Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe. Bola to jedinečná rozprávačka s obrovským citom pre príbeh, ale aj pre detail a presvedčila nás o tom najmä v knihe Narodila som sa pod šťastnou Hviezdou. Ide o unikátne literárne dielo, ku ktorému by sme len veľmi ťažko hľadali v rómskej literatúre prirovnanie. Text, ktorý sa nielen veľmi dobre číta, ale poskytuje jedinečný pohľad na rómsku kultúru, dejiny Rómov na Slovensku v 20. storočí, rómske tradície, myslenie, hodnoty či spôsob života. Ako vraví zostavovateľka knihy Milena Hübschmannová: „Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z nepochopenia medzi Rómami a gadži. Lacková napísala prvú rómsku hru, nacvičila ju so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady; písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia.“
(1921-2003) Slovakian Romani poet, story writer, and playwright born in Velky Šariš region. She has written several plays, novels, and stories about the Romani Holocaust experience. Her plays have been shown in Romani theatres since the 1950s and her short stories “Dead are not Coming Back,” “White Ravens,” and “Life in the Wind” were published in magazines and the Romani newspaper Romano Nevo Lil. She was awarded the Chatam Sofer medal from Pavol Mestan, director of the Museum of Jewish Culture in Bratislava, for her documentation of the consequences of Holocaust on the Romani community.
Príbeh Eleny Lackovej by mal poznať každý Slovák. Jej memoár popisuje obidve svetové vojny, totalitu a jej pád očami rómskej osady pri Veľkom Šariši.
Hanbím sa, že táto kniha je z rómskeho originálu preložená do češtiny, poľštiny, francúzštiny a angličtiny, ale do slovenčiny nie. Elena Lacková sa narodila v osade pri Prešove a vačšinu života sa zdržovala v jeho okolí.
Že tento historicky významný memoár vôbec vznikol je vďaka Milene Hubschmanovej, ktorá za Lackovou vycestovala z Karlovej Univerzity.
Lackovej knihy nielenže nie sú na Slovensku vo všeobecnej mienke, ale ani len sa zohnať nedajú. Harvardská knižnica má viacej výtlačkov ako hociktorá na Slovensku. O obchodoch ani nehovorím.
Elena Lacková je svetový unikát a nesmie sa na ňu zabudnúť!
Edit: Kniha vyšla preložená do Slovenčiny v roku 2023. Recenzia bola napísana 22 januára 2022.
"Tento kultivovaný diplomat mi už jako ušmudlaný, nevzdělaný chlapec dodával víru, že má práce v osadách není zbytečná. Díky němu jsem si uvědomovala pravku romského přísloví Šel manuš, šel naturi - Sto lidí, sto povah. Jeden má bystrou hlavu, druhý je pomalý a liknavý v přemýšlení; jeden se bojí, durhý má odvahu pustit se do života; jeden je pohodlný, uvelebí se ve svém stereotypu a ve výkalech života se bude cítit jako hovnivál ve své hnojové kuličce, zatímco jiný touží přičichnout k něčemu ušlechtilejšímu. I v cikánských osadách, kde lidé na první pohled vypadali všichni stejně uboze a v očích gádžů byli všichni ´cikáni´, se vyskytovaly nejrůznejší lidské typy, individuality a různé úrovně duchovní vůle vtělené do člověka. Jenomže i ten nejprůbojnější lidský tvor, obdařený tvůrčími schopnostmi a ochotou je realizovat, potřebuje příležitost, naději, povzbuzení, poučení. Když se v takové zaostalé, zbídačené osadě našel jeden dva tři, kteří dostali příležitost rozvinout v sobě svou lidskost a svoje schopnosti, pak i ti slabší, pohodlnější, váhavější, bezradnější najednou viděli, že Romové mohou, dokáží. Chtěli se vyrovnat, styděli se zůstat pozadu. Začali se také snažit. A těch ´cikánů´, kterým bylo všechno jedno, kteří hnili zaživa a které z bahna netečnosti nevybagroval ani pámbu, těch bylo čím dál tím méně."
