What do you think?
Rate this book
Ako (ne)prežiť mladosť - Príbehy príšerných rozhodnutí
Ako (ne)prežiť mladosť je súbor poviedok inšpirovaných neobyčajnými príbehmi autorovej šialenej partie kamarátov. Ponúka prierez ich tragikomickými zážitkami od základnej a strednej školy až po poburujúce zverstvá univerzitných čias.
To, čo sa začína ako nevinná školská výmena zberateľských kariet, sa postupne zvrháva na búrlivé alkoholické excesy a končí sa absolútnym drogovým delíriom.
Príbehy sú charakteristické autorovým neodmysliteľným humorom, jemnou nekorektnosťou a často prekvapivým rozuzlením.
To, čo sa začína ako nevinná školská výmena zberateľských kariet, sa postupne zvrháva na búrlivé alkoholické excesy a končí sa absolútnym drogovým delíriom.
Príbehy sú charakteristické autorovým neodmysliteľným humorom, jemnou nekorektnosťou a často prekvapivým rozuzlením.
344 pages
Published October 1, 2021
30 people are currently reading
105 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 33 reviews
November 8, 2021
Čítala sa ťažko. Je to ako krutý návrat k tínedžerským komédiám 🎬 z 90' a 00' (American Pie, Loser, Mean Girls, Clueless, She is all that atď.), pričom ako dospelý divák zisťujete, že pasáže, ktoré vám prišli kedysi vtipné, už také smiešne zrazu nie sú a ich vhodnosť je diskutabilná (v tomto bode vďaka belzebub, že nám ostala aspoň tá Buffy). Áno, pred dvadsiatimi rokmi a viac bolo "kastovanie" študentov na bifľošov, kráľovné krásy, huličov, rebelov (ďalej si doplňte), povedzme, tradičné, hlavne pokiaľ išlo o situačnú komiku s týmto úkazom spojenú, no aktuálne to akosi už nefunguje.
A tak sa dostávam oblúkom k poviedkovej 📙 Pppítra. Texty (podľa slov autora inšpirované skutočnými udalosťami) sú v nej radené chronologicky, od základnej školy cez gymnázium po vysokú školu a mladé roky po štúdiu. Z veľkej časti ide obsahovo o príbehy, v ktorých sú hýbateľmi deja drogy, alkohol. Pretože žijeme len raz, že hej... Šikana spolužiakov, šikana učiteľov, nejaký ten únos mexickou políciou, ukradnutý vianočný strom patriaci mestu, opijáše na chatách a potýčky so sockami.
Ako (ne)prežiť mladosť sa tak žánrovo približuje k jarmočnej piesni, teda k žánru, ktorý síce bol vo forme veršovaného spravodajstva (a bol určený k verejnej prezentácii na jarmokoch a šírený pomocou malej ilustrovanej tlače v 15. a 16. storočí), no jeho základné parametre môžeme vidieť aj v tejto knihe. Teda verejná prezentácia s cieľom zaujať poslucháčov, didaktické, morálne vyznenie príbehu, komerčne ťažiť zo senzácie a tajomstva, balans medzi neviazanou zábavou a poučením, namiesto serióznosti prichádza ku cti výmysel, humor.
🎭Aj keď teda ten humor, ktorý sa pokúša ťažiť zo situačnosti a ostatných či sebazosmiešňovaní je diskutabilný (obzvlášť keď sa v textoch mení rozprávač, prvá a tretia osoba). Áno, každý si to v knihe odnesie, neschopní naivní chalani, dievčatá i ženy, ktoré sú tu v pozícii hysteriek, sexuálnych objektov, až po transrodovú osobu... Čo mi už prišlo cez.
Čo možno z autorovej strany prijať ako krok vpred je štýl, pokúša sa byť v popisoch osôb či situácii kreatívny (vidieť veľkú inšpiráciu Janáčom), vo vypointovaní príbehov je niekedy slabší, ale väčšinou milo prekvapí a zavedie čitateľa k nepredpokladámemu koncu.
Ako (ne)prežiť mladosť je tak obsahovo o niečo horšia ako jeho debut, no spôsobom, ako je kniha napísaná, je podstatne lepšia. I keď na fekálnu intelektuálnu prozaickú symfóniu Médešiho a Janáča sa nechytá.
A tak sa dostávam oblúkom k poviedkovej 📙 Pppítra. Texty (podľa slov autora inšpirované skutočnými udalosťami) sú v nej radené chronologicky, od základnej školy cez gymnázium po vysokú školu a mladé roky po štúdiu. Z veľkej časti ide obsahovo o príbehy, v ktorých sú hýbateľmi deja drogy, alkohol. Pretože žijeme len raz, že hej... Šikana spolužiakov, šikana učiteľov, nejaký ten únos mexickou políciou, ukradnutý vianočný strom patriaci mestu, opijáše na chatách a potýčky so sockami.
