Propast

by Jozef Karika, Jiří Popiolek (translator)

Je stará legenda horských vůdců o nadpřirozené síle shazující lidi do hlubin jenom strašidelná fáma, nebo obsahuje zrnko pravdy?
Bývalý lezec trpící panickým strachem z výšek narazí na legendu o skalní plošině v Tatrách, kde neznámá síla nutí lidi, kteří tam zabloudí, skočit do propasti a zabít se. Neobvyklé množství smrtelných nehod v této oblasti mu nedá spát. Rozjede pátrání na vlastní pěst, jenže skutečnosti, které odhalí, se vymykají lidské představivosti a chápání. Za svou zvědavost krutě zaplatí – sám se ocitne na hraně propasti.

Genres: Horror, Thriller, Mystery, Fiction

216 pages, Hardcover

First published January 1, 2018

About the author

Slovenský experimentálny spisovateľ a publicista.
Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Pracuje ako historik-kurátor a televízny redaktor. Získal Cenu literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko - slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008. V máji 2007 Karika prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Prispieva do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v britsko-americkej antológii Manifesting Prosperity. Svojimi textami prispel tiež do viacerých kníh Josefa Veselého. Venuje sa aj próze - poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. Zameriava sa na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kladie prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýba sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofickými východiskami sú mu prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Druhú oblasť jeho tvorby predstavujú experimentálne knihy a texty zamerané na hľadanie a rozvíjanie sviežich, alternatívnych a nekonformných praktických prístupov k rôznym životným oblastiam, problémom a situáciám. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používa techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.

Reviews

[Meriana · Rating 3 out of 5]

Ako začať? Začnime pozitívne. Karika vie vytvoriť príbeh plný napätia, ktorý vás núti čítať ďalej a báť sa pritom ísť po tme na toaletu. Vie veľmi dobre pritom využiť lokálne reálie kombinované s miestnymi urban legends a dať príbehu takú príchuť realnosti a uveritelnosti - ala "tam to poznám, o tom som počul, niečo na tom možno je". Asi by to nefungovalo na zahraničných čitateľov, pre slovenský trh však super a v rámci žánru veľmi žiaduce.

Ale.

Ako som povedala už pri Strachu, ten text potrebuje rázneho editora, ktorý vyškrtá nekompromisne všetky donekonečna sa opakujúce prirovnania a metafory a zakáže autorovi používať na jedno sloveso toľko absurdných synoným. Ak mi na Karikových knihách niečo vadí, tak je to jazyk, respektíve jeho znásilňovanie.

Ďalšia vec je, že spôsob vystavania príbehu a záverečný zvrat sa už začína príliš opakovať, takže ma koniec vôbec neprekvapil a skôr mi už prekážal. Chápem síce asi, čo tým chce autor dosiahnuť, a pri Strachu to aspoň dávalo nejaký zmysel, tu už je to ale trochu zbytočné a otravné.

Celkovo hodnotím za 3, stále verím že autor má potenciál písať dobré horory ktoré ma budú baviť už len pre to, že sú naozaj lokálne, ale potreboval by pevnejšiu ruku ktorá by text nemilosrdne zoškrtala (ale na to by bolo asi treba odísť z Ikaru). A možno skúsiť zaexperimentovať a neísť po piaty raz podľa rovnakej schémy.

[Monika Zbínová · Rating 3 out of 5]

Hlavným efektom čítania hororu by malo byť vyvolanie strachu. U mňa sa žiaľ v tomto prípade nedostavil. Neviem, či za to môže rámcová podobnosť s Trhlinou či staršou Tmou, alebo to, že takmer celý dej sa odohráva na niekoľkých metroch štvorcových a – v Adamovej hlave. Okrem toho, udržať pozornosť a záujem pri sledovaní (podobných a opakujúcich sa) myšlienkových pochodov na desiatkach strán bolo dosť náročné. Karikova novinka teda nie je sklamaním, ale v porovnaní s už napísaným nie je ničím výnimočná. Raz darmo, vysoko nastavená latka sa ťažko prekonáva…

Celá recenzia na blogu: https://www.monicqa.sk/knihy/jozef-ka...

[Jakub Tovarnansky · Rating 3 out of 5]

Prečítané na 2 krát, ale žiaľ nemôžem dať lepšie hodnotenie. Prvá polovica knihy super, druhá dosť slabá a koniec predvídateľný. Zatiaľ asi najslabšia autorova kniha.

[Dasha · Rating 3 out of 5]

Priepast bola pre mna prva Karikova kniha a na istu dobu urcite posledna z tohto zanru, pretoze som sa naozaj, naozaj bala. Po docitani musim povedat, ze kniha bola desivejsia tak v prvych dvoch tretinach a po scene s rodinkou a pokuse o zachrannu akciu zacala slabnut. Pre mna fajn, vydychla som si, mohla docitat. Pacil sa mi motiv sprunggeista, pacilo sa mi zasadenie deja do miestnych realii, myslim, ze autor sa na tom dost vyhral. Psychicke stavy hlavneho hrdinu mi prisli uveritelne, vcitovala som sa do nich az nad mieru toho, co sa mi kvoli vlastnej pohode pacilo. Jazyk bol trochu rusivy, dialogy niekedy vynievali silene a postavy nemali hlbku. Vadilo mi casti, ked sa hlavna postava obracala na citatela - nekonzistentne, bez nejakej motivacie, nerozumiem naco, a navyse silackym tonom. Zaverecna cast bol dost drasticky skok a prislo mi to, akoby uz bolo treba celu vec len co najskor ukoncit. Cely obsah by sa urcite dal skratit, ale aj v takejto forme je to rychle a vcelku fajn citanie.

[Knižný (Valéria Scholtzová) · Rating 3 out of 5]

3,5* Bolo to o niečo lepšie ako Tma a Strach, ale na Trhlinu to nemá. Neviem, či aj niekomu inému, no mne prišlo čudné vyjadrovanie postáv. A tie metafory hlavnej postavy som už potom preskakovala, lebo to uberalo deju grády. Ale šak čo. Aj tak som sa bála. Možno aj preto, že prostredie Tatier mi je známe a v detstve som milovala tatranské legendy. Koniec mi prišiel taký, ako keby sa ho autorovi nejak už ani nechcelo napísať a keby ho aj nenapísal, tak by mi to nevadilo. Nečakala som od toho nič viac, takže nie som sklamaná ale v podstate spokojná.

[Danka · Rating 2 out of 5]

Po Trhline obrovske sklamanie, zaciatok cloveka nalaka, vyzera to na vyborny pribeh no postupne sa tocite stale v tom istom. Tieto prapodivne psychoticke opisy mi velmi prekazali aj v Tme, doteraz to bola pre mna najhorsia autorova kniha no Priepast jej silno konkuruje.
Skoda penazi. Obrovska reklama no obsah knihy jej absolutne nezodpoveda...

[Diana · Rating 2 out of 5]

Po Trhline je pre mňa obrovským sklamaním. Zo začiatku kniha na mňa vplývala pocitom strachu, ale ten pocit sa následne zmenil na rozmýšľanie, kedy sa táto kniha skončí. Čitateľ strávi 70% knihy čítaním myšlienkových pochodov schizofrenika, ktorý chce žiť/chce zomrieť. Koniec knihy bol taktiež predvídateľný.

[Dominika · Rating 1 out of 5]

Ledva som sa to donútila dočítať. Zrecyklovana