"Stejně si ale myslím, že jsem se narodila pod šťastnou hvězdou - Uľiľom tel bachtaľi čercheň. Kdybych se mohla narodit ještě jednou, chtěla bych se znova narodit jako Romka, chtěla bych žít tak, jak jsem žila, a dělat to, co jsem dělala. Doufám, že se mi, než umřu, podaří udělat ještě něco dobrého pro Romy a pri lidi vůbec. Ráada bych napsala dobré slovo o pravdě romského srdce a věřím, že se dočkám toho, aby se tomu srdci dostalo dobrého slova od světa."
jedna z tych kniziek pri ktorych som fakt nekonecne rada, ze vznikli. hned posuniem mamke, tatkovi a veskeremu kolegovstvu, ktoremu robi problem aj len pouzit slovo “rom”. bolo tam par veci, ktore sa mi citali tazsie ale celkovy dojem mi ostal pozitivny – elena lackova je z rozpravania jedna neuveritelne sympaticka a priebojna zena.
Dlho som hladal knizku, ktora by mi aspon cosi porozpravala o romskej kulture a nasiel som ju. Takto sa bojuje s predsudkami do psej matere - prerozpravat ako ludia citia, vidia svet, ale ponuknut aj trochu historickeho kontextu. Tato kniha by mala byt sucastou povinnej literatury a kazdemu Slovakovi do kniznice!
Pamäte Rómky Eleny Lackovej a jej života počas počas svetovej vojny a neskôr. Toto by mohlo byť povinné čítanie - informatívne a dojemné tým správnym dielom, čítalo sa to na jednu šupu.
For my english speaking friends - english version of this book is called A False Dawn : My Life as a Gypsy Woman in Slovakia. Such a beautiful and unique story of Elena Lacková, the first Roma writer, first Roma woman who graduated from Charles University (already with 5 children and 9 grandchildren!) and dedicated her whole life to helping Roma communities in Slovakia and Czech Republic, activly fighting against racism in our country. Best book I read this year, highly recommend.
najkrajšia knižka akú som v poslednej dobe čítala. o ženskej sile, láske, komunite, rodine, bolesti, obete, odsúdení a hladaní nádeje. táto knižka by na slovenských školách mala byť povinným čítaním .)
Musím sa priznať, že voči tejto knihe som zo začiatku bola veľmi skepická. Prečítala som si úvodnú kapitolu a povedala som si, že skúsim prečítať prvých sto strán a uvidíme. No ale opak bol pravdou! Ja som sa nevedela od tejto knihy odtrhnúť. Nikdy som sa veľmi nezamyslala nad rómskou kultúrou a ich životom, Elena Lacková ma presvedčila o tom, že nikoho netreba odsudzovať. Mala veľmi pekný život, pomohla veľa veľa ľuďom a môže naozaj konštatovať, že sa narodila pod šťastnou hviezdou. Trochu mi chýba viac pozadie rómskej problematiky, počas druhej svetovej vojny, ale pani Lacková nebola priamo ucastna koncentračných táborov, takze popísala všetko to co zažila. Túto knihu By si mal prečítať naozaj každý, je veľmi oci-otvarajuca :)
Je mi ľúto, že o udalostiach, o ktorých sa rozpráva v tejto knihe, nevieme ako spoločnosť viac - posielanie Rómov do pracovných táborov, násilné presuny, ich neľudské postavenie počas vojny. Toto by mala byť povinná literatúra a som veľmi vďačná, že Milena Hübschmannová spracovala rozprávanie Eleny Lackovej.
Kniha, ktora otvara dvere k porozumeniu a pochopeniu romov. Hlboko sa sklanam pred osobnostou Eleny Lackovej a vdaka nej som lepsie pochopila mnoho suvislosti. Vrelo odporucam.