Ako (ne)prežiť mladosť sa tak žánrovo približuje k jarmočnej piesni, teda k žánru, ktorý síce bol vo forme veršovaného spravodajstva (a bol určený k verejnej prezentácii na jarmokoch a šírený pomocou malej ilustrovanej tlače v 15. a 16. storočí), no jeho základné parametre môžeme vidieť aj v tejto knihe. Teda verejná prezentácia s cieľom zaujať poslucháčov, didaktické, morálne vyznenie príbehu, komerčne ťažiť zo senzácie a tajomstva, balans medzi neviazanou zábavou a poučením, namiesto serióznosti prichádza ku cti výmysel, humor.
🎭Aj keď teda ten humor, ktorý sa pokúša ťažiť zo situačnosti a ostatných či sebazosmiešňovaní je diskutabilný (obzvlášť keď sa v textoch mení rozprávač, prvá a tretia osoba). Áno, každý si to v knihe odnesie, neschopní naivní chalani, dievčatá i ženy, ktoré sú tu v pozícii hysteriek, sexuálnych objektov, až po transrodovú osobu... Čo mi už prišlo cez.
Čo možno z autorovej strany prijať ako krok vpred je štýl, pokúša sa byť v popisoch osôb či situácii kreatívny (vidieť veľkú inšpiráciu Janáčom), vo vypointovaní príbehov je niekedy slabší, ale väčšinou milo prekvapí a zavedie čitateľa k nepredpokladámemu koncu.
Ako (ne)prežiť mladosť je tak obsahovo o niečo horšia ako jeho debut, no spôsobom, ako je kniha napísaná, je podstatne lepšia. I keď na fekálnu intelektuálnu prozaickú symfóniu Médešiho a Janáča sa nechytá.
December 28, 2021
Sledujete Peťovu tvorbu? Ja patrím do skupiny jeho fanúšikov, baví ma jeho prejav a koncept videí, a tak som automaticky siahla aj po knihe, lebo som očakávala čosi podobné, odreagovanie a zábavu v jednom.
Na začiatok musím podotknúť, že ma prekvapilo, aká je kniha ťažká. Čo sa týka vizuálnej podoby knihy, tá sa mi veľmi páčila, ilustrácie boli skvelé a oceňujem aj nápad s tmavnutím stránok, keď sme prechádzali do "temnejšieho obdobia".
No to bolo asi aj všetko, čo ma ohúrilo. Od knihy samotnej, čo sa obsahu týka, som čakala rozhodne viac. Áno, zasmiala som sa aj tu, ale krátke poviedky ma nejak extra neuchvátili. Boli to viac-menej spomienky kamošov, ktoré si viem predstaviť rozprávať po rokoch medzi chlapmi pri pive, keďže sa točili okolo drog a alkoholu. Ja som sa pri čítaní cítila ako nestranný sledovateľ od vedľajšieho stola. Historky si síce vypočujem, ale hneď na ne aj zabudnem, lebo nie sú pre mňa ničím výnimočným. Nie som si istá, či kniha môže niečo ponúknuť čitateľom mimo Peťovho fanklubu.
Čítanie to bolo jednoduché, čiže ak kniha zaujme a udrží vašu pozornosť, máte ju prečítanú rýchlo. Pre mňa, to bohužiaľ, nebol vydarený počin.
Na začiatok musím podotknúť, že ma prekvapilo, aká je kniha ťažká. Čo sa týka vizuálnej podoby knihy, tá sa mi veľmi páčila, ilustrácie boli skvelé a oceňujem aj nápad s tmavnutím stránok, keď sme prechádzali do "temnejšieho obdobia".
No to bolo asi aj všetko, čo ma ohúrilo. Od knihy samotnej, čo sa obsahu týka, som čakala rozhodne viac. Áno, zasmiala som sa aj tu, ale krátke poviedky ma nejak extra neuchvátili. Boli to viac-menej spomienky kamošov, ktoré si viem predstaviť rozprávať po rokoch medzi chlapmi pri pive, keďže sa točili okolo drog a alkoholu. Ja som sa pri čítaní cítila ako nestranný sledovateľ od vedľajšieho stola. Historky si síce vypočujem, ale hneď na ne aj zabudnem, lebo nie sú pre mňa ničím výnimočným. Nie som si istá, či kniha môže niečo ponúknuť čitateľom mimo Peťovho fanklubu.
Čítanie to bolo jednoduché, čiže ak kniha zaujme a udrží vašu pozornosť, máte ju prečítanú rýchlo. Pre mňa, to bohužiaľ, nebol vydarený počin.
November 7, 2021
Prekvapilo ma, ako dobre vie Peter písať. Áno, bola som mierne skeptická, predsa, nálepkou autora sa chváli nejeden tvorca…ale nakoniec to bolo naozaj príjemné prekvapenie a kniha padla za dva dni. Príbehy mali zmysel, neboli tam zbytočné motanice, slovná zásoba bola naozaj rozmanitá a dobre uchopená.
