Keďže ma fascinuje obdobie Druhej svetovej vojny, a zároveň ma trochu zaujímajú aj financie, tak som sa dostal aj k tejto nezvyčajnej knihe. Postavu Hjalmara Schachta som prvý krát výraznejšie zaznamenal v knihe Norimberský Denník, kde ma zaujal svojou vysokou inteligenciou (spomedzi všetkých testovaných väzňov dosiahol najvyššie skóre, čo druhý v poradí, Herman Goering, nevedel rozdýchať). Zaujal ale hlavne tvrdeniami, že nikdy nebol členom nacistickej strany, a že konšpiroval proti nacistom za účelom atentátu na Hitlera a zvrhnutia jeho režimu. Počas čítania Norimberského denníku som si o ňom čosi naštudoval na Wikipédií, kde som sa dočítal, že ako prezident Ríšskej banky a ako Minister financií spravil veľa dôležitých rozhodnutí na stabilizáciu národnej meny, rozvoj ekonomiky alebo zníženie nezamestnanosti a chcel som o tom zistiť viac.
Toto je kniha iba pre naozajstných labužníkov, pravých kožmekerov, takzvaných kajšmentke. Schacht knihu zjavne písal sám, a tak to aj vyzerá. Autor je technický človek, matematik a ekonóm, bez výraznejšieho zmyslu pre umelecké písanie. Schacht je obdarený skvelou pamäťou a z nejakého dôvodu sa rozhodol opísať v knihe celý svoj život, vrátane detstva a dospievania, ktoré v zásade nebolo ničím výnimočné (kniha má 520 strán). Kniha tým pádom trochu pôsobí ako extrémne rozsiahla stránka o autorovi na Wikipédií.
Štýl autora mal aj svoje svetlé stránky. Pôsobenie v Ríšskej banke a na poste ministra opísal veľmi pragmaticky, takže mojej zvedavosti bolo v tomto učinené za dosť. Zároveň ma zaujali pasáže o jeho živote, o ktorých som dovtedy nemal takmer žiadne informácie, napríklad prechod medzi postom ministra do koncentračného tábora, následne prechod z koncentračného tábora do spojeneckého väzenia, prechod z Norimberského procesu do nemeckých denacifikačných procesov a celkovo nestabilnú politickú situáciu v Nemecku v povojnových rokoch, a život po skončení týchto procesov.