Hviezda, ktorá nikdy nezhasne

by Julien Dan

„Stále si rovnako hrdá Slovenka? Žena žida? Aby si však nepovedala, že som sviňa, doprajem ti ešte niekoľko chvíľ s ním. Zbaľ si najnutnejšie veci, máš na to päť minút, a nastúp do toho auta. S celou famíliou! Sofort!“

Slovensko (február 1943) – Major von Lübeck, dôstojník nemeckej armády, spolu s ďalšími vojakmi prichádzajú do domu Anny a Samuela Dobiszových. Ich dvanásťročná dcéra Alžbetka sa hrá pred domom v kabátiku bez prišitej Dávidovej hviezdy. Tá sa jej deň predtým pri hre odtrhla. Zbytočné sú prosby Anny. Staršiu dcéru Kristínu nacisti odvlečú a maličká Alžbetka hrdinsky znáša trest za matkinu nezodpovednosť. Ďalšie ráno prídu major von Lübeck s vojakmi opäť, odvlečú Annu a Samuela, rozdelia ich a pošlú do koncentračného tábora. Alžbetka zostáva sama zranená a nevládna v dome, ktorý vojaci podpália.

Argentína (január 1964), Nemecko (október 1964) – Do Buenos Aires prilieta tmavovlasá Holanďanka Isabelle Doorová, ktorá navštívi istého pána Wagnera. Po Isabellinom odchode z vily pána Wagnera zaznie v jednej z izieb výstrel. Ďalšie Isabelline kroky vedú do ordinácie doktora Biringera, ktorý je lekárom v malom mestečku neďaleko Mníchova. Vypytuje sa ho na Annu Dobiszovú. Isabelle sa od lekára nič nedozvie a odíde. V pondelok ráno sestrička nájde doktora Biringera mŕtveho v jeho posteli. Čo spája týchto dvoch mužov, ktorí zomreli tesne po Isabellinej návšteve? Kto je tajomná Holanďanka? Aký je jej vzťah k Anne Dobiszovej?

Hviezda, ktorá nikdy nezhasne je strhujúci príbeh o osudoch rodiny poľského žida a goralky zo slovenskej strany Hornej Oravy.

256 pages, Hardcover

First published January 1, 2021

Reviews

[Zuzana Srbová]

Kniha má silnú a pôsobivú myšlienku. Téma holokaustu a osudov židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny bola už mnohokrát literárne spracovaná, autor ju však podáva prostredníctvom príbehu jednej rodiny a osudov jej jednotlivých členov. Práve tento osobný pohľad robí príbeh emotívnym a čitateľsky pútavým.

Napriek tomu som pri čítaní narazila na viacero detailov, ktoré vo mne vyvolali pochybnosti o dôslednosti pri vykresľovaní postáv a ich konania. Pri historickom románe, ktorý sa opiera o konkrétne náboženské, kultúrne a dobové reálie, podľa mňa nejde o úplne zanedbateľné drobnosti.

Hlavná postava Samuel Dobisz je predstavená ako poľský Žid. V niekoľkých svojich prehovoroch však cituje pasáže, ktoré pochádzajú z Nového zákona, čo mi pri tejto postave nedáva zmysel. Ešte výraznejšie na mňa pôsobila scéna po smrti jeho priateľa, keď sa nad jeho pozostatkami prekrižuje. Takéto konanie je pri židovskej postave prinajmenšom veľmi nezvyčajné a v kontexte celkového vykreslenia Samuela pôsobí skôr ako nepozornosť autora.

Ďalšiu nezrovnalosť som si všimla pri opise Alžbetkinej vypálenej Dávidovej hviezdy. V jednej časti knihy je uvedené, že jej ju vo veku dvanástich rokov vypálili na ľavej strane hrude, zatiaľ čo na konci diela, pri odhalení svojej identity, poukazuje na hviezdu na pravej strane hrude. Ide o detail, ktorý by sa možno dal prehliadnuť, keby nešlo o taký výrazný a pre príbeh symbolicky dôležitý znak.

Podobná nepresnosť sa objavuje aj v scéne s mladou huslistkou. Pri hre na Stradivariho husliach autor opisuje, že pravou rukou uchopila hmatník a ľavou rukou viedla sláčik, teda spôsob hry ľaváčky. Pri klasických husliach však nejde jednoducho o ich „otočenie“ – nástroj je konštruovaný symetricky nevyvážene a ľavoruká hra si vyžaduje špeciálne upravený nástroj. Pri vzácnych historických "Stradivárkach", je takýto detail o to problematickejší.

Celkovo teda knihu hodnotím ako pútavý a emotívny príbeh so silnou témou, ktorý dokáže čitateľa vtiahnuť do osudov jednej rodiny. Zároveň však musím povedať, že práve pri historickom románe zasadenom do tak citlivej témy by som očakávala väčšiu dôslednosť pri práci s historickými, náboženskými a odbornými detailmi. Niektoré z uvedených nezrovnalostí ma pri čítaní vyrušovali natoľko, že narúšali môj pocit autenticity príbehu.

[Ellie.Bookverse]

Hneď od prvých úvodných kapitol mi bolo jasné, že v rukách držím úžasný príbeh. Strhujúci a tajomný začiatok ma okamžite upútal a od príbehu sa nebolo možné odtrhnúť. Napriek tomu, že osud rodiny Dobiszovej bol ťažký a krutý, kniha sa vďaka autorovmu skvelému rozprávačskému štýlu čítala veľmi dobre. Vhodne zvolený jazyk dotváral autentickú atmosféru vtedajšej doby a príbeh bol o to uveriteľnejší. 
 
V knihe sa striedajú viaceré časové linky, ktoré sa vzájomne skvele prepletajú a dopĺňajú. Dozvedáme sa minulosť hlavných hrdinov Anny a Samuela a príbehy ich rodín z roku 1923. Ich ťažké roky počas vojny a nakoniec sa zoznamujeme s tajomnou Isabellou Doorovou v rokoch 1964-1965.
 
S každou pribúdajúcou stránkou som bola čím ďalej, tým viac zvedavá na ich ďalšie osudy. Ako to s nimi a s ich deťmi dopadne a či sa to vlastne na konci dozviem. Musím priznať, že niektoré pasáže sa mi čítali ťažko a smútila som spolu s hlavnými hrdinami. Autor pri opise udalostí nezachádzal do podrobností, ale zároveň nič nezľahčoval. Vedel nájsť v texte vyváženosť, aby si čitateľ uvedomoval všetky hrôzy, ale zároveň aby ich nečítal s úplnou nechuťou. Aj pri tom najväčšom zle páchanom na ľuďoch sa vždy našlo niečo dobré, čo dalo nádej na lepšie zajtrajšky a chuť ďalej bojovať. Záver bol krásne napísaný a prepojil všetky časové linky do veľmi pekného a dojemného konca. 
 
Je pravda, že vojnových príbehov vychádza mnoho a je ťažké sa rozhodnúť, ktorý si prečítate a ktorý preskočíte. Ak by ste si ale mali vybrať iba jeden, určite vám odporúčam práve tento. Ja som si ho zamilovala a rada sa k nemu budem vracať opakovane. Pre mňa je to jeden z najlepších príbehov z druhej svetovej vojny, aké som čítala.