Ak pozeráte Petrove videá, viete, akým štýlom rozpráva. Používa nie až také bežné slová, skôr sú to unikáty z nášho krásneho a ľúbozvučného jazyka. A toto dotiahol aj na papier. Slová dýchali Petrom ( :D ) a aj keby som nevedela, kto je autorom, asi by som na to postupne prišla.
Príbehy začali od menej vážnych detských čias (tie decká by si naozaj zaslúžili jednu otcovskú), až to došlo do puberty a dospelosti na vysokej škole. Tento pomalý vývin zdôrazňovala aj farba strán, začali sme bielou a skončili pri čiernej. Beriem to, ako veľmi originálny nápad, taživosť príbehov sa stupňovala, až to prišlo do neznesiteľnosti a poučenia sa.
Musím sa priznať, že ma cca prvá polovica knihy bavila viac, než tá druhá. Zdalo sa mi, že je tam viac Petra, úprimne, tie príbehy jeho kamarátov ma až tak nebavili a trošku ma aj prekvapilo, že sa v nich nenachádza. Išla som do toho s tým, že aj keď Peter nebude hlavným aktérom príbehu, aspoň sa tam mihne. Ale okrem tohto, to bolo vtipné, cítila som sa naozaj nepríjemne, lebo len čítať o takýchto zverstvách mi je proti srsti ( :D ) a najlepším príbehom je pre mňa určite Slavkova chata (a možno aj hneď prvý príbeh).
Nakoniec by som už len napísala, že to bola skvelá oddychovka, človek sa aj zasmeje, aj sa nahnevaná (hlavne na tie decká) a dokonca tam nájde poučenie. Bavte sa, ale s rozumom!
December 13, 2021
Ako [ne]prežiť mladosť je také to, keď sa stretne partia dlhoročných kamošov a spomína: na úsmevné školské príhody aj totálne prehrotené párty zážitky. Akurát, že ja ako čitateľka som sa cítila ako niekto, kto síce s touto partiou sedí na pive, ale príhody idú mimo neho, nezažil ich spolu s nimi, nepozná ľudí, ktorých spomínajú, a tak sa len občas krčovito pousmejem, občas zdvihnem obočie, občas sa zasmejem nahlas, ale nikdy mi to nepríde také vtipné ako Petrovi a jeho partičke.
Takže takto: poviedky sa dajú prečítať rýchlo, aj ja som hltala jednu poviedku za druhou (možno aj preto, aby som sa čím skôr dostala k tej čiernej - temnej časti), aj som sa párkrat zasmiala, ale… stále to pre mňa boli len alkoholické a drogové zážitky nejakej partie. Ktoré navyše podľa mňa nie sú až také extrémne, ako sa to pred vydaním knihy prezentovalo. (Na druhej strane sa podľa mňa Peter nemusí báť, že by mu to ohrozilo povesť mladého šikovného autora, ako sám píše v úvode knihy.)
Nechcem, aby to vyznelo príliš negatívne, Peter má veľmi špecifický a originálny štýl písania, spojenie jeho slovnej zásoby a vetnej skladby znie tak, ako by chcelo šokovať každým slovom, každou vetou zdôrazniť absurdnosť a vyhrotenosť situácií a čo je najlepšie, číta sa to tak, ako by ste počuli autora rozprávať a videli ho gestikulovať.
Knihe som bezprostredne po dočítaní dala 4/5, ale nedalo mi to, reálne tak 3,5 max.
Takže takto: poviedky sa dajú prečítať rýchlo, aj ja som hltala jednu poviedku za druhou (možno aj preto, aby som sa čím skôr dostala k tej čiernej - temnej časti), aj som sa párkrat zasmiala, ale… stále to pre mňa boli len alkoholické a drogové zážitky nejakej partie. Ktoré navyše podľa mňa nie sú až také extrémne, ako sa to pred vydaním knihy prezentovalo. (Na druhej strane sa podľa mňa Peter nemusí báť, že by mu to ohrozilo povesť mladého šikovného autora, ako sám píše v úvode knihy.)
Nechcem, aby to vyznelo príliš negatívne, Peter má veľmi špecifický a originálny štýl písania, spojenie jeho slovnej zásoby a vetnej skladby znie tak, ako by chcelo šokovať každým slovom, každou vetou zdôrazniť absurdnosť a vyhrotenosť situácií a čo je najlepšie, číta sa to tak, ako by ste počuli autora rozprávať a videli ho gestikulovať.
Knihe som bezprostredne po dočítaní dala 4/5, ale nedalo mi to, reálne tak 3,5 max.
November 15, 2021
Ako (ne)prežiť mladosť jednoznačne nesklamala moje očakávania.
Čo tieto príbehy Petra a jeho priatelov robí pre mňa naozaj špeciálnymi je ako velmi príbuzné sú človeku v mladom veku.
