Budem iná

by Zuzka Šulajová

Skutočné príbehy mladých ľudí, ktorí zúfalo hľadajú náplň života, no nie všetci sa vyberú rovnou cestou a poniektorí načisto zlyhajú. Najnovšia kniha úspešnej slovenskej autorky Budem iná pootvorí dvere do života petržalskej sídliskovej mládeže. Mrazivý intenzívny príbeh rozpráva o podmanivej cigaretke, ktorej dym je farebný a plný zákrut ako sám život. Vábi vás, nepustí z pevného zovretia a poháňa v ústrety šialenstvu, ktorému načisto prepadnete. Protagonisti románu chcú byť iní, nonstop slobodní, užívať si bez zábran a do nemoty, zažiť opojnú dimenziu zakázaného ovocia, z ktorej už niet návratu. Zameraní len a len na svoje nebezpečné egá však ničia životy svojich najbližších.

Hlavná hrdinka Ela chce byť iná ako jej rodičia, ktorí žijú slušným, nudným a usadeným manželským životom. Mama je priveľmi pokorná a tatko zas násilný a nenávistný mudrlant bez výraznejších záľub a ambícií, vyžadujúci slepú poslušnosť. Typ, aký automaticky vyvoláva odpor. Ela absolvuje s nevôľou, ale bez väčšieho reptania všetky rodinné akcie, no kompenzuje si to v spoločnosti kamarátov z partie, kde si užíva tínedžerskú slobodu, ktorá so sebou nesie vzrušujúce nové zážitky, ale aj nebezpečné balansovanie na hrane.

Autorka sa v doslove priznáva, že knihu napísala podľa rozprávania jednej zo svojich fanúšičiek. Spolužiaci zo základnej školy dychtivo vyleteli do sveta dospelých, netušia však, že lákavý vzrušujúci život môže byť pri nesprávnom rozhodnutí nesmierne bolestivý. Sídlisková Petržalka nemá práve najlepšiu povesť, ale zabezpečuje anonymitu a nevšímavosť, veď rozšírené zrenice tu okoloidúcim málokedy padnú do oka. Náš obdiv patrí autorke, ktorá spojila v osudoch jednej partie množstvo reálnych príbehov mladých ľudí, čo nechtiac zakopli, ale rovnováhu viac nenašli.

768 pages, Hardcover

Published October 5, 2021

About the author

Zuzka Šulajová sa ako jediná z celej rodiny narodila v Bratislave, a preto sa dosiaľ viac cíti doma na stredom Slovensku, kde žijú skoro všetci jej príbuzní. Býva v Devínskej Novej Vsi spolu s rodičmi a s krížencom Maxom a študuje andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Reviews

[Maťa · Rating 2 out of 5]

Je to nejakých 13 rokov, odkedy som začala čítať Zuzkine knihy. To o veľa autoroch povedať nemôžem, pretože odvtedy som neprestala. Za tú dobu som prečítala 12 z jej 13 kníh a radím ju k svojim obľúbeným slovenským autorkám. Jej knihy pridávam na svoj to-read list automaticky.
11 jej kníh sa mi páčilo.
Toto je tá dvanásta.

Povedzme, že tak prvých sto strán som si užívala. Bolo to skvelo napísané a malo to vtipné hlášky. Temnejšie témy, no predsa z toho štýlu bolo cítiť Zuzku, ktorú zbožňujem. Potom prišlo tých ďalších 660. Popravde, mne už po nejakých 200 stranách bolo veľmi dlho, pretože dej sa neskutočne vliekol. Hocijakú inú knihu by som dávno zatvorila, ale tu som si vravela, že veď ide o moju obľúbenú autorku - to sa určite časom zlepší!
Totižto, táto kniha je neuveriteľne prepchatá. Deju a zvratov to malo toľko, že by to vyšlo aspoň na päť kníh. Miestami som si pripadala, že nejaký "šokujúci" zvrat prichádza na každej druhej strane, čo na mňa malo presne opačný vplyv. Prevracala som očami a facepalmovala, akoby ma za to niekto platil. Predstavte si všetko zlé, čo sa môže stať a garantujem vám, že takmer všetko v tejto knihe bolo. Nikto tu síce nedostal rakovinu (čo ma celkom šokuje), ale inak je tu všetko.
A tak čítanie tejto knihy trochu pripomínalo LSD - bolo to neskutočne pomalé a rýchle naraz. Rýchle vďaka množstvu zvratov, pomalé vďaka rozťahanosti deja.

