Prezident – dvadsať dní na prežitie

by Andrej Kiska

Kniha Prezident – Dvadsať dní na prežite opisuje strhujúci súboj novozvoleného prezidenta s premiérom, ktorého prezidentské ambície ostali nenaplnené. Politický triler sa odohráva na pozadí vzrastajúceho napätia a vypuknutej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Vzájomný konflikt medzi premiérom, ktorý túži ovládať krajinu, a prezidentom narastá a vyústi až do tragédie. Autor v knihe využíva svoje osobné skúsenosti a poskytuje prekvapivé detaily z politického, ale aj osobného života hlavy štátu.

Genres: Fiction

344 pages, Hardcover

Published September 1, 2021

Reviews

[Jakub Dovcik · Rating 1 out of 5]

Táto kniha je zlá. Až obdivuhodne zlá. Od obsahu, postáv až po bolestivé frázy a bezobsažné opisy vecí, ktoré opisy nepotrebujú, je fascinujúce že niekto dokáže napísať a vydať knihu v ktorej neviem nájsť čokoľvek pozitívne alebo zaujímavé. Dej (ak sa to dá tak nazvať), sa namiesto domácej politiky, kvôli ktorej to asi väčšina ľudí kúpi, venuje fikcionalizovanému geopolitickému konfliktu, ktorého "riešenie" z pera autora ukazuje jeho naivitu a amatérskosť v geopolitike.

Už pri samotnom fakte, že si Kiska zvolil nenapísať memoáre alebo nejakú všeobecnejšiu non-fiction, ale išiel cestou románu s absurdnými levelmi autobiografickosti, by mali človeku blikať v hlave kontrolky. Jeho fiktívny prezident je síce vdovec, no prakticky všetky ženy vo svojom okolí nejakým spôsobom sexualizuje - a jeho bolestivo trápne 'romantické' pokusy voči jeho podriadenej by mohli slúžiť v inštruktážnom videu o obťažovaní na pracovisku - a je bývalý podnikateľ, filantrop v oblasti rakoviny, ktorý strávil 90-te roky v Spojených štátoch. Jedna z negatívnych postáv (ktorú opísal ako muža s tmavými dlhými vlasmi a krátkou bradou) sa volá Norbert Kanyl a v tom bode sa už človek pýta, načo niekto venuje toľko času niečomu, v čom vidieť že sa veľmi kretívne nesnaží.

Postavy, hlavne ženské, ale aj niektorí muži, by mohli hrať v SNL sketchoch o "one-dimensional female character from a male-driven comedy" a rozhovory medzi postavami znejú ako keby ich písal niekto kto strávil minimálne rok na samotke a zabudol ako normálne ľudské interakcie v skutočnosti vyzerajú. Hlavné postavy majú až humorne veľa previazania na Rusko či Ukrajinu (level ‘starý otec bol od Užhorodu, tak nemám rada Rusov’) a samozrejme, osobné emócie definujú ich postoj ku konfliktu. Ešte aj hlavná negatívna postava, ktorá sa tam objaví v podstate dvakrát, je extrémne simplistická a bezobsažná, no aj pri nej dostaneme Coelhovsko-Hesseovskú pasáž o tom, ‘ako sa v každom skrýva dobro’. Konflikty v rámci deja sú riešené na jednej stránke tak, že v deji absentuje akékoľvek napätie. Niekedy si na konci konfliktu poviete, že predsa to nemôže byt takto jednoducho vyriešené, motivácia záporáka tak jednoduchá a priamočiara. No, asi môže.

Bolestivé sú neustále opisy bežných vecí (kvapky na stene, jedlá ktoré postavy jedia, jasmínového čaju, oblečenia žien s dôrazom na dekolty) a na druhej strane absolútna absencia opisov substantívnych vecí (čo ja viem, OSN, Prezidentského paláca, vládnej letky, čohokoľvek!) ktoré by mohli byť pre čitateľa zaujímavé a prínosné nad rámec tejto knihy.

Chcel som si overiť, či dej skončí ako som čakal, takže som tú knihu dočítal - aby som našiel najviac prediktívny záver, aký mohol autor vymyslieť - a ktorý je v podstate nezávislý od hlavnej postavy. Ak nemáte sebadeštruktívne sklony, neodporúčal by som vám to isté. Absurdné je, že ak chcel autor aby jeho hlavná postava z knihy vyšla ako spravodlivá a čestná postava štátnika globálnych rozmerov, bežný čitateľ ostane skôr s pocitom hypersexualizovaného politického amatéra, ktorého konanie prináša utrpenie pre ľudí okolo neho.