V prvej polovici knihy som si neustále hovoril že aj keď je medzi mnou a Petrom niekolko rokov rozdiel, veci čo sa dejú v určitom veku sa nemenia. Ako kniha pokračovala a príhody začali byť divokejšie, už som v tom tolko nevidel podobné situácie so svojím životom no čistá zvedavosť na bizarnosti čo sa diali v príbehoch a Petrov spôsob písania ma nenechali prestať čítať. Takmer pri každom jednom som sa schuti zasmial.
Velmi sa mi taktiež páčilo farebné rozdelenie strán knihy , i keď možno by som zmenil “farbu” určitým príbehom. Čo mi prišlo škoda je že nie v každom príbehu sa Peťo vyskytoval, bolo cítiť že príbeh vytvára z rozprávania niekoho iného. Nad vodou to ale určite držal jeho spôsob rozprávania príbehu.
V porovnaní s prvou knihou je určite jednoduchšia, viac držiaca sa pri zemi ale mne to nevadilo. Príbehy sú krátke, a vo svojej podstate veľmi jednoduché a preto sa čítajú lahko. Ak sa vám páčila jeho prvá kniha, určite sa vám bude páčiť aj táto.
Čo tieto príbehy Petra a jeho priatelov robí pre mňa naozaj špeciálnymi je ako velmi príbuzné sú človeku v mladom veku.
V prvej polovici knihy som si neustále hovoril že aj keď je medzi mnou a Petrom niekolko rokov rozdiel, veci čo sa dejú v určitom veku sa nemenia. Ako kniha pokračovala a príhody začali byť divokejšie, už som v tom tolko nevidel podobné situácie so svojím životom no čistá zvedavosť na bizarnosti čo sa diali v príbehoch a Petrov spôsob písania ma nenechali prestať čítať. Takmer pri každom jednom som sa schuti zasmial.
Velmi sa mi taktiež páčilo farebné rozdelenie strán knihy , i keď možno by som zmenil “farbu” určitým príbehom. Čo mi prišlo škoda je že nie v každom príbehu sa Peťo vyskytoval, bolo cítiť že príbeh vytvára z rozprávania niekoho iného. Nad vodou to ale určite držal jeho spôsob rozprávania príbehu.
V porovnaní s prvou knihou je určite jednoduchšia, viac držiaca sa pri zemi ale mne to nevadilo. Príbehy sú krátke, a vo svojej podstate veľmi jednoduché a preto sa čítajú lahko. Ak sa vám páčila jeho prvá kniha, určite sa vám bude páčiť aj táto.
January 16, 2022
Jedna z mála kníh, čo dokáže tak dobre rozosmiať človeka a zároveň ho prekvapiť totálne nečakaným zvratom v každej jednej poviedke. Autorove príbehy z jeho bujarej mladosti opisujú všetky možné prostriedky zábavy ako sú piatkové večere utopené v alkohole až po drogové delíria v zahraničí s cieľom pobaviť čitateľa, no taktiež ukážu človeku ako sa zachovať v kritických situáciách a ako si možno pomôcť ak človek do niečoho takého spadne. Vrelo odporúčam pre tých, ktorý sa chcú pobaviť pri ľahšej literatúre a dozviedieť sa, čoho všetkého sme my ľudia schopní.
April 15, 2022
Pôvodne malo moje hodnotenie znieť takto:”Oproti prvej knihe sa Peťovi veľmi zlepšilo písanie, aj keď sa mi občas zdalo, že niektoré vetné konštrukcie zbytočne komplikoval. Celkovo ma však kniha bavila, solídne 3 hviezdičky z 5 - tzv. bola dobrá.”
Ale posledná poviedka mi to zmenila.
Zatvorila som knihu dojatá, s údivom aj obdivom a som veľmi rada, že knihu zakončil poučením z vlastnej skúsenosti. Od začiatku knihy som si prešla nostalgiou (mám pocit, že osemročné štúdium každého, koho poznám, sa nieslo v podobnom duchu), smiechom, prekvapením a aj keď to nie je zďaleka najlepšie napísaná kniha, akú v knižnici mám, každú príhodu som dočítala s iným pocitom a podľa mňa presne o to išlo.
Super kniha Peťo.
Od zajtra žijem zdravo. Čestné pionierske :)
Ale posledná poviedka mi to zmenila.
Zatvorila som knihu dojatá, s údivom aj obdivom a som veľmi rada, že knihu zakončil poučením z vlastnej skúsenosti. Od začiatku knihy som si prešla nostalgiou (mám pocit, že osemročné štúdium každého, koho poznám, sa nieslo v podobnom duchu), smiechom, prekvapením a aj keď to nie je zďaleka najlepšie napísaná kniha, akú v knižnici mám, každú príhodu som dočítala s iným pocitom a podľa mňa presne o to išlo.
