Keď do krčmy U bielej Lujzy vojdú traja chlapi v oblekoch, nik zo zúčastnených netuší, že ten večer nadobro zmení ich životy. Ajrišovou úlohou je dohliadať na poriadok a bezpečie štamgastov, a to aj urobí. Strhne tým lavínu udalostí, ktoré zatrasú ulicami Bratislavy, ošľahnú ich ničivou silou mágie a pokropia krvou nevinných. Namočí sa do diabolského plánu s nejasným cieľom, poštve proti sebe vplyvného mága a získa nečakaného spojenca. Okolnosti prinútia Ajriša siahnuť na dno svojich schopností, otvoriť zdanlivo zahojené a zabudnuté rany, čeliť minulosti, ale aj novej realite.
Martin Benkovič stvoril alternatívnu verziu nášho sveta. Postavy sa preháňajú po známych bratislavských uličkách. S obyčajnými ľuďmi si tu (ne)nažívajú aj mágovia, väčšinou mocné bytosti oplývajúce konkrétnou schopnosťou. Tú dedia vďaka génom po svojich rodičoch. V podstate ide o akúsi slovenskú verziu X-menov s obdobnými problémami.
Mágovia sú v menšine. Oplývajú mocou a zatiaľ čo niektorí ich podporujú a snažia sa im rozumieť, ostatní sa ich boja a bojujú proti nim. Príbeh teda predstavuje aj sociálnu sondu. Autor zdarne nastavuje zrkadlo našej súčasnej spoločnosti – predsudkom, zbytočnej nenávisti, strachu, rôznym názorom. Vďaka tomu v istých momentoch nejde o príjemné čítanie. Je totiž silno realistické. Čitateľ si celý čas uvedomuje, že takto to funguje. Ľudstvo naozaj ničí to, čomu nerozumie.
Výnimkou vlastne nie je ani hlavný hrdina Ajriš. Vo svetle skúseností z minulosti nenávidí mágov a s radosťou proti nim bojuje. Jeho názory a postoje sú občas až prihlasné. Napriek týmto predsudkom sa prejavuje vcelku pozitívne. Nielen tým, že sa dokáže postaviť za správnu vec, ale aj preto, že počúva argumenty protistrany, čo ho mnohokrát posúva vpred. Na príklade hlavného hrdinu teda autor ukazuje, že ešte jestvuje nádej. Ľudstvo sa môže zmeniť – no musíme začať od jednotlivcov.
Ajrišovi k zmene napomáha aj samotný dej. Ten je turbulentný už od prvej strany, striedajú sa v ňom akčné sekvencie s pokojnejšími rozhovormi. Bitky sú krvavé. Väčšinou k nim však dochádza následkom toho, že sa niekto ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Tento vzorec sa opakuje do takej miery, že by si kniha poľahky zaslúžila podtitul Smoliar. V pomalších častiach Benkovič predstavuje svoj svet a občas ponúka zaujímavé zamyslenia. Neraz poteší aj morálne silným momentom.
Tempo je teda ukážkové. Vtiahne čitateľa doprostred udalostí a neustále ho drží v napätí. Tu rozohrá zúfalý útek, tam zase odhalí motiváciu tej-ktorej postavy. Zo začiatku môže pôsobiť otravne autorov zlozvyk zbytočne sa opakovať. V mnohých prípadoch to prispieva k oslabovaniu významu povedaného. Sú to ale jediné momenty, ktoré prezrádzajú, že kniha je prvotinou. Tento kozmetický problém je ľahké prehliadnuť vplyvom dobre spracovaného celku.
Štvanec otvára dvere do nového sveta podobného tomu nášmu. Ide o drsné akčné dobrodružstvo, ktoré si nájde čas aj na prieskum ľudskej nátury. Táto dravá urban fantasy ponúka to najlepšie z daného žánru. Zaujme už od prvého slova a drží čitateľa v napätí. Otázkou ostáva jedine to, kedy sa dočkáme pokračovania – a čo v ňom Benkovič plánuje hodiť na svoje postavy.
Motto pri tejto knihe: Nesúď knihu podľa prvých 50 strán
Takto - vidno, že autor má talent a vie písať. Vie dobre vystavať príbeh, nebojí sa ísť proti prúdu, pohrať sa s detailami, balancovať na hranici morálky, kritizovať aj "našu realitu" a zobrať si za hlavného hrdinu niekoho, kto nie je práve lichotivý. Avšak mala som istý problém, ktorý sa ťahal prakticky od prvých strán.
Na mňa osobne je to veľmi násilné. Nevadí mi až tak násilie v knihách, lenže tu to prešlo trochu (aspoň pre mňa) do silného extrému. Nehovorím o bitkách. Tie boli dobre popísané, úplne akoby som hrala nejakú hru. Viem si predstaviť čitateľov - primárne chlapcov - ktorí to úprimne ocenia. Len pri istých častiach ma až mrazilo, naozaj to bolo pre mňa príliš.