Nechápem ako mu toto niekto mohol dovoliť vydať a pevne dúfam, že v jeho vlastnom záujme mu nedovolia vydať pokračovanie.

[Jakub Tovarnansky · Rating 3 out of 5]

Nemuselo to byť až také dramatické a rýchle, príbeh sa udial v priebehu myslím 3 týždňov, čo mi aj ako laikovi a človeku mimo politiky príde nereálne, aby sa to dalo stihnúť. Veľmi ma však zaujali "backstage" info (oslava na Boriku, OSN,...) , ktoré sa pravdepodobne zakladajú na skúsenostiach A.Kisku v politike. Vidím tam potenciál, ale pokojne sa mohol autor držať slovenskej politiky viac ako tej zahraničnej, myslím, že by mal čo povedať.

[Ivana Balgová · Rating 1 out of 5]

 It’s so bad I want to give you a zero. But that’s not possible so I give you a one.

[Peter F. L. Jílek · Rating 1 out of 5]

Je ale pravdou, že od exprezidenta sa väčšmi očakáva vydanie pamätí zo svojho pôsobenia a nie lacný melodramatický brak. Celá recenzia

[Ropko Simko · Rating 5 out of 5]

Hejtujete tu čáva, ale kniha je ľahká, číta sa dobre, vtiahne čitateľa do deja a jediné, čo je prúser na tom celom je fakt, že chalanko bol dakedy prezident a čakali ste od neho niečo iné.

Mne osobne ako prezident nesadol, nemusí, nebudem ho velebiť, niet prečo. Ale ako spisovateľ si ma získal a prajem mu, aby ho múza kopala, teším sa na ďalšie diela.

[Marek Zákopčan · Rating 4 out of 5]

Bývalý politik a prezident Slovenskej republiky v role spisovateľa? Na rovinu priznám, že som k jeho knihe pristupoval so značným skepticizmom, ale aj veľkou dávkou zvedavosti. Ide len o premyslený marketingový ťah alebo naozaj disponuje rozprávačskými kvalitami? Ponúkne čitateľom nefalšovaný pohľad do zákulisia najvyššieho panského huncútstva alebo bude iba kĺzať po povrchu? Odhliadnuc od všetkých románových atribútov, Andrej Kiska jednoducho bude čeliť vytváraniu názorov a predpokladov čitateľov ešte predtým, ako knihu otvoria. Preto je dobre, že Prezident už od prvej strany pôsobí silne autenticky a dokáže vás vtiahnuť. Najmä preto, že si viete živo predstaviť mnohé reálne predobrazy postáv...

"Zvažoval, ako má postupovať. Predvolebná kampaň premiéra bola plná nechutných osobných útokov voči Patrikovi. Stovky bilbordov, milióny letákov. Aj v osobných diskusiách musel odolávať ohováraniu a zákerným výpadom. Dnes sa s ním mal osobne stretnúť prvýkrát od posledného súboja v televízii pred dvoma mesiacmi. Barbora navrhovala začať odmerane a dať premiérovi pocítiť, že jeho správanie bolo neprístojné. Pán Závodský navrhoval diplomatický postup a ukázať ochotu na spoluprácu, ale ísť vlastnou cestou. Patrik sa rozhodol, že spraví hrubú čiaru. Vyskúša vzťah s premiérom vybudovať nanovo." (str. 71)