Ale! Od polovice knihy som sa pristihla pri tom, že ma kniha zrazu chytila a zrazu ma čítanie bavilo, čo bola krásna zmena po tom trápení. Dej začal plynúť prirodzene, obmedzili sa zvraty, malo to hlavu a pätu a bolo z toho príjemné čítanie (ak teda môžeme nazvať niečo s ťažkými témami príjemným čítaním). Moja radosť však netrvala dlho a zúfalstvo sa vrátilo v plnej sile, pretože posledných 200 strán prekonalo prvú polovicu. Tie zvraty boli taký bizár! Ku koncu som sa už smiala na tých najnevhodnejších scénach, pretože som neverila, že toto sa v tej knihe skutočne deje.

Nezachraňovali to ani postavy. Autorka, ktorá vytvorila môj prvý knižný crush Lukáša Masuba, tentokrát vytvorila hlavnú postavu, ktorú som nevedela vystáť. Nepamätám si, kedy som naposledy čítala o tak nesympatickej postave. Ela pchala do všetkého nos, snaží sa rozhodovať za druhých, hovoriť všetkým, čo majú robiť a ešte sa urazí, keď jej to niekto odmietne. Je neskutočne pokrytecká, lebo sama sa dostáva do problémov a robí hlúposti, ale neustále moralizuje, pretože ona vie všetko najlepšie. A predsa na ňu ostatní pozerajú ako na autoritu, akoby nebola len povýšeneckým deckom. Má spasiteľský komplex a je stále plná sebaľútosti, lebo len ona má zlý život. Ale za to ju chce každý jeden chalan.
Ale úprimne, s výnimkou Kaja a Roba, ktorí sa mi časom dostali celkom pod kožu, tak ma nenadchli žiadne postavy. Vlastne mi všetci boli celkom ľahostajní a vlastne sa ma nedotklo nič, čo by sa ma nejako dotklo (pri tom množstve zvratov je to aj dobré, lebo keby to všetko poriadne prežívam, tak skončím na liekoch aj ja). Ale občas som im predsa len rozumela, keďže sama som si prešla rôznymi sračkami. Každopádne, jediná scéna, ktorá ma fakt zasiahla sa týkala Bodky a pri tej mi bolo fakt zle. Inak bola moja empatia akosi vypnutá.

Ale aby som bola fér, nie všetko na knihe bolo zlé. Zuzka má príjemný štýl písania (čo viem väčšinu svojho života), zato som bola veľmi pozitívne prekvapená z toho, ako skvelo zvládla určité opisy. Menovite hlavne opis účinkov halucinogénov (napríklad už spomínané LSD), ktoré opísala pomerne presne, čo je pôsobivé, keďže nečerpala z vlastnej skúsenosti. Taktiež si myslím, že veľmi dobre zvládala opisovať ľudskú psychiku, stavy ako depresia či apatia. V tomto zmysle kniha pôsobila veľmi realisticky.
Tiež sa mi páčilo, že témy poňala objektívne, nenapísala knihu štýlom "toto nerobte", ale skôr tak, že všetko má svoje plusy a mínusy a takisto aj svoje dôsledky.

Čiže podľa mňa kniha mala potenciál, len pre mňa by musela byť spracovaná inak. V prvom rade tu rozhodne platí menej je viac. Alebo sa to dalo rozložiť - keby sú napríklad štyri knihy miesto jednej a každá je o inej Sejvke, v každej by rozoberala iné problémy, tak by to nebolo tak nahustené a malo by to lepší efekt.

Na záver mám ešte nejaké poznámky, ktoré sa mi inde nezmestili:
- všade naliali 15r deckám (?)
- z alkoholu nikdy nemala opicu (?)
- nikde neboli kamery (?)
- miestami sa pracuje so stereotypmi a tiež predsudkami (sú tam homofóbne narážky, ale aj predsudky voči psychiatrom).
- ktorý tínedžer za posledných 15 rokov ešte používa "koki" (to tu bolo často), "skoro ma porantalo" (to som tu našla 2x, ale delilo ich od seba päť viet) a maľovátka? To boli zastarané slová už keď ja som bola tínedžerka.
- ak si máte niečo z tejto knihy odniesť, tak je to to, že nikdy nemáte brať halucinogény, keď nie ste na tom dlhodobo psychicky ok.

[Muška Záchejová · Rating 3 out of 5]

Tak veľmi som sa tešila na novú knihu od autorky. O to väčšie je moje sklamanie. A pritom stačilo urobiť jednoduchú vec. Dať postavám o 2 roky viac a hneď by príbeh pôsobil inak. Toto nie..