Super kontext o Romoch na nasom uzemi v 20. storoci podany cez vtipne aj smutne pribehy. Vsetci nadavame, vsetci nimi opovrhujeme, ale to co im za Slovenskeho statu(a komunisti sa tiez moc nesnazili to napravit) urobili je porovnatelne so Zidami(aj ked v mensej mierke). Necudo, ze ziju mnohi teraz este v generacnej chudobe. Cudo, ze sa znovu o tom neucime, nevieme, ignorujeme.
Pls, precitajte si. Zaradme to medzi povinne citanie namiesto Jari Adely Ostroluckej.
Jednoducho must-read. O ničom z tohto som nevedela a nechápem ani ako je to možné. Či už je to mojou ignoranciou alebo proste tým, že na Slovensku tieto témy zámerne sa vynechávajú zo školských či sociálnych debát, neviem. Asi oboje naraz a ovplyvňuje sa to. Neskutočne moc som si zaľúbila Lackovú, jej štýl rozprávania je tak ľahký a prúdi. A zároveň so sebou nesie odvahu, ťarchu a ohromne drsný príbeh. Ďakujem.
Ja som síce čítala český preklad, no som rada, že táto kniha konečne vyšla aj v slovenčine. Nesie v sebe príbeh o výnimočnej žene, ktorá mala odhodlanie ísť za svojím snom. Nadovšetko si cenila vzdelanie a neodradila ju ani bitka od muža.
Nepíšem recenzie, ale táto kniha si ju zaslúži.Ako spoločnosť si ani neuvedomujeme, čo sa deje okolo nás.Lacková ukázala pravý opak toho, ako škatuľkujeme rómsku kultúru a ich samotných.Povinné čítanie pre každého, nech sa tu začneme konečne tolerovať navzájom 🫶🏻
Elena Lacková bola úžasná žena a jej príbeh ma fascinuje už roky. Narodila som sa pod šťastnou hviezdou je veľmi pútavé čítaniee, ktoré pokrýva históriu Rómov a môžem knižku len odporučiť.
Obdivuhodny pribeh zeny z romskej komunity, ktora sa nebala postavit za seba, ani za svojich a to aj v casoch po 2. svetovej vojne, kedy Romovia boli postaveni mimo zakona a vyclenovani zo spolocnosti. Vo svojom zivotnom rozpravani vysvetluje romske kulturne zvyklosti, dolezitost rodinnej sudrznosti aj silnu povercivost.
Putava kniha, ktora rozprava obycajny aj neobycajny zivotny pribeh. I ked mnoho veci, ktore sa v nej deju su mi proti srsti (znasilnenie, nasilie na zenach), z pohladu autorky su vsak bezne/normalne/kazdodenne a aj v tom je jej kuzlo. Je plna emocii.
Spočiatku mi trocha prekážalo, že ide vlastne o prepis hovorených spomienok Eleny Lackovej a nie o jej autorský text, ale postupne som bola vďačná za to, že boli jej spomienky zachytené aspoň v takejto podobe. Aj keď jej neveríte úplne všetko (rovnako všetko neverím ani mojej babke, keď mi rozpráva príbehy zo svojho života) je v tejto knihe množstvo skvelých momentov.
Čitateľ dokáže už od samého začiatku vnímať silné kontrasty medzi vidiekom a mestským životom dvadsiateho storočia, dokonca aj medzi štandardnou dedinou a rómskou osadou, v ktorej sa odjakživa žilo akosi živšie, dynamickejšie a o niečo veselšie. Podarilo sa mi dostať priamo do centra tejto bujarej kultúry, veľakrát som sa neubránila radostnému úsmevu nad rómskym spôsobom riešenia situácie, nad veselými príhodami z autorkinej mladosti, ktoré aj vo mne vytvárali určitú nostalgiu vďaka do očí bijúcej bezstarostnosti, detskej pravdovravnosti a najmä nekonečnými chvíľami strávenými v kruhu priateľov. Aj napriek tomu, že sa Elena dostala do situácie, kedy sa učila byť súčasťou fungujúcej spoločnosti v neľahkých podmienkach, jej slová sú dojemné, ba priam až liečivé. Majú tendenciu vyčarovať úsmev na tvári a donútiť čitateľa nahliadnuť na svet úplne inými očami s otvorenou dušou ochotnou akceptovať cudzie zvyky a tradície.