SPOILER K NÁSILIU: nikdy som si nemyslela, že budem čítať o štvrtení človeka. Podrobnom. Akože je to zaujímavá zápletka, ale nebolo mi všetko jedno, hlavne keď to bolo na začiatku knihy. KONIEC SPOILERU.
Ešte na chvíľu sa pristavím pri postavách: Ajriš je obrovská kopa svalov a povedala by som, že taká "sivá" postava - nie je to vyslovene zloduch, ale ani dobrák. Vlastne je taký učebnicový príklad balancovania medzi dobrom a zlom. Toto som si osobne zamilovala. Hlavný záporak mi zas však prišiel ako z detskej rozprávky - zlý, lebo chce byť zlý. Dúfam, že v ďalších častiach autor viac objasní jeho motív. Lebo inak potom zabije ten skvelý potenciál.
Toto urban fantasy z alternatívnej reality je vlastne 360 strán napumpovaných testosterónom a mágiou. Keď som začínala túto knihu, tak som nevedela, že to vlastne bude krok mimo moju komfortnú zónu. Avšak ak milujete akciu, fantasy a polemizovanie nad "správnym", tak rozhodne toto nebude vaše "šľapnutie vedľa".
Výborná slovenská akčná urban-fantasy oddychovka líznutá x-menmi, jemne kritizujúca xenofóbiu, odohrávajúca sa v Bratislave. Príbeh príliš neprekvapí, ale odsýpa ako má. Postavy sú síce mierne šablónovité, ale rozumne napísané, ich motivácie sú pochopiteľné a logické. Ako autorova prvotina super, teším sa na ďalšie veci.
Je to pecka od začiatku do konca. Do krčmy u Lujzy vlezú traja chlapi, dostanú, čo si zaslúžia a od toho momentu sa tempo knihy nezastaví. Ajriš rozbíja hlavy a drtí kosti (videli ste Coenovske Fargo?), potom sa to otočí a kosti drtia jemu, aby sa to vzápätí zasa otočilo maslom navrch pre hlavného hrdinu a potom hneď nato znova posralo. Mágia v Bratislave fičí na najvyššej európskej úrovni a Martin o tom píše ľahkým perom. Štyri hviezdy stačia, zlatíčko, pretože to môže byť ešte lepšie a ja sa už teraz teším na pokračovanie ako nácek na vírivku :-) Mám zopár súkromných otázok a jednu verejnú: podpíšeš mi niekedy tú knihu osobne, kámo? A vlastne ešte jednu štatistickú: koľko bagiet si zjedol počas písania?
Že autor vie písať kvalitne, mi už dokázal svojimi poviedkami. Preto som bol zvedavý, ako sa popasuje s väčším formátom. Na románový debut je to veľmi dobré. Čo môžem trošku vytknúť, ale to je tiež asi skôr otázka vkusu, sú až príliš explicitne popísané scény boja, mučenia, respektíve odpratávania ostatkov, pri ktorých nielenže môže citlivejším čitateľom prísť špatne, ale u ostatných zoberie možnosť na vyobrazenie si daných situácii podľa ich gusta. Možno niekedy by stačilo naznačiť a zvyšok nechať si čitateľa domyslieť. Takisto sexuálna rozlúčková scéna s Lujzou v danej situácii a podmienkach mi príde poriadne uletená a neprirodzená. Podanie a snaha o vysvetlenie mágie a jej tienenia je zaujímavá a dá sa akceptovať, avšak fyziológiu človeka nie vždy oklame. Napríklad konkrétne situácie s opakovaným odberom krvi. Myslím, že tak ako to bolo popísané, či už aj z dôvodu časového, je to nerealizovateľné. Inak dej bol napínavý a pútavý a vydarilo sa aj zopár cliffhangerov. Rád si prečítam pokračovanie
Martin Benkovič stvoril alternatívnu verziu nášho sveta. Postavy sa preháňajú po známych bratislavských uličkách. S obyčajnými ľuďmi si tu (ne)nažívajú aj mágovia, väčšinou mocné bytosti oplývajúce konkrétnou schopnosťou. Tú dedia vďaka génom po svojich rodičoch. V podstate ide o akúsi slovenskú verziu X-menov s obdobnými problémami.
Mágovia sú v menšine. Oplývajú mocou a zatiaľ čo niektorí ich podporujú a snažia sa im rozumieť, ostatní sa ich boja a bojujú proti nim. Príbeh teda predstavuje aj sociálnu sondu. Autor zdarne nastavuje zrkadlo našej súčasnej spoločnosti – predsudkom, zbytočnej nenávisti, strachu, rôznym názorom. Vďaka tomu v istých momentoch nejde o príjemné čítanie. Je totiž silno realistické. Čitateľ si celý čas uvedomuje, že takto to funguje. Ľudstvo naozaj ničí to, čomu nerozumie...