Viete čo, ja ani neviem prečo to ešte čítam.. asi iba preto lebo dúfam, že hlavná hrdinka dostane poriadne cez hubu od života, lebo väčšiu **** som ešte v žiadnej knihe nezažila. Ak išlo autorke o to, aby sme hlavnú postavu nenávideli, (obávam sa ale, že o to jej nešlo) tak klobúk dolu. Taká vytočená z knihy som už dávno nebola.

**SPOILER**

- 15-16 ročné deti chlastajú jedna radosť a všade im nalejú
- 15-16 ročné deti majú grupáč(!!!!!!!)
- 15-16 ročné deti berú/pestujú/predávajú trávu/LSD/toluén/piko/hašiš..atď
- 16 ročnému dieťaťu vlastný otec opravuje vibrátor
- 16 ročný pubertiak sa bez vodičáku vyváža beztrestne na motorke a na aute, ale nikomu! a hlavne nie jeho rodičom a rodičom hlavnej hrdinky to preda neprekáža, lebo je to očividne normálne
- 15 ročná soplaňa si vodí na noc domov chalana, keď sú tam rodičia a má s ním sex (!), nehovoriac o tom, že jej rodičia musia byť minimálne hluchý, keď nič nepočujú
- 15 ročná iná soplaňa za tých necelých 300 strán spala minimálne s 5 chalanmi, z toho jeden je ženatý a má dieťa
- hlavná hrdinka nedostáva vreckové, nikde nepracuje (okrem jedného dňa v H&M) ale každý boha deň očividne vyfajčí krabičku cigariet, kúpi si fľašu a keď jej ju nechú predať, tak hodí predavačke 20€ a sbskárom povie, že vlastne problém je, že ju okradla predavačka, lebo jej nevydala
- rodičia nemajú absolútne problém pustiť 15-16 ročné deti do Rakúska na chatu a je normálne, že ju celú prechlascú, presexujú a predrogujú a samozrejme beztrestne ničia veci okolo seba, veď oni sú taký bohatý všetci, že na to majú
- taktiež rodičia nemajú problém s tým, že ich 16 ročná dcéra sa nasťahuje k niekomu cudziemu na x mesiacov, ani nevedia kde je, ale však pohoda
- matka z jej x frajerov sa rozhodne si ju nasťahovať domov a vydržiavať, jej rodičia samozrejme nemajú problém, že ich 16 ročné dieťa býva u niekoho iného
- podvádzanie je úplne normálne
- skoro každá hrdinka mala v 15 rokoch už minimálne jeden, ak nie niekoľko vzťahov za sebou pred začiatkom udalostí v knihe
- partia 15-16 ročných deciek OPAKOVANE! ohrozuje svoje a iné životy, vandalizuje a ešte to nahráva a postuje na internet a ako sa zachová polícia? Dá im POKUTU!!!! Pokutu. Žiadne riešenie z rodičmi, žiadny problém, život gombička
- v jednej vete sa hrdinka psychicky zrúti lebo jej ex sa skoro zabil a ostane chromý do konca života kvôli nej a o pár strán ďalej sa smeje ako on na vozíčku venčí psa a ako jej bývalá kamarátka by rada chodila z invalidom
- a samozrejme je úplne normálne, že po hlavnej hrdinke idú absolútne všetci a každý, na ktorého sa pozrie má už nohavice stiahnuté a jej pripravený si ju vziať. A ona to samozrejme využije, pretože je ku*va prvého zrna, tak čo by zaváhala, veď má len priateľa, ktorého rodičia ju živia, šatia atď.
- oh a ak som na to dostatočne neupozornila, tá malá fľandra má 16 ROKOV!!!!!!!!
- myslím, že kniha by mala byť zaradená do žánru fantasy, lebo toto mi reálne nepríde

[Verona · Rating 1 out of 5]

Táto kniha je veľkým sklamaním. Nereálne a nehodnoverné opisy účinkov drog. Autorka dokonca použila jeden príbeh, ktorý už roky koluje po internete a nepravdivo opisuje zážitok na extáze. Hlavná hrdinka má počas príbehu homofóbne aj fatfóbne narážky, čo je problematické najmä preto, že by sme sa do nej podľa očakávaní mali vcítiť a sympatizovať s ňou. Pritom je to sebecká hlupaňa, ktorá sa neustále ľutuje, správa sa zle k priateľom, zatajuje im dôležité veci, ktoré sa ich priamo týkajú a podobne. Paradoxne sa ju však Šulajová snažila vykresliť ako niečo viac, vkladá jej do úst slová ako alibizmus, čo samozrejme v celom kontexte nie je ani trochu uveriteľné. Zo všetkých postáv som si obľúbila len jednu, ostatné ma dokázali vytáčať s každým posunom deja. Mrzí ma to, pretože aj keď som sa na Budem iná tešila (hoci už dávno nie som cieľovka), nemôžem ju odporučiť. Autorka v doslove píše, že sa pôvodne tomuto príbehu venovať nechcela, pretože sa o drogách popísalo už dosť. A mne zostáva len dodať, že by to tak bolo lepšie.

