Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech. Liborovu závratnú kariéru odštartuje nová známosť z väzenia, ale formujú ju aj staré priateľstvá zo školských lavíc. Divoké deväťdesiatky sú len šum v pozadí jeho úspechu. Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou. Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval. Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Novinár Pali Schlesinger sa v ňom mihne iba ako pohŕdavá poznámka pod čiarou, na sympaticky drsného policajta Mikiho Mika sa díva očami jeho obete a privatizéra Aďa Šípoša poľudští uhol, z ktorého ho vidia priatelia z detstva. Len mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí.
Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako syn emigranta a vnuk veľkostatkára. Po skončení strednej školy emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a začal študovať prekladateľstvo, v druhej polovici deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách. Pracoval vo viacerých regionálnych aj celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ. Pôvodne sa špecializoval na investigatívnu žurnalistiku, v súčasnosti pôsobí ako politický komentátor a spisovateľ na voľnej nohe.
Arpád Soltész je autorom bestsellerov Mäso – Vtedy na východe a Sviňa, podľa ktorého vznikol aj rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. Oba romány vyšli úspešne aj vo Francúzku. V roku 2020 mu vyšla kniha Hnev. Čítavosť Soltészovych diel je postavená na vernom, až dokumentárnom reflektovaní najväčších spoločenských káuz svojej doby. Sám autor označuje vlastnú tvorbu za literárnu fikciu.
Najnovší počin Arpáda Soltesza je, tak ako všetky jeho ostatné, kniha na jeden záťah. Keď človek začne čítať, už sa nedá odložiť.
Napriek tomu, že sa odohráva v rovnakom prostredí ako Mäso či Hnev, nestretávame sa so starými známymi Miki Mikom, či Palim Schlesingerom. Zato sa pozrieme podrobnejšie na druhú stranu barikády.
Vidíme prerod normálneho človeka na zlodeja, slovenského 'podnikatela' až k súčasnému developerovi. Tak ako pri všetkých autorovych knihách, fikcia sa mieša s udalosťami, ktoré sa dajú dohľadať (ale určite sa nestali presne tak ako v knihe), fiktívne postavy s takými, ktoré budete spoznávať, pokiaľ ste za posledných 20 rokov sledovali správy.
Sám autor na konci píše, že inšpiráciou pre hlavnú postavu bol reálny človek, aj keď ten je omnoho lepší než ho v knihe vykreslil. Neprekvapuje ma to. Napriek tomu, čo všetko sa tam deje si človek stále môže len povedať niečo ako "Jop, takto nejak si tu žijeme."
Znova a znova ma prekvapuje, aké čítavé sú Soltészove knihy. Táto možno zo všetkých najviac. Tradične parádne dialógy, perfekne vykreslené prostredie, motivácie a úplne ideálny mix malých a veľkých dejín. Hej, sú tam trochu nelogické miesta a silene epický záver, ale čítavé je to takmer bezkonkurenčne.
Libor sice pochází ze slušné rodiny, ale jelikož dospěl v devadesátkách, kdy je na Slovensku dostatek peněz pro mafiány, tuneláře a gaunery, i on zkusí krást. A rovnou se chystá okrást zloděje. Díky známosti z vězení si šlape svou cestičku za vysněnou vyšší společností.
Divoké devadesátky, euforie a svoboda, ale také nezaměstnanost, mafiáni a příležitost pro šikovné a odvážné. Když se Libor vydá na zlodějskou dráhu, je možné, že se z jeho praxe i něčemu přiučíte 😉
Celá kniha je psána lehce, svižně, s humorem. Některé situace a informace autor odhaluje postupně, takže čtenář může být během čtení neustále překvapován.
První polovina knihy se mi líbila asi více, možná i tím, že jsem vůbec nevěděla, co mě čeká. V té druhé už na mě bylo dost složitějších obchodů a machinací, ale stejně to bylo zajímavé čtení a celou knihu jsem přečetla v podstatě jedním dechem.