Super kniha Peťo.
Od zajtra žijem zdravo. Čestné pionierske :)
November 23, 2025
Takto poriadne som sa pri knihe už dlho nenasmial. PPPítra sledujem približne sedem až osem rokov a bez okolkov poviem, že v mojej filmárskej, filozofickej, literárnej, ale najmä dospievajúcej formácii zohral v kľúčovom období významnú úlohu. Jeho originálne, premyslené komediálne videá, cestovateľské vlogy úplne popierajúce nudné americké stereotypy, obsah zameraný na „zlepšovanie životného štýlu“ a jeho neúnavná odhodlanosť ísť za každým šialeným zážitkom ma postupne priviedli k vlastnej filmovej tvorbe a k formovaniu vlastného štýlu.
Pamätám si, keď v roku 2018 vyšiel jeho debut – kniha plná napínavých príbehov o situáciách blízkych smrti, zozbieraných z jeho dobrodružstiev po celom svete. Zhltol som ju za pár dní a okamžite som si obľúbil jeho spôsob písania. Pre tých, čo jeho tvorbu poznali už predtým, to nebolo nič tematicky nové, ale išlo o textové spracovanie umeleckého rukopisu, ktorý si získava priaznivcov už od roku 2007. Vďaka jeho druhému literárnemu počinu zisťujeme, že aj autorova minulosť je opradená možno ešte dramatickejšími – a najmä do popuku vtipnými – príhodami, než aké sme kedy videli na YouTube.
„Ako (ne)prežiť mladosť“ som dlho odkladal. Podpísaný výtlačok mi roky ležal na čestnom mieste v preplnenej poličke a čakal, kým sa popri všetkých vážnych textoch dostane na rad. Stalo sa tak na jeseň 2025 – a úprimne, nepamätám si, kedy som sa pri čítaní tlačenej knihy tak úprimne rehotal.
Peter dostal od Boha výnimočný talent na písanie a teší ma, že túto svoju mužnú danosť bez hanby využíva naplno a zabáva aspoň tú hŕstku politicky nekorektných Slovákov, ktorí o skutočný humor ešte stoja. Príbehy založené na realite majú rýchly spád, ponúkajú nečakané zvraty, nesú jasné ponaučenia a poskytujú zdravú dávku humoru, ktorý má pritom jednoznačné posolstvo – usilovať sa prežiť mladosť inak, než ako ju prežil náš milovaný Peter PPPíter Popluhár.
Som rád, že som po tejto knihe siahol už vo veku, keď sú mnohé z tých nerozumných pokušiteľských iniciatív „užívania si života“ za mnou a môžem sa s odstupom pozrieť na vlastný vývin. Tento text napísal dvadsaťročný muž, ktorý nevie, čo všetko ho ešte čaká, ale presne vie, čomu sa má vyhnúť.
Pamätám si, keď v roku 2018 vyšiel jeho debut – kniha plná napínavých príbehov o situáciách blízkych smrti, zozbieraných z jeho dobrodružstiev po celom svete. Zhltol som ju za pár dní a okamžite som si obľúbil jeho spôsob písania. Pre tých, čo jeho tvorbu poznali už predtým, to nebolo nič tematicky nové, ale išlo o textové spracovanie umeleckého rukopisu, ktorý si získava priaznivcov už od roku 2007. Vďaka jeho druhému literárnemu počinu zisťujeme, že aj autorova minulosť je opradená možno ešte dramatickejšími – a najmä do popuku vtipnými – príhodami, než aké sme kedy videli na YouTube.
„Ako (ne)prežiť mladosť“ som dlho odkladal. Podpísaný výtlačok mi roky ležal na čestnom mieste v preplnenej poličke a čakal, kým sa popri všetkých vážnych textoch dostane na rad. Stalo sa tak na jeseň 2025 – a úprimne, nepamätám si, kedy som sa pri čítaní tlačenej knihy tak úprimne rehotal.
Peter dostal od Boha výnimočný talent na písanie a teší ma, že túto svoju mužnú danosť bez hanby využíva naplno a zabáva aspoň tú hŕstku politicky nekorektných Slovákov, ktorí o skutočný humor ešte stoja. Príbehy založené na realite majú rýchly spád, ponúkajú nečakané zvraty, nesú jasné ponaučenia a poskytujú zdravú dávku humoru, ktorý má pritom jednoznačné posolstvo – usilovať sa prežiť mladosť inak, než ako ju prežil náš milovaný Peter PPPíter Popluhár.
Som rád, že som po tejto knihe siahol už vo veku, keď sú mnohé z tých nerozumných pokušiteľských iniciatív „užívania si života“ za mnou a môžem sa s odstupom pozrieť na vlastný vývin. Tento text napísal dvadsaťročný muž, ktorý nevie, čo všetko ho ešte čaká, ale presne vie, čomu sa má vyhnúť.