Podtitul Dvadsať dní na prežitie dáva jasne najavo, aký nádych bude mať príbeh, a autor sa ho snaží naplniť. Nejde však cestou zahraničných špionážno-politických románov, čo je na jednej strane výhoda, pretože je bližší domácemu prostrediu, no zároveň akoby sa hral na niečo, čím nie je. Je prirodzené, že Andrej Kiska siahol po prostredí a námetoch, ktoré dôverne pozná, a z jeho textu cítiť, že sa v ňom pohybuje bez problémov a nepadne mu zaťažko vykresliť aj množstvo zaujímavých detailov. Práve tento prvok považujem za najväčší prínos knihy, bežný človek sa nemá ako dozvedieť o zákulisných praktikách vládnych činiteľov, jemných nuansách etikety či jazyku diplomacie. Autor má k téme čo povedať a osobne považujem voľbu beletrie za lepší krok ako prípadné memoáre. Fantázia nepozná hraníc a poskytuje nepreberné možnosti ďalšej sebarealizácie. Nehovoriac o tom, že pamäti by mohli pohoršiť mnohých ľudí, čo sa vo vymyslenom príbehu ľahko schová za umeleckú licenciu. Pri čítaní sa totiž, ako som už spomenul, nevyhnete hľadaniu súvislostí medzi postavami a skutočnými osobami. Kontakt so stránkami knihy je tak svojsky obohatený o bizarné hľadanie podobností, hoci by aj boli neplánované. Príbeh začína inauguráciou novej hlavy štátu a čerstvý prezident Patrik bude mať čo robiť, aby nasledujúce tri týždne ustál ako politik aj ako človek. Búrlivé vody domáceho i medzinárodného významu veľmi rýchlo preveria jeho charakter a budú mať, samozrejme, vplyv aj na jeho osobný život. Dej je tvorený viacerými motívmi, za všetky spomeniem napríklad napätý vzťah medzi Patrikom a premiérom Erikom Vargom, vojnovú krízu na Ukrajine či lavírovanie medzi svetovými vodcami a ich megalomanskými plánmi. Patrik ako ústredný hrdina mi bol sympatický už od začiatku, je vykreslený uveriteľne a nemáte dojem, že by si chcel autor cez neho nejakým spôsobom namaľovať obraz seba samého. Páčilo sa mi, že sme mali možnosť spoznať aj prezidentovo zázemie a vzťahy nielen na báze politiky, ale i v rámci pracovného tímu. Napokon, tie sa pre Patrika ukážu ako prekvapivo hlboké...

"V konferenčnej sále počas Patrikovho prejavu bolo už len zopár prezidentov. Poloprázdnu miestnosť zapĺňali väčšinou profesionálni diplomati a ich asistenti, z ktorých iba niekoľko venovalo pozornosť Patrikovým slovám (...) Čo je vlastne jeho úlohou, úlohou prezidenta? Hovoriť pravdu či dávať klamlivú nádej? Rozsievať optimizmus v už aj tak pochmúrnych správach či pripravovať krajinu na všetky následky vojny u susedov? Má vysvetľovať, ako sa asi cítia muži, ženy, otcovia, matky vzdialení pár hodín cesty z Bratislavy, o ktorých osude a slobode rozhodujú iné, veľké krajiny? Čo odkázať Vargovi a mnohým ďalším?" (str. 191)

Patrik síce navonok vystupuje ako suverén, no vnútri často bojuje s neistotou a pochybnosťami. Tie občas prepadnú aj čitateľa, najmä v častiach, kde sa Andrej Kiska nechá uniesť opisom "prezidentovania" na úkor dynamiky deja. Našťastie ide väčšinou o nevšedné kamienky celkovej mozaiky, a tak mu to s prižmúrenými očami odpustíte, pretože v závere číha nejeden vygradovaný zvrat. Prezident je pútavé čítanie, pri ktorom je ťažké nevnímať v pozadí osobnosť autora, no keď sa necháte unášať príbehom, dostanete vydarený spoločenský román v kombinácii s trilerom, akých je na domácej knižnej scéne ako šafranu.

[Martin · Rating 1 out of 5]

Hlavou sa mu valila jedna úvaha za druhou. Ako bublinky v pohári so sódou, ktoré stúpajú k hladine, tak aj myšlienky prestupovali Patrikom a vytrácali sa niekde v nekonečne.

Román Prezident je literárnym ekvivalentom Kiskovej strany Za ľudí, ktorá by nikdy nevznikla a nikoho by nezaujímala, keby nemala na sebe nalepené meno bývalého prezidenta. A výsledok je podobne katastrofálny.

Štylisticky a rozprávačsky jedna z najhorších kníh vydaných profesionálnym vydavateľstvom, aké som kedy čítal. Na každej strane je fráza, opis čí úvahová pasáž (takmer vždy viac ako jedna), z ktorej vás zamrazí – nie preto, že by bola taká napínavá, ale z čírej trápnosti a z pocitu, že autor si prostoduchosť svojho výtvoru vôbec neuvedomuje.

