Nie som cieľová skupina tejto knihy, to mi bolo zaraz jasné, no ani to ma neodradilo od toho, aby som si ju prečítala. Krásna obálka a anotácia ma presvedčili o tom, že si to chcem prečítať, ale asi to nebol najlepší nápad. Hneď na úvod musím povedať, že pôjde o veľmi subjektívnu recenziu. Myslím si, že keby som bola vo veku hlavnej hrdinky alebo aspoň v nejakom rozmedzí 13-18, tak by som si knihu neskutočne zamilovala. Ale takto u mňa prevažujú viac negatívne alebo neutrálne pocity, než tie pozitívne. Nemôžem povedať, že by bola kniha zlá, to vôbec nie, ale ja už som asi proste pristará na takúto tínedžerskú romantiku.
Hlavným kameňom úrazu pre mňa bola hlavná hrdinka Valéria. Musím sa priznať, že mi bola každou stranou viac a viac nesympatická. Začalo to jej nevinnými klamstvami o tom, za akých okolností si zlomila nohu, o tom aké jedlo má a nemá rada atď. Proste úplne zbytočnosti, v ktorých by mňa osobne klamať ani nenapadlo. Ďalšia vec, čo mi na nej vadila bolo, aké mala premúdrené poznámky a svoje pravdy. Chápem, že asi každý tínedžer má obzvlášť v tomto veku svoju pravdu a cez to proste nič nejde. Ale u nej mi to prišlo už moc, zvlášť v niektorých scénach, kde znela, ako keby pobrala všetku múdrosť sveta a len ona vedela, čo je najsprávnejšie.
Ďalším veľkým zádrhelom bolo pre mňa prvé stretnutie Valérie a Vinca, ktoré mi prišlo... no riadne prehnané. Áno, chápem, drama, hrdinský skutok, ochranca, good man, ale toto fakt nie. Z toho mohol byť prúser jak mraky a čudujem sa, že nebol. Vycvičiť psa na útočný povel je absolútne cez čiaru, preto mám z tejto scény mindráky a je mi jedno, že bol Legenda (pes) ‚použitý‘ na obranu. Proste nie!
To ako sa Val a Vinco dali dokopy mi prišlo až príliš rýchle. Z jej strany by som to ešte pochopila, ale predsa len Vinco bol starší, nečakala by som, že do toho obaja tak padnú. Mala som z toho pocit, že sa nič nedialo, párkrát sa stretli, rozprávali, dva tri významné pohľady a zrazu bum, bola to láska až za hrob. Dokonalá, úžasná, magická, bez komplikácii.
Za dosť nešťastné považujem vety typu, že Lukáš (Valériin bff) si môže sám za to, že ho ľudia nemajú radi, šikanujú ho, lebo sa neotvoril svetu, neprijal sám seba atď. Nech už je človek akýkoľvek uzavretý, antisociálny, nemal by sa obviňovať, že si sám môže za to, že ho šikanujú. Zasa raz to bolo v myšlienkových pochodoch hlavnej postavy, jej mudrovanie a poučovanie, a verím tomu, že to bolo dobre mierené, aby dali ľudia šancu svojmu okoliu a zaraz ich neodpísali v domnení, že ich určite neprijme, ale nemyslím si, že je to tá správna forma signálu, ktorý by sa mal vysielať mladým ľuďom. Možno som to zle pochopila, možno to autorka myslela inak, ale toto ma bohužiaľ dosť nepríjemne zaskočilo. Poznám ľudí, ktorí boli dosť uzavretí a šikanovaní, tak toto dosť zabolelo.
Čo sa mi však veľmi páčilo bola Valikina ‚knihomoľská zápletka‘. Úplne som si zamilovala jej instagramové posty a #, neskutočne som sa na niektorých zabávala. Bolo to príjemným ozvláštnením, rovnako ako spomínanie reálnych bookstagramových účtov. Považujem to za veľké plus knihy. Rovnako tak samotné textové správy, ktoré sa v knihe nachádzali, boli príjemným osviežením a doplnením deja.
Som rada, že mala Valika úplne normálnu šťastnú rodinu. Mám pocit, že v poslednej dobe, ak hlavnej postave aspoň jeden rodič neumrel (alebo sa neudialo iné nešťastie), tak ako keby ani neexistovala. Takže vidieť zdravé rodinné zázemie človeka veľmi poteší. Rovnako som bola prekvapená, že študuje ‚chlapčenský obor‘ a je jediným dievčaťom v triede. I’m here for it!
V knihe nešlo len čisto o romantickú zápletku, ale primárne /viac-menej/ sa tam riešili iné veci. Bola to taká všehochuť tínedžerských problémov, šikana, rozvod rodičov, úraz na škole, pohrešovaný tínedžer, takže sa človek rozhodne nenudil. Musím priznať, že ma na konci autorka svojim zvratom dostala, vôbec som to nečakala a na chvíľočku mi aj srdiečko zamrelo a takmer som aj slzičku uronila.
Ako posledný bod musím poďakovať autorke za to, že sa nebála do deja zasadiť lgbt postavu. To stále na Slovensku ešte chýba, dúfam, že to zasa v nejakej slovenskej knihe ešte uvidím.
Aby som to všetko pekne zhrnula, našli sa okamihy, ktoré sa mi veľmi páčili, rovnako tak sa našli scény, ktoré sa mi vôbec nepáčili, za mňa je to slušný priemer, ktorý by mal u mňa pred pár rokmi väčší úspech ako teraz. Aj napriek tomu, že mi táto kniha (alebo možno žáner??) stopercentne nesadla, tak si myslím, že si od autorky ešte niekedy niečo prečítam.