November 11, 2022
Z knižky mám zmiešané pocity. Peter Popluhár nie je žiadnym veľkým spisovateľom. To je fakt a pri niektorých opisoch som vyslovene trpel a rozmýšľal, že či som masochista, keď toto čítam. Do čítania som sa miestami nútil "však už to dokončím a pôjdem na niečo ďalšie". No dobojoval som to.
Na druhej strane boli časti, kde som sa úprimne zasmial a Pppítrov humor mi miestami sedel. Takisto ma príjemne prekvapilo záverečné posolstvo knihy - nebolo to také plytké ako sa na prvý pohľad zdalo.
V každom prípade ak sledujete tvorbu PPpítra na internete, idete si jeho humor a neočakávate cestovanie - tak asi sa vám kniha bude aspoň trochu páčiť.
V ostatných prípadoch by som odporúčal skôr siahnuť po niečom inom.
Na druhej strane boli časti, kde som sa úprimne zasmial a Pppítrov humor mi miestami sedel. Takisto ma príjemne prekvapilo záverečné posolstvo knihy - nebolo to také plytké ako sa na prvý pohľad zdalo.
V každom prípade ak sledujete tvorbu PPpítra na internete, idete si jeho humor a neočakávate cestovanie - tak asi sa vám kniha bude aspoň trochu páčiť.
V ostatných prípadoch by som odporúčal skôr siahnuť po niečom inom.
January 16, 2026
3.6 - noť grejt, noť ťerribl.
Túto knižku som čítal skoro rok, + som nejaké kapitoly čítal znovu, pretože vždy pred príbehom o Mexičanoch som jednoducho stratil o knihu záujem.
Je to až také brakové. It is giving "partia na pive hovoriaca svoje epické storky - ale v detaile, a ty nie si súčasťou partie, ale len účastnikom v podobe parasociálneho vzťahu s jedným z jej členov".
Mám rád veľmi tento štýl humoru, aj hra so slovami bola veľmi fajn, ale neviem či je to moja túha niečo si z každej knihy odniesť (čo záver bol), ale jednoducho tomu niečo pre mňa chýbalo a čítalo sa to ťažkopádne, hoci stránky ubúdali rýchlo, keď človek začne čítať.
4 hviezdičky každopádne ale aj za väzbu knihy a epické ilustrácie v nej prítomné.
Túto knižku som čítal skoro rok, + som nejaké kapitoly čítal znovu, pretože vždy pred príbehom o Mexičanoch som jednoducho stratil o knihu záujem.
Je to až také brakové. It is giving "partia na pive hovoriaca svoje epické storky - ale v detaile, a ty nie si súčasťou partie, ale len účastnikom v podobe parasociálneho vzťahu s jedným z jej členov".
Mám rád veľmi tento štýl humoru, aj hra so slovami bola veľmi fajn, ale neviem či je to moja túha niečo si z každej knihy odniesť (čo záver bol), ale jednoducho tomu niečo pre mňa chýbalo a čítalo sa to ťažkopádne, hoci stránky ubúdali rýchlo, keď človek začne čítať.
4 hviezdičky každopádne ale aj za väzbu knihy a epické ilustrácie v nej prítomné.
April 24, 2022
Vizuál knihy vtipný a dokresľujúci zápletku danej poviedky. Samotné príbehy znejú až neuveriteľne hlavne množstvom nečakaných zvratov. Miestami zdĺhavé opisy aktérov a ich správania sa ťažko čítajú, ale v závere to bola vtipná cesta do minulosti. Palec hore pre posledný príbeh a ponaučenie z neho vyplývajúce. Potešilo by ma kebyže sa niečo podobné mihne v diele častejšie, ale historky pri pive väčšinou nie sú o tom ako sme sa z toho všetci poučili :D Odporúčam najmä mladším ročníkom.
August 28, 2022
Poviedky ma bavili od začiatku po koniec knihy, štýl písania a slovná zásoba sú veľkým bonusom, dizajn knihy je super originálny a veľmi sa mi páčili aj ilustrácie pred každou kapitolou. 👍
Počas čítania som sa do deja úplne ponorila a po prečítaní mám pocit, akoby som všetko prežila tiež.
Striedali sa vo mne rôzne emócie, nebolo to ani trochu monotónne.
Nič viac od knihy neočakávam. Pre mňa top, ďakujem. :))
Počas čítania som sa do deja úplne ponorila a po prečítaní mám pocit, akoby som všetko prežila tiež.
Striedali sa vo mne rôzne emócie, nebolo to ani trochu monotónne.
Nič viac od knihy neočakávam. Pre mňa top, ďakujem. :))
November 11, 2021
Kniha je dobrá. Tak na 2 mínus. Jednotka za štýl písania, opisy vynikajúco zvládnuté. Obsah však tak 3, rozsah tiež. Prvá knižka sa mi páčila o dosť viac. Prečo? Ešte som nevidel humorný knihu, ktorá by mala 350 strán. Po asi 200 stranách sa kniha začína stavať jednoliatou, viete si cca domyslieť, čo sa stane a hlavne- nudnou. Ale nevadí, veľa veci ma pobavilo, veľa ani moc nie. Skratka, priemer.
