Už počas čítania knihy Toto je Kórea mi bolo jasné, že keď o nej budem písať, budem zase raz za tú zlú, ale nedá sa inak, niekto byť musí. Nebudem klamať, na knihu som sa veľmi tešila - zlákala ma svojim nádherným grafickým spracovaním a predstavou, že sa dozviem niečo nové o ďalekej krajine, no, žiaľ, do rúk sa mi dostal typický príklad publikácie, kde vizuálna stránka poslúžila ako akési tienidlo, odpútavač od obsahu, ktorý už taký uspokojivý nebol.
Respektíve, obsah sa ako tak dal, hoci mnohé veci boli spomínané repetetívne, nadväznosť textu bola občas mierne bizarná a viaceré informácie by sa rozhodne dali opísať obšírnejšie (ale je to sprievodca, nie odborná kniha, takže z tohto hľadiska jej je odpustené), no kameňom úrazu boli pre mňa preklad, štylistika a redakčná úprava, ktoré na mnohých miestach haprovali a niekde zlyhali na plnej čiare. Neraz som sa pristavovala pri krkolomných vetných konštrukciách, z ktorých sa mi až krížili oči a z ktorých som mala pocit, že prekladatelia ani korektorka sa so súvetiami či zloženými vetami veľmi nekamarátia, v iných momentoch sa mi zdalo, akoby pri tvorbe knihy zohral nemalú úlohu strojový preklad (čo už je teda čo povedať, keďže podľa tiráže na preklade pracoval nie jeden, ale až štyria prekladatelia - podotýkam, že z angličtiny), iné miesta na mňa kričali, že sa na ne počas korektúry zabudlo. Ani nie 200 strán čistého textu som čítala takmer tri dni, početné nedokonalosti ma totiž tak iritovali, že som doslova nezvládala prečítať viac ako pár strán vkuse.
Aby som však nebola len negatívna, nemôžem povedať, že by som sa pár zaujímavostí nedozvedela - napríklad o dôležitosti sociálnych vzťahov, rodinných väzieb, spôsobe nadväzovania známostí, rôznych výročiach, odlišnom vnímaní veku či o dôraze na vzdelanie. Vedeli ste napríklad, že Kórejčania svoj vek nepočítajú od narodenia, ale už od počatia? Zaujímavé nie? Škoda, tá kniha mala taký potenciál, no nedostatky textovej úpravy dojem z nej skazili.