[D O M I · Rating 3 out of 5]

Z tejto knihy mám strašne rozpoltené pocity. Na jednej strane sa skvelo čítala (aj v mojej čitateľskej kríze a popri práci, som ju dokázala prečítať za necelé štyri dni), no na strane druhej som mala neskutočnú chuť hlavnú hrdinku zakopať pod čiernu zem.

Čo sa mi nepáčilo?
- všetky tie predsudky - voči vzťahom rovnakého pohlavia; voči ľuďom z nadváhou; dievčatám, ktoré sa nelíčia; a nakoniec, asi to čo ma najviac zarazilo - stigmatizácia voči psychiatrom a ľuďom, čo vyhľadajú ich pomoc, či nedajbože skončia na liekoch (netuším, či to boli len predsudky hlavnej hrdinky, alebo ich cez seba projektovala autorka, ale v dnešnej dobe, kedy XY ľudí potrebuje takúto pomoc mi to prišlo ako veľmi zlý príklad pre cieľovku, ktorej je kniha určená).

Čo sa mi páčilo?
-hlavný hrdina (aj keď to trvalo večnosť, kým k sebe konečne našli cestu),
-nečakaná zápletka na záver,
-štýl písania, ktorý milujem už od Džínsových denníkov.

Táto kniha je hrubá ako biblia (poznámka mojich rodičov, keď ma ju videli čítať), ale číta sa v podstate sama. Ak budete na tom tak ako ja, prichytíte sa pri tom, že otáčate stranu za stranou a zvedavo očakávate, čo všetko sa môže ešte pokaziť a koľko si musí hlavná hrdinka vytrpieť. Budete krútiť hlavou, nadávať, kričať a možno aj plakať.
Je mi ľúto, že ako obrovitánska fanúšička Zuzky Šulajovej musím dať takéto nepekné hodnotenie. Džínsový denník je kniha vďaka ktorej som začala čítať a táto záľuba ma drží dodnes, takže Zuzke vďačím za veľa. Avšak "Budem iná" mi viac nesadla ako sadla.
To však nič nemení na tom, že určite siahnem aj po budúcich knihách od tejto autorky.

[Daisy · Rating 3 out of 5]

Tak veľmi, ako som sa na túto knihu tešila, tak veľmi som s ňou aj nakoniec bojovala. Teda začiatok vyzeral sľubne! Hlavná hrdinka Ela mi prišla ako typické 15-ročné dievča a celkom som chápala jej pohľad na svet aj na ľudí, ktorí ju obklopovali. Spolu s ňou som sa zamilovala do Dama a prežívala všetky vzostupy aj pády ich vzťahu...

Ibaže potom akoby niekto prehodil výhybku a z ničoho nič mi kniha prišla nesmierne otravná. Z Ely sa stala kôpka nešťastia a sebaľútosti. Všetky jej myšlienky sa točili v kruhu. Pribudli nesmierne patetické pasáže. A čítala som to všetko neskutočne dlho.

Neskôr to oživila linka s Kajom, chvíľami som opäť žrala ich dobrodružstvá a otáčala som stránky jednu za druhou. Ale bohužiaľ sa to čoskoro vrátilo späť do bodu, keď som z príbehu začala byť znudená. Mala som pocit, že čítam stále tie isté citové výlevy, stále tie isté dialógy a že kapitoly sa zmenili na nekonečné opisy monotónnych činností a výpočty vecí, ktoré sa stali. Chápem, že kniha nesie určité posolstvo a že mala na niečo poukázať a pred niečím varovať, takže po dynamických a šťastných pasážach muselo prísť vytriezvenie a pád na hubu. Ale všetko to skrátka trvalo pridlho - kniha veľmi detailne opisuje niekoľko rokov a to už proste človeka nenadchne. Ani koniec ma nijako nezasiahol, žiadny zvrat ma neprekvapil a nič mi nezapadlo do seba, pretože kniha bola príliš dlhá na to, aby som si zapamätala dôležité detaily.