December 26, 2023
Nie je veľa kníh, pri ktorých sa mi vybavujú vlastné spomienky blízko pripomínajúce čítaný obsah. Nechutné, vtipné a pre každého, kto zakopol o knihy až po dvadsiatom roku života, práve kvôli zhýralostiam predtým, veľmi relatable. Jednu hviezdu som strhol za tie 3 kapitoly s tmavošedými stránkami, pri ktorých čítaní som si chcel z dôvodu nedostatku kontrastu písma vyšpárať oči hrdzavou špachtlou.
December 1, 2024
Kniha sa čítala veľmi ľahko a ponúkla množstvo zábavných a miestami až absurdných príbehov, ktoré vytvárali jedinečnú atmosféru. Obsahuje neuveriteľné príbehy doplnené skvelými ilustráciami, ktoré čitateľa úplne pohltia.
Pre tých, ktorí sledujú Petrove videá, môžu príbehy pôsobiť autenticky, keďže mnohé zážitky znejú reálne.
Pre tých, ktorí sledujú Petrove videá, môžu príbehy pôsobiť autenticky, keďže mnohé zážitky znejú reálne.
October 29, 2021
Ľahké, nenáročné, rozhodne nie až tak šokujúce ako sa snaží autor marketingovo prezentovať. Vhodné na poopičné depresie keď sa človek potrebuje ujistiť, že bizardné a zahanbujúce príbehy z ebriety sú celkom bežné.
November 2, 2021
Trochu slabšia druhá kniha od PPPítra ako jeho prvotina, tam sme aspoň mali zážitky z exotických krajín. Toto je však iba o alkohole a drogách prevažne z čias školských, čakal som viac dospelaláckejšie historky. Ale inak som sa pri čítaní nasmial solídne
December 27, 2021
Nemôžem nespomenúť, že prvej knihe sa to nevyrovná. Je to zbierka prevažne alkoholových bizardných poviedok zo študentských čias.
Plusové body za prekvapivé konce, miestami vtipné opisy situácií a záverečnú poviedku, ktorá je ukončená poučne a pôsobí kontrastne v porovnaní s obsahom knihy.
Plusové body za prekvapivé konce, miestami vtipné opisy situácií a záverečnú poviedku, ktorá je ukončená poučne a pôsobí kontrastne v porovnaní s obsahom knihy.
January 1, 2022
Knižku som zhltla veľmi rýchlo. Tiež ma prekvapili Peťove spisovateľské schopnosti. Príbehy sú pútavé, vtipné, veľmi ľahko sa do nich dokážete vcítiť a zaspomínať si aj na svoje šialené zážitky. Užila som si to. :)
December 21, 2021
Funny from beginning to end.
February 10, 2022
V celku kniha príjemná. Veľmi ma pobavil štýl písania a vyberanie slov. Trošku mi len vadilo ako sa menili typy rozprávačov. Mimo toho fajn knižka :)
February 17, 2022
Presne ako nas autor varoval, taka bola aj kniha. Ja som od toho cakal crazy oddychovku na zasmiatie a pripomenutie vlastnych zazitkov, a presne toho sa mi aj dostalo, takze za mna spokojnost
November 14, 2024
Hromotlk sa zaprisahal, že do konca života už neužije žiadnu drogu, pretože „nikdy nevieš, či ti práve táto dávka alebo tabletka nedojebe mozog" (Hromotlk 3 roky po LSD)
This entire review has been hidden because of spoilers.
August 19, 2025
Podľa mňa ako človeka vo veku kedy sa odohrávajú niektoré príbehy veľmi zábavná kniha. Pobavila ma mnohokrát a určite si ju ešte občas prečítam.
January 2, 2026
Slabšia ako tá prvá ale still good
January 13, 2026
velmi dobre ALE jednotka bola lepsie a to sa neda popriet ale je to asi obvious lebo tato bola ovela viac smutna a seriozna takze je to jasne
November 25, 2021
Obe knihy som čítal za sebou a žiaľ, toto je jeden z tých prípadov, kedy sa prvotina vydarila viac.
Stále sú tu solídne príbehy, hlavne dve chaty a lysohlávky, no zvyšku čosi chýba. Možno viac sarkazmu/cynizmu charakteristického pre Peťovu tvorbu? Neviem to pomenovať. Mnohé z tých príbehov nie sú ani Peťove, takže to bude určite aj tým. Pri svojich príbehoch ponúka viac vnútorných myšlienok a vtipov, tie príbehy sú prepracovanejšie. Druhá polovica knihy (od Slavkovej chaty) ma však bavila.