Z knihy vyžaruje toľko lásky, toľko ľudskosti, toľko porozumenia, až ma hrialo pri srdiečku. Autorka ja jediný raz neuchýlila k odsudzovaniu ani povyšovaniu sa nad ostatných či obviňovaniu, práve naopak, s veľkým nadhľadom sa vracia k svojim koreňom do milovaného domova a je skutočne citeľné, že to, čo robí, robí s radosťou. Mňa osobne oslovil práve autorkin štýl písania, jej slová akoby mi hovorili priamo z duše, a to, s akou láskou hľadí do svojej minulosti, ma neraz dojalo.
Asi najkrasia kniha, aku som precitala za vela rokov. Este sa mi nestalo, ze by som po docitani mala neodchadzajuce teplo na srdci.
Prenadherna, mudra, bolestiva, ale aj vtipna kniha, ktora sa cita uplne uzasne. Ani po dvoch tyzdnoch nemate pocit, ze ste vela zmeskali a ona vas privita spat s otvorenou narucou.
Zivotny pribeh Ilony Lackovej so vsetkym, co k nej patri. Nesmierna ludskost, odvaznost, vytrvalost, kreativnost a snaha pomoct svojim, aj inym.
Najblizsiu dobu budem neustale chodiacou reklamou na tuto knihu.
„Doputovali sme na Korpáš. Bola noc, padal dážď so snehom. Každá rodina si založila ohe a nejako sme tú strašnú noc prečkali. Ráno sme si začali stavať nové chatrče. Z čoho sa len dalo. Jeden dobrý sedliak nám požičal kone a voz, a tak sme si postupne navozili, čo sa dalo využiť z našich rozbúraných domčekov.”
Silné rozprávanie, ktoré miestami ani neznelo ako skutočný príbeh jednej skutočnej ženy - možno preto, že o takýchto príbehoch sa tak málo píše, rozpráva, vie?
Príbeh Eleny Lackovej je aj napriek ťažobe vyrozprávaný veľmi ľahko, miestami aj úsmevne. Páčilo sa mi, že kapitoly rozprávajú jej príbeh viac-menej chronologicky, každá časť je však celistvým rozprávaním, ktoré by fungovalo aj samostatne: vždy s jednotnou myšlienkou, zaujímavým prerozprávaním a vypointovaným záverom. Polhviezdičku dolu dávam len za - podľa mňa zbytočné - opakovanie niektorých skutočností, zároveň by som prijala venovať sa niektorým načrtnutým veciam viac do hĺbky...
Nič to však neubralo zo zážitku a úprimne odporúčam.
Ibaže aj ten najpriebojnejší ľudský tvor, obdarený tvorivými schopnosťami, ochotou ich realizovať, potrebuje príležitosť, nádej, povzbudenie, poučenie. Keď sa v takej zaostalej, zbedačenej osade našiel jeden, dvaja či traja, ktorí dostali príležitosť rozvinúť v sebe svoju ľudskosť a svoje schopnosti, potom aj tí slabší, pohodlnejší, váhavejší či bezradnejší zrazu videli, že Rómovia môžu, dokážu. Chceli sa vyrovnať, hanbili sa zostať pozadu. Začali sa tiež snažiť.
Zhrniem to do jedného výstižného citátu z knihy: ,,Každý je nejaký, iný než ten druhý. Niekedy je ťažko pochopiť, že ten, kto je iný, môže byť rovnako dobrý ako ja. Ale pokiaľ to ľudia nepochopia, neočistí sa svet od utrpenia."