A navyše mi postupom času začala vadiť aj Ela. Akoby mala zrazu surovejší, ostrejší pohľad na svet alebo čo. To, ako opisovala svoje údajné kamošky Verču, Siu a Lenu... to mi bolo miestami vyslovene odporné. Takisto linka týkajúca sa antidepresív bola podľa môjho názoru trochu nešťastná.

Kiežby bola táto kniha kratšia. Kiežby nekombinovala toľko rôznych tém. Kiežby. Užila by som si ju oveľa viac a možno by som ju aj dokázala precítiť. Ale takto to proste nešlo.

[Christie · Rating 2 out of 5]

2,5*

[Viktória Dominová · Rating 3 out of 5]

Po dočítaní tejto knihy som dlho sedela a premýšľala nad finálnym hodnotením. Nevedela som sa rozhodnúť, ale keďže šlo o knižnú štafetu, mohla som si pekne prejsť poznámky a postrehy, ktoré som si počas čítania značila a to mi napokon dosť pomohlo, aby som si utriedila myšlienky.

Začnem postavami. Keďže ide o hrubšiu knihu, v príbehu sa ich mihne dosť veľa. Čo bolo pozitívum, že som si ich napriek tomu nemýlila a každá mala svoje miesto. Našla som si medzi nimi svojich obľúbencov, ale aj takých, ktorých som z duše neznášala.

Čo ma mrzelo počas celého čítania, že hlavná hrdinka Ela nezapadla do môjho výberu postáv, ku ktorým som mala pozitívny vzťah. K Ele som si vypestovala vyslovene averziu. Nepáčilo sa mi, aká bola, ako stále klamala, zhadzovala vinu na druhých, vymýšľala si, aby bola nonstop za tú ublíženú a každý ju ľutoval. Najviac som škrípala zubami, keď bez ohľadu na ostatných, ona bola vždy tá, ktorá ako jediná mala dôvod a právo zúfať nad svojím osudom. A ešte mi dosť liezlo na nervy, že Elu chcel hádam každý chlap, ktorý sa zjavil v príbehu.

Ďalším negatívom aspoň pre mňa osobne bol pocit, ktorý ma neopustil až do konca. Mala som dojem, akoby som čítala viac kníh, ktoré sa v re-vydaní spojili do jednej. Jednoducho sa toho dialo priveľa. Ešte som nestihla predýchať jeden knižný zvrat a v nasledujúcej kapitole na mňa číhal už ďalší.

Musím však pochváliť jednu udalosť, ktorá na mňa zapôsobila veľmi silno. Ja pri čítaní znesiem veľa, ale pri jednej konkrétnej scéne som sa musela premáhať, aby sa mi žalúdok upokojil. Bolo mi nenormálne na vracanie a dokonca som si otvorila okno a zopár minút dýchala čerstvý vzduch, aby mi nevoľnosť prešla.

Ono celkovo príbeh nebol zlý. Viem, že sa takéto veci dejú, že mnohí mladí vyrastajú diametrálne odlišným spôsobom, ako som vyrastala ja. Ale mne toto celé jednoducho nesadlo. Hoci sa príbeh rozložil na takmer 800 strán, na mňa to bolo priveľa. Priveľa Ely, priveľa jej myšlienkových pochodov, priveľa zvratov... Stačilo trochu ubrať a hneď by to vo mne zanechalo celkom odlišný dojem.

Za obrovitánske pozitívum považujem to, že pri opisoch drog bolo cítiť, že autorka si dala záležať a tomuto sa povenovala do hĺbky, aby vedela, o čom píše. A ako napísala aj sama v doslove, mladí, ktorí budú čítať túto knihu, budú poznať aj tie negatíva, ale aj pozitíva. Našťastie, bolo tu cítiť, že negatíva prevažujú a to ma veľmi potešilo. Pevne verím a dúfam, že táto kniha poslúži ako odstrašujúci príklad a pomôže mnohým, aby nepodľahli tomuto temnému a nehostinnému prostrediu.