Menej je niekedy viac možno by bolo lepšie, keby sa venoval menej príbehom, ktoré by lepšie rozvil. Hlavne tie zo základky ma moc nebavili (až na jeden), čo je pochopiteľné, keďže v nich chýbal sex a rock'n'roll. Drogy sa tam už ale mihli. Celkovo kniha pobavila, ale čakal som čosi o triedu vyššie.
Mimochodom, chválim ten nezvyčajný štýl stmavovania strán, ale večer pri lampe sa tie šedé tesne pred čiernou čítajú fakt blbo. Tam už malo byť písmo biele.
Stále sú tu solídne príbehy, hlavne dve chaty a lysohlávky, no zvyšku čosi chýba. Možno viac sarkazmu/cynizmu charakteristického pre Peťovu tvorbu? Neviem to pomenovať. Mnohé z tých príbehov nie sú ani Peťove, takže to bude určite aj tým. Pri svojich príbehoch ponúka viac vnútorných myšlienok a vtipov, tie príbehy sú prepracovanejšie. Druhá polovica knihy (od Slavkovej chaty) ma však bavila.
Menej je niekedy viac možno by bolo lepšie, keby sa venoval menej príbehom, ktoré by lepšie rozvil. Hlavne tie zo základky ma moc nebavili (až na jeden), čo je pochopiteľné, keďže v nich chýbal sex a rock'n'roll. Drogy sa tam už ale mihli. Celkovo kniha pobavila, ale čakal som čosi o triedu vyššie.
Mimochodom, chválim ten nezvyčajný štýl stmavovania strán, ale večer pri lampe sa tie šedé tesne pred čiernou čítajú fakt blbo. Tam už malo byť písmo biele.
December 14, 2021
Zábavné príbehy o tom čo by človek asi nemal robiť ale zároveň to musela byť bohovská sranda. Príbehy sú svižné a dobre sa čítajú. Myslel som, že to budú len 100ry autora ale boli tam rôzne a občas som nevedel o kom to je. To však nekazí dojem z knihy. Príjemná jednohubka na večerné č��tanie. Rozhodne odporúčam.
January 24, 2022
zopár slov o tomto literárnom počine v skratke:
• je to zbierka vtipných i menej vtipných (tých v skutku hrdosť či život ohrozujúcich) historiek zo života samopašnej mládeže s príchuťou (ne)zabudnuteľných škandálov, nekvalitného rapu a temer všadeprítomného alkoholového odoru :D #cielovka
• pripravila som sa na najhoršie, ale ako prevencia pred padajúcou sánkou to zďaleka nepostačilo
• ešte nikdy som sa pri knihe nesmiala tak nahlas, že ma zvyšok rodiny počul cez stenu
• za jazyk, ktorým je kniha písaná, by sa nehanbili ani poprední spisovatelia, tie vetné skladby a zvolená slovná zásoba sú úžasne originálne a skrátka, Peťove. pán rozprávač!
• príbehy majú aj istý mravoučný charakter - to [ne] v názve knihy je príznačné, čiže, áno, v závere príde pointa, bájky však nečakaj…
• za mňa najlepšie poviedky boli “prvýkrát”, “nešportové správanie” a “Slavkova chata”, ale výrazne pobavili aj spomienky na lyžiarsky či hubové šantenie v detskom kútiku. ;)
• vizuálne spracovanie je absolútne premakané
• je to povinná jazda pre skalného fanúšika Dana Dreva, ale na svoje si príde každý prívrženec kvalitného humoru :)
• je to zbierka vtipných i menej vtipných (tých v skutku hrdosť či život ohrozujúcich) historiek zo života samopašnej mládeže s príchuťou (ne)zabudnuteľných škandálov, nekvalitného rapu a temer všadeprítomného alkoholového odoru :D #cielovka
• pripravila som sa na najhoršie, ale ako prevencia pred padajúcou sánkou to zďaleka nepostačilo
• ešte nikdy som sa pri knihe nesmiala tak nahlas, že ma zvyšok rodiny počul cez stenu
• za jazyk, ktorým je kniha písaná, by sa nehanbili ani poprední spisovatelia, tie vetné skladby a zvolená slovná zásoba sú úžasne originálne a skrátka, Peťove. pán rozprávač!
• príbehy majú aj istý mravoučný charakter - to [ne] v názve knihy je príznačné, čiže, áno, v závere príde pointa, bájky však nečakaj…
• za mňa najlepšie poviedky boli “prvýkrát”, “nešportové správanie” a “Slavkova chata”, ale výrazne pobavili aj spomienky na lyžiarsky či hubové šantenie v detskom kútiku. ;)
• vizuálne spracovanie je absolútne premakané
• je to povinná jazda pre skalného fanúšika Dana Dreva, ale na svoje si príde každý prívrženec kvalitného humoru :)
Displaying 1 - 30 of 33 reviews