Kniha na prvý pohľad upúta svojim farebným prevedením. Autorka pri ilustrovaní použila iba tri farby: žltú, neónovo ružovú a zelenú. Výsledok je elektrizujúci
Olga de Dios zároveň prostredníctvom takto zvolených ilustrácií deťom nenápadne poskytuje základy miešania farieb a nabáda ich k tvorivosti. Koniec-koncov, tento svoj zámer demonštruje hneď v úvode knihy slovami:
Venujem všetkým deťom, ktoré čítajú moje príbehy
a kreslia tak rady ako ja.
Potešilo by ma, keby ste vďaka Leotolde uverili,
že môžete vytvoriť čokoľvek na svete.
Samotný príbeh je dobrodružný a bláznivý, miestami až absurdný. Hlavnými hrdinami sú traja kamaráti: Tuto, Katarína a Gašpar. Sú to zvláštne bytosti, niečo medzi zvieratkami a obludkami.
Naši traja kamaráti hľadajú štvrtú do partie, Leotoldu. Hľadajú ju všade. Doma. V krajine dinosaurov. Na pláži medzi Sirénami. V bruchu veľryby. Na opustenom ostrove kde nič nie je, len vysokánsky maják. Dokonca na Mesiaci.
Pri svojom putovaní zažívajú rôzne dobrodružstvá. Napríklad v bruchu veľryby je to veľmi zaujímavé, nakoľko v ňom môžete nájsť úplné šialenosti ako nábytok, či dopravné prostriedky. Dokonca raketoplán!
Pastva pre tých, ktorí radi vyhľadávajú v ilustráciách detaily.
Z brucha veľryby sa môžu dostať až keď tá zaspí. Veľmi sa jej nechce, preto sa rozhodnú uspať ju. Začnú rátať ovečky. V tomto momente nastáva totálna psychedélia. Totiž ovečky (nakreslené naozaj vtipne) sa odrazu dostanú do reality príbehu a spolu s našimi priateľmi vyplávajú z veľrybej papule keď si od únavy zívne.
Postupne ako naši hrdinovia putujú sa dozvedáme, ako vlastne Leotolda vyzerá.
Je veľká a guľatá, veselá, falošne spieva, vždy povie, čo si myslí a hrá všetkými farbami.
Nájdu ju?
To už si budete musieť prečítať sami.