[S.Knihou.V.Rukach · Rating 2 out of 5]

toto bolo tak divné. mám pocit, že táto kniha bola o vsetkom zároveň o ničom

[Kristy.Books · Rating 4 out of 5]

Už keď som sa púšťala do tejto knihy som vedela, že má čaká príbeh so závažnými témami, no aj tak bolo pre mňa miestami čítanie veľmi náročné. Autorka sa tu venovala viacerým problémom ako drogy, závislosti, psychické choroby, rodinné nezhody. Prevládala vo mne celá škála emócií, od bolesti po sklamanie, no najmä hnev. Správanie niektorých postáv ma tak vytáčalo, že som knihu musela na chvíľu odložiť, inak by som ju musela niekam zahodiť. Nie je to myslené negatívne a nechcem tým vôbec povedať, že by bol príbeh zlý, no lomcovali mnou silné emócie, ktorým som nevedela zabrániť.

Ja a Ela sme si zrovna nesadli, môj vzťah k nej bol ako na horskej dráhe – chvíľu ma hnevala, inokedy mi jej zasa bolo ľúto. Kameň úrazu spočíva v tom, že sme úplne odlišné – ja som si vždy bola „slušňáčka“, čo sa striktne držala pravidiel a bála sa riskovať, zatiaľ čo ona si užívala život plnými dúškami a niekedy nebrala ohľad na nič a nikoho, preto som sa do nej nedokázala vžiť a často som nerozumela jej konaniu. Nechcem ju však súdiť, keďže sama netuším, ako by som sa v takejto situácii zachovala.

Mojou najobľúbenejšou postavou bol jednoznačne Robo. Ani on nebol žiadny svätúšik, no mal dobré srdce a pre svojich blízkych by urobil aj nemožné. Bol pre mňa jednou z najrozumnejších postáv celého príbehu.

Už pri knihe Oheň v srdciach som mala pocit, že v jednej knihe sú ukryté minimálne tri ďalšie a teraz som to cítila rovnako. Kniha má takmer 800 strán, udialo sa v nej toho dosť veľa a prešlo niekoľko rokov. V tematike drog sa až tak veľmi nevyznám, ale myslím si, že autorka si túto problematiku naštudovala dostatočne a na mňa príbeh pôsobil realisticky a uveriteľne.

Keď sa budete púšťať do tejto knihy, musíte sa pripraviť na to, že je iná než autorkine predchádzajúce knihy, mohla by som povedať, že je to asi jej „najtemnejšia“ kniha. Nečakajte žiadny „pekný“ príbeh, život nie je vždy zaliaty slnkom. Skôr by som povedala, že ide o akúsi výstrahu, čo všetko dokážu drogy urobiť s ľudským životom. Autorka sa pri písaní inšpirovala viacerými skutočnými udalosťami.

Knihu by som v podstate mohla rozdeliť na 3 časti – prvá je ukážka zo života teenagerov, ktorý radi riskujú, skúšajú nové veci, ničoho sa neboja; druhá ukazuje silu drog a tretia je zasa zameraná na hľadanie cesty z úplného dna a pre mňa bola najviac emočná. Najmä udalosti posledných strán ma emočne vyžmýkali. Recenziu píšem pár minút po prečítaní a ešte všetko spracovávam.

Aby som to nejak zhrnula – boli tu veci, ktoré mi úplne nesadli a nemôžem povedať, že by to bola moja najobľúbenejšia knižka od Zuzky, no rozhodne stojí za prečítanie. Aby sme sa chápali – čítanie som si užila, no niektoré jej predchádzajúce knihy sa mi proste páčili viac. Obdivujem ju, že sa pustila do takejto náročnej témy. Pred takýmito vecami nemôžeme zatvárať oči, je potrebné o nich hovoriť. Možno tak pomôžeme niekomu, kto s podobnými problémami bojuje. Páči sa mi, že každá jej kniha je úplne iná a vždy nás prekvapí niečím novým. Už teraz sa teším na jej ďalšiu knihu.

[Julia · Rating 4 out of 5]

