na konci príbehu trochu nahneval, inak sa mi jeho postava veľmi páčila. A Dávid, to by som asi veľmi spoilerovala, ale táto postava bola vykreslená skvelo, bolo okolo neho dosť tajomstiev a fúha, je rodina teda bola silná káva. . Marika spievala v kostolnom zbore, Rasťo tam hral na klavíri. Páčilo sa mi, že bola v knihe zakomponovaná viera v Boha a kresťanstvo. Tiež sa mi páčil aj názov knihy, ktorý na konci dostal aj ďalší význam. . A ešte ďalšie plusové body za Harryho Pottera a Tarabasa. Naozaj krásna kniha, kde nie je krásny len obal, ale aj vnútro. Krásne myšlienky a posolstvá. Vrelo odporúčam nielen milovníkom YA literatúry, ale aj starším čitateľom.
Romantika nie je u mňa veľmi vyhľadávaný žáner. Avšak ak už dostanem chuť na nejakú, snažím sa vybrať si knihu od slovenského autora či autorky. Tak tomu bolo aj teraz, kedy mala možnosť zúčastniť sa štafety knihy Raz sa uvidíme od Simonky Kutisovej.
Jemný bielo-ružový dizajn obálky dáva tušiť, že aj príbeh bude jemný. Lenže zdanie môže klamať. Príbeh je to skutočne krásny, ale plný skrytých, aj do oči bijúcich problémov a trápení. Už pri prvých stranách som predpokladala, že ma príbeh rozplače, čo sa nestalo, ale párkrát som mala na malé. Zopárkrát ma konanie hrdinov poriadne rozzúrilo, a to nielen to Majkine a Dávidove, ale aj to Rasťove. Mala som na nich chuť zakričať, aby sa spamätali, aby sa začali správať normálne a neubližovali sebe ani ostatným okolo seba.
Súčasne s príjemnými aj nepríjemnými vzťahovými ťažkosťami nám autorka podstrčila zopár závažných problémov. Osobné problémy sa prelinali s tými spoločenskými, aj so stereotypmi, ktoré sú vnímané ako ideálne a zároveň sú zavádzajúce. O čom to hovorím? Neprezradím, aby som vám nepokazila zážitok z čítania, ak sa rozhodnete podporiť slovenskú autorku, ktorá si to zaslúži.
DNF. Patetická kostelnická nuda. Nemůžu se zbavit dojmu, že většina slovenských autorek má potřebu sdělit světu, jak je ten život těžký a jak je všechno na... kočku, protože tráva je špatně zelená a nebe je špatně modré. Do toho patetický styl a autorka, která neudrží myšlenku, a mizerná korektura.
str. 54 „Zaujala mě tvá vůně, protože mi připomíná moji... mrtvou sestru.“ Ty kráso, to je romantika.
str. 64-73 Skončí nedělní mše. Uklidí mikrofony, stojany na zpěvníky a zpěvníky. Zpoza rohu se vynoří její přítel David a následuje žárlivá scéna. A pak David řekne: „A musím jít na mši, už začíná. Promluvíme si potom.“ Takže dvě mše za sebou? A druhá bez sboru a varhaníka?
str. 96 spolkl jsem ho celej, zůstala sotva čtvrtka To je vyšší matematika.
str. 100 bral do rukou berle str. 88 šel Rosťa o berli
Lepšia než som očakávala. Postavy sú dostatočne silné, konflikt je neočakávaný, páči sa mi ako sa hlavná hrdinka vždy dokázala za seba postaviť. Metafora okolo Dávidovho zranenia je pekne metaforická.