Pri čítaní Prezidenta človek pocíti intenzívnu vďačnosť za poradcov, ktorí prezidenta nenechali, aby si prejavy písal sám. U Kisku platí čím väčšia banalita, tým podrobnejší opis. Jeho záľubu v hromadení prídavných mien prekonáva iba jeho fascinácia klišé. Košele sú vždy snehobiele, pri bozkoch sa okamih zdá nekonečnosťou a na pohreboch prší, lebo Boh posiela svoje slzy.

Prezidenta nestojí za to čítať ani kvôli pohľadu do zákulisia slovenskej politiky. Paralely s realitou sú zväčša prvoplánové a ničím neprekvapia. Niečo na spôsob Svine od Arpáda Soltésza rozhodne nečakajte. Zaujímavosti z pracovného života prezidenta je zasa málo a nie sú nijak atraktívne.

To jediné, čím môže tento romanticko-geopolitický thriller zaujať, je fiktívna vojna na Ukrajine. Občas sa ponáša na skutočný aktuálny konflikt, no napokon slúži len ako zámienka na exhibíciu politických schopností a rýdzeho charakteru Kiskovho protagonistu.

Sám vyrieši rusko-ukrajinský konflikt a popri tom zrejme zachráni Slovensko od mafie premiéra s kockatou hlavou, svet od potenciálneho jadrového konfliktu a čo je hlavné, ešte sa aj zamiluje do svojej podriadenej.

Pri takomto žánri by eskapizmus neprekvapil, no zdá sa, že Prezident nemá slúžiť ako únik pre čitateľa, ale najmä pre autora. Nuž, niekto si v kríze stredného veku nájde mladšiu partnerku, niekto kúpi motorku a niekto napíše román.

V politike zrejme každý aspoň trochu stratí sebareflexiu. V palácovej bubline obzvlášť. Najtrestuhodnejšie tak nie je to, že Kiska bol schopný niečo takéto napísať a vydať, ale to, že sa nenašiel nikto, kto by mu to vyhovoril.

[Erik · Rating 4 out of 5]

Kniha je veľmi vydarená a je ťažké tomu uveriť že takéto výborné dielo napísal sám p.Kiska. Za mňa osobne odporúčam danú knihu, ktorá slúži šikovným spôsobom ako memnto doby jeho vládnutia,spojené s kauzamy Smer-u a špín typu Fico a ostatok.

[Peter Tkačenko · Rating 1 out of 5]

Všeličo sa môže a všeličo existuje, ale v prípade najvyššieho ústavného činiteľa by za toto mohla existovať aj trestná sadzba pre znásilnenie jazyka v spolupáchateľstve s organizovanou skupinou. Nechce sa mi to dopodrobna, povedzme, že fabula je príšerne naivná a sloh škôlkarsky. Platí, že väčšina ľudí, čo chce napísať knihu, by si predovšetkým mala nejakú prečítať.

Na ilustráciu len jeden úryvok, akými kniha doslova prekypuje:

"Borisova hlava musela byť v týchto dňoch obrovským vrecom, kde sa stretal nápor nápadov od poradcov, komentátorov, priateľov či najbližšej rodiny, aby sa tam miesili, krútili, kvasili, ale aj tratili či plesniveli časom."

[Tomáš Paulďuro · Rating 2 out of 5]

This book had a great potential because of the author's past. I think everyone expected some kind of a main battle between the president and the prime minister, with treacherous and deceitful actions. Instead, we got a "made-up" crisis in a different country, some non-interesting love stories and absolutely no rising tension. What a shame, this could have been so much better. Plus one star for backstage information (possibly from real life experiences).

[Michal Augustini · Rating 2 out of 5]

Pribeh je velmi predvidatelny a kniha je plna klise a zbytocnych opisov. Co ma na nej zaujalo je opis situacii ako OSN v NYC ci premierove narodeniny. Je to fikcia ale pisal to byvaly prezident, ktory sa netaji tym ze opisi su velmi inspirovane jeho realnymi zazitkami.

[Wanda Molnarova · Rating 4 out of 5]

Pri čítaní sa treba odprostiť od “písal to prezident”.
Ohodnotím to teda ako dramatický román - s prvkami ozajstnej zákulisnej politiky. Áno k určitým linkám sú skutočné paralely ale to je tak všetko.
Kniha ma zaujala, mala spád a čítala sa dobre. Ideálne ľahké čítanie.