4 hviezdičky sú čisto z dôvodu, že ide o Zuzku Šulajovú. Ako jediná ma vždy donúti vrátiť sa od politiky a true crime späť ku beletrii a nevedela som sa dočkať, kým si prečítam "Budem iná". Zhltla som ju za dva a pol dňa, ale kým pri predošlých Zuzkiných knihách ma dej nikdy neprestal baviť a nepozerala som dopredu, koľko strán mi ešte zostáva, tu sa mi to udialo niekoľko krát.
Palec hore za tému. V dobe, ktorá tzv."glorifikuje" drogy (Euphoria, minimálne prvá séria určite), je fajn ísť do toho surovo a zistiť, že to také úžasné vlastne vôbec nie je a nestojí to za tie krátke pocity šťastia.
Avšak, veľa krát som sa pristihla, že preskakujem, dej bol niekedy zbytočne natiahnutý a nudný. Veľa gýčových momentov, ktoré mi tam ani nezapadali.
Viem, že nie som cieľovka a tak sa na veľa vecí už nepozerám tak romanticky, skôr pesimisticky, ale čo mi vyslovene vadilo, že každý chlap, ktorý okolo Ely prešiel sa do nej okamžite zamiloval a hádam by pre ňu aj umrel. Vzťahy s rodičmi, s kamarátmi, prvé lásky, to všetko opisuje Zuzka skôr reálne, ale toto mi veľmi bilo do očí a "Budem iná" nie je prvou knihou, kde tomu tak bolo.
Postavy sa mi páčili. Ela bola napísaná charakterovo tak dobre, že som s ňou mala úplne love-hate relationship. Niekedy mi jej bolo ľúto, inokedy ma hnevala. Typické rebelujúce teen decko. A áno, veľa krát som si tam aj ja všimla rôzne narážky, čo sa týka typu postavy alebo orientácie, ale aj to si myslím, že autorka podchytila dobre. V 15/16/17 ešte na tieto témy veľa krát nemáme vyhranený názor, ideme skôr za tým, čo vraví väčšina, aby sme boli cool a Ela nemala rodičov a kamarátov typu "poďme sa o tom rozprávať". A koniec koncov, sme na Slovensku, kde sú tieto témy ešte vždy zväčša tabu. Nie je to slušňáčka Paula, nie je to pohotová Liv, je to Ela, ktorá väčšinou nevedela, čo sama so sebou, ale niekedy vedela prekvapiť svojou vyspelosťou.
Dama som neznášala od prvej chvíle a milovaný Robo bol úplny anjel v tom pekle. Kajova linka ma zaskočila a vlastne veľmi potešila. Páčila sa mi Raťova premena, ako sa Verča s Matúšom zachovali po prekvapení a Aga, ktorej som držala palce, ale asi slabo. Ona a Robo boli pre mňa tie postavy, u ktorých by som chcela vedieť podrobnejšiu backstory.
Overall dobré, hoci určite by som to brala inak, ak by som túto knihu čítala v Elinom veku a trochu inak to beriem teraz. Ale určite sa teším na Zuzkinu ďalšiu tvorbu. :)

[Milan Buno · Rating 4 out of 5]

Zuzka Šulajová je úspešná slovenská autorka, ktorú si čitatelia zamilovali vďaka bestsellerovej sérii Džínsový denník. Neskôr prišli Tajomstvá jedného domu, Magický advent, čo Oheň v srdciach. Teraz sa tak trochu vrátila do sveta tínedžerov v príbehu Budem iná.

Hlavná hrdinka Ela chce byť iná ako jej rodičia, ktorí žijú slušným, nudným a usadeným manželským životom. Mama je priveľmi pokorná a tatko zas násilný a nenávistný mudrlant bez výraznejších záľub a ambícií, vyžadujúci slepú poslušnosť. Typ, aký automaticky vyvoláva odpor.
Ela absolvuje s nevôľou, ale bez väčšieho reptania všetky rodinné akcie, no kompenzuje si to v spoločnosti kamarátov z partie, kde si užíva tínedžerskú slobodu, ktorá so sebou nesie vzrušujúce nové zážitky, ale aj nebezpečné balansovanie na hrane.
Majú pätnásť a chcú všetko, najmä zábavu a slobodu. Postupne prejdú až do dospelosti a riešia problémy, s akými by sa veru nechceli stretnúť ani dospelí...

Budem iná je dramatický, občas drsný a emocionálny príbeh. Postavy románu chcú byť iné, nonstop slobodné, užívať si bez zábran a do nemoty, zažiť opojnú dimenziu zakázaného ovocia, z ktorej už niet návratu. „V príbehu je aj skúsenosť s popáleninami tretieho stupňa,“ hovorí Zuzka. „Aké je horieť zaživa, ako prebieha liečba, transplantácia kože a aká nekonečná, vlastne doživotná je rekonvalescencia. Je to doslova a do písmena skutočný zážitok môjho dlhoročného čitateľa Vladiho.“