Udalosti, na ktoré už človek aj pomaly zabudol a už sa mu ani nechce veriť, že sa stali. Divoké eldorádo 90-tych rokov a dekáda nového milénia o tom ako sa robí špinavý biznis. Arpiho cynický humor je opäť dokonalý.
Kazdou dalsiou knihou Arpad Soltesz dokazuje, ze je lepsim a lepsim spisovatelom. Jeho novinarske investigativne pribehy su jednoducho fantasticke. Za den bola kniha precitana a mal som obrovske nutkanie precitat si ju po docitani este raz. Urcite si este raz dam taky maraton a precitam autorove vsetky 4 knihy. Jeho knihy su ako kvapky vody, v ktorych sa odrzkadluje prehnite more slovenskej politiky, mafie, gangstrov, podvodnikov, zlodejickov a profesionalnych odrbavacov. Asi knihy si uzivam o trosicku viac, koli malemu lokalpatriotovi vo mne, pretoze aj Zlodej a Maso aj Hnev sa odohravali prevazne v Kosiciach, resp na vychodnom Slovensku a ma to pre mna taky nadych a carovno. Je super citat tak super napisane knihy od kosickeho autora a zaroven poznat aj jednotlive realie, pomery, ulice s ktorymi autor v knihe pracuje alebo ich spomina. Neviem mat k autorovi nezavisly, nezaujaty pohlad a pre niekoho kto nepozna pomery v slovenskej politike, nepozna historicke nalezitosti 90 rokov, resp. politicke, podnikatelske a zlocinecke pozadie skorych porevolucnych rokov na Slovensku, mozu byt knihy drsne a fiktivne. Ja som trochu nachylny na tieto zalezistosti a taketo citanie si uplne uzivam. Tesim sa uz na dalsiu nejaku knihu.
Zlodej. Ďalší skvost od Arpáda Soltésza. Kto obľubuje priamo podané fakty zaodeté rúškom príbehu z našej domoviny a samotného autora, tomu nemohla uniknúť ani táto, dá sa povedať, ešte stále novinka.
Ja sa na autorove knihy stále teším, keďže mi veľmi sadol jeho štýl podania/písania. Príbeh je podaný stroho, bez zbytočných kvetnatých súvetí, opisov a praktík, ktoré zbytočne odvádzajú čitateľovu pozornosť od podstaty veci. Na druhej strane, neide len o príbeh, ktorý vám nič nedá. Práve naopak. Jeho knihy sú pre mňa pomyselnou prepravou v čase, kedy som sa v podstate ešte len narodila, počas udalostí, na ktoré pyšní byť rozhodne nemôžeme a častokrát nemôžem uveriť tomu, ako primitívne, no zároveň aj premyslene to v štáte fungovalo, alebo dokonca ešte funguje? Pred čím všetkým sa zatvárali oči a akým spôsobom sa dalo dostať k moci a peniažkom.
V 90.rokoch vládla mafia a podobní zlodejíčkovia akým bola aj hlavná postava Libor. Na ňom autor parádne vykreslil, akým spôsobom sa podnikalo a aký to vlastne boli vážení páni podnikatelia, alebo radšej zlodeji? Nechám už na vás. Text sa len tak míňal v skvele zvolenom prostredí a zápletke a ako východňarke ma bavili aj pasáže s týmto nárečím. Skvele to oživilo text. Nejeden pozorný čitateľ z nás po prečítaní nájde aj spojitosti s realitou a o to väčšiu majú pre mňa autorove knihy hodnotu. Nie sú len fikciou, ale akýmsi zrkadlom a trefne zhrnutou situáciou.
Za mňa zatiaľ najlepšie čítanie od autora, ale predsa mám malú výhradu. Ďalšia kniha by mohla byť dlhšia. 🙂
Čo sa stane, keď sa stretne slušný, no trochu neotesaný chlapec z dobrej rodiny a kariérny zlodej so záľubou v čítaní ruskej literatúry a recitovaním francúzskych modernistov? Záleží od okolností. Príbeh taký fantastický, že si môžete byť istý, že je skutočný.
Keď Libor skončí bez roboty a s dlhom, ktorý nemá šancu normálne splatiť, stretáva starého známeho Ruda, ktorý mu pomôže postaviť sa na nohy. Udalosti naberajú závratnú rýchlosť a Libor sa mení zo slušného chlapca na poctivého zlodeja a nakoniec na úspešného tunelára z najvyššej ligy.
V najnovšom diele Arpáda Soltésza sledujeme vzostupy a pády hlavného hrdinu na pozadí ťažkého pôrodu našej slovenskej štátnosti a transformovanej ekonomiky so všetkými neduhmi, ktoré táto doba priniesla. To všetko znovu z trochu upozadeného regiónu, no stále z druhého najväčšieho mesta krajiny a metropoly východu – Košíc.
„Zlodejov máme na Slovensku veľmi veľa. Niektorí rastú, iným sa to nepodarilo, narazili a stroskotali. Čiže príbeh o zlodejovi nie je nič nové a výnimočné. Ale ukázať to z hlavy človeka, ktorý kradne, sa mi zdalo ako niečo naozaj zaujímavé,“ tvrdí Arpád Soltész o svojej knihe Zlodej.
Arpád Soltész sa inšpiroval známym známeho, ktorý už bol úplne na mizine a keď ho viezol z Bratislavy do Košíc, tak mu vyrozprával svoj životný príbeh. Dnes už s veľkým nadhľadom. „Zaviedol ma do myšlienkového sveta pomerne veľkého zlodeja a vytvoril tak výborný podklad pre to, aby som mohol jeho príbeh rozvinúť do románu,“ dodáva Soltész. Overoval si uňho mnohé technické detaily „zlodejského“ remesla.
Napríklad ako vôbec vnikne do cudzieho bytu alebo firmy. „Ja som si predstavoval, ako si dá vyrobiť špeciálne planžety, ako sa odomykajú zámky. A on sa na mňa pozrel ako na totálneho idiota – prečo by si to robil? Normálne vykopneš dvere! Fascinuje ma, aké to môže byť jednoduché a človek nemusí byť génius na to, aby bol úspešný zlodej. Na úrovni vlamača už vôbec nie.“
Arpád dodáva, že drvivú väčšinu zlodejov chytia až po krádeži, pretože urobia nejakú triviálnu chybu. Napríklad že dajú príliš nápadným spôsobom najavo, že majú veľké peniaze. Alebo toho klasického zlodeja chytia s kradnutým tovarom, ktorého sa nevie zbaviť, prípadne ho ponúkne nesprávnej osobe.
Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Opäť využíva šťavnatý jazyk a štylistické prostriedky, ako sme si uňho zvykli - orgáni, fízláreň, loch... A miestami budete mať pocit, akoby to bola analýza zlodejského remesla, ako sa robí, následky, triky, filozofia zlodejčiny... Obálka Zlodeja je iná ako pri Mäse, Svini a Hneve. Sú na nej tváre z rôznych bankoviek, napríklad klasický Štefánik z päťtisícovky. „Milujem obálky Petra Nosáľa, všetky, ktoré mi robil. Teraz sme výrazne zmenili dizajn, pretože som akoby odišiel od tých predošlých postáv, aj štýlu písania. Po tých troch knihách som mal už svojich antihrdinov plné zuby,“ vysvetľuje Arpád Soltész.
Je to jedna z tych knih, ktore dokazu cloveka pohltit. No ako postupoval dej, tak sa mi zdal menej a menej uveritelny.
Zo zlodejov z 90.-rokov vyrastli niektori podnikatelia, ktorych dnes zivi legalny biznis. Preto mi pride tazko uveritelne, ze zlodej, ktory roky uspesne funguje, sa da lahko napalit pri legalnom obchode, ze mu nenapadne zapisat sa ako majitel spolocnosti este predtym, ako nakupi a vlozi do nej pozemky.
Takisto som neporozumela dejovej linii s Mrazikom. Desivy ukrajinsky mafian si da kopec prace s vyhrazkami, aby to nasledne vysumelo do stratena.
Zaver mi prisiel prepaleny, v podstate to hlavny hrdina vzdal a uz sa iba pomstil ludom, ktory ho podviedli bez ohladu na svoju buducnost.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Nech si myslíte o Soltészovi čokoľvek, pravdou je že vie písať. To sa poprieť nedá, a každý kto tvrdí že ako spisovateľ za nič nestojí asi čítal nejaké iné knihy. Zlodej vás chytí od prvej strany a nepustí, či už ste deväťdesiate roky zažili alebo nie. Nie je to detektívka, ale rozhodne to nie je ani čítanie na dobrú noc. Taký krásny román z prostredia slovenskej kleptokracie s uveriteľnými, i keď trochu šablónovými postavami a výborným dejovým spádom sa často nevidí. Má aj pár chybičiek krásy, avšak tie sú v konečnom dôsledku nepodstatné. Jednoznačne odporúčam ako jednohubku.
Hlavnou postavou je Libor. Zo začiatku fajn chlapík, ktorý sa však postupne nechá zlákať nástrahami 90. rokov. Prostredie mafiánov, zlodejov, tunelárov, veľmi nebezpečných aj menej nebezpečných zlosynov - asi tak by som dej knihy opísala. Páči sa mi tvrdosť a autentické vyjadrovanie postáv. Očakávaj vulgarizmy a typický slovník z východu. Páči sa mi aj autentické zachytenie doby. Páči sa mi, ako autor píše.
Marginally better than author's previous books. There's still a lot of plot holes and unnecessary filler that should have been cut (seriously, get a better editor already), and as is traditional with the author, the ending doesn't land very well, but it's still an improvement from the previous efforts.
Ďalšia kvalita od Šoltézsa, príbeh 90.roky, prostredie mafiánov, zlodejov, tunelárov, veľmi nebezpečných aj menej nebezpečných zlosynov. Tvrdosť a autentické vyjadrovanie postáv. Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy, je to Liborova "one man show" :-)
Arpiho kniha je horkým nostalgickým návratom do 90tok. Žiaľ, tí ktorí tie roky prežili vedia, že to nie je veľka hyperbola a mnohé postavy sú podozrivo podobné reálnym postavičkám tých rokov. Chce sa mi veriť, že sme inde… Ale inak napínavé čítanie tak na 2 večery (čo je u mňa pochvala).
Celkom sa mi páčila... Začiatok ma nudil ale od polovice to bolo skvele. Koniec bol parádny. Pocuvala som ako audioknihu ktorú načítal premysl boublik. Super menil hlas pri rôznych postavách takže sa mi to dobre pocuvalo.
Velmi dobrá kniha,kde príbeh bol veľmi dôkladne spísaný.Uznavam diela od p.Soltesza a týmto sa mu (podľa mna) opäť podarilo zahniezdiť.Za mna je to opäť jedna veľmi dobrá k iba a trufnem si povedať že jedna z najlepších ktorú som tento rok čítal. Vrelo ju odporúčam !
Autor vie písať tak, aby ste čítali na jeden ťah. Niekedy je to zbytočne stereotypné a šovinistické, ale áno, takí ľudia sa tak asi aj v realite chovajú.
Arpádov cynizmus som si nemohla nechať ujsť. Kniha sa veľmi ľahko a rýchlo číta, ako všetky jeho počiny.
Fikciu striedajú udalosti nápadne podobajúce sa 90rokom na Slovenku. Možno by som vytkla pár dier v deji, ale kniha ma nesklamala.
V konečnom dôsledku som ju zhltla za pár dní, až mi bolo ľúto že skončila, najradšej by som totiž išla osobne za "Liborom" a nechala si príbeh vyrozprávať ešte raz od neho :)