Dnešní mladí sú podľa nej určite iní, ako bývali staršie generácie. Nemožno sa čudovať - svetu dominuje internet, elektronizácia vari všetkého. Všetko sa rieši cez písmenká, nanajvýš cez webkameru. V súčasnej situácii s pandémiou ešte viac.
Kedysi sme pred školou nervózni čakali, či kamarátka príde do školy, či príde ON. Dnes deti stoja pred školou a vypisujú si. A prišiel jav, na ktorý je aj ona alergická - prestávajú sa používať čiarky, bodky, interpunkcia sa úplne vytráca.
Podľa nej je mimoriadne dôležité zázemie mladých a tiež prostredie, v ktorom sa pohybujú. „Rodičia sú alfa a omega, dieťa formujú odmala. Ale nie sú všemocní. Dieťa strávi viac času v škôlke a najmä v škole ako s rodičmi. To je ten vonkajší svet, ten ho formuje, a rodič ho musí len vedieť včas podchytiť a nasmerovať. Zase sme pri komunikácii. Nič nie je iba čierne a biele a o tom je aj moja kniha,“ odkazuje Zuzka Šulajová ohľadom svojej knihy Budem iná.

[Michaela · Rating 2 out of 5]

Natiahnuté na príliš veľa strán a ja neviem, pripadá mi to nereálne a v niečom zároveň zastaralé. To aj moje 10r. deti používajú iný slovník...
To naozaj 15-16 ročné žaby sú takto sexuálne skúsené? Naozaj tie decká takto bez dozoru vyvádzajú a tárajú sa kade-tade, chlastajú, kurvia sa a drogujú? Asi žijem v nejakej divnej sociálnej bubline, kde toto rodičia a deti neriešia... Ale sme fakt takí slepí?!
Priznám sa, je to kniha, ktorú som nechcela čítať, pretože mi pripadá v niektorých častiach pritiahnutá za vlasy. A áno, a nebavilo ma to. A áno, milujem knihy na veľa stranách, aj toto je hrubá kniha a tínedžeri tam prežívajú naozaj kadečo, ale fakt mi nikto nebol sympatický, nikomu som nedržala palce a bola som neskutočne rada, že som knihu vrátila do knižnice. (Mala to byť slovenská obdoba My, deti zo stanice ZOO?)
Nebudem ju odporúčať, lebo mne sa kniha nepáčila. Pritom už mám rozčítané aj autorkine iné dielka. Toto skrátka nie, nesadla mi.

[Michaela (books.collection) · Rating 4 out of 5]

Fuh. Tak toto bola dosť silná káva. Tešila som sa, pretože ide o dlhšiu knihu od Zuzky Šulajovej a tú ja zbožňujem, no toto bolo asi aj pre mňa veľa. Akože, ono to vôbec nebolo zlé. Úprimne opísaná súčasná mládež, akí sme len hlúpi a čo všetko pre iste veci urobíme. Drogy, sex, alkohol. A keď sa mi ešte o tom aj snívalo, to už je sila 🙈. Túto knihu by som odporučila všetkým, ktorí si myslia, ��e sa majú zlé (stále je tu niekto, kto je na tom horšie) ale aj ostatným, aby im to otvorilo oči a nedali sa na zlé chodníčky. Fakt silný príbeh!

[Amelia · Rating 3 out of 5]

Kniha je miestami az nereálna, preco priniest postavy ktore uz nemali byt opat k zivotu na konci knihy? Zboznujem ked su knihy dlhsie nez 250 typických stran, ale toto bolo strasne dlhe. Chcelo sa mi to aj nechcelo citat - kjihu som docitala ale take zmiesane pocity som mala o jej obsahu. Autorku vsak zboznujem a verim ze nove knihy sa nehudu uberat tymto smerom.

[sofka · Rating 2 out of 5]

don´t do this to yourself, bolo to veľmi chaotické a príliš dlhé (ako výsledok toho, že to boli 3 reálne príbehz napchaté do jedného)

[LibrisNaEx]

DNF
Možná tomu dám ještě někdy šanci, na první dobrou mi ale nesedly postavy a nechtělo se mi u téhle bichle ztrácet čas.

[Barbora · Rating 2 out of 5]

Mohli to byť 3 ⭐, ale to čo bol ten koniec prosím? 🙈 Keby mi to nebolo ľúto, tak tu knihu vyhodím.

[Zuzana Lehotská · Rating 2 out of 5]

Dosť pesimistická depresívna kniha bez šťastného konca, príbeh je písaný podľa skutočnej udalosti takže ma väčší vplyv na čitateľa ale je naizaj silný a pre mňa bol ťažký na dočítanie.

[Alexandra Emma · Rating 4 out of 5]

Aj ked velmi dlha kniha, a naozaj niektore sceny by neboli potrebné, aj tak úžasný psychologický román o závislosti 8/10

[Zuzana Babjaková · Rating 2 out of 5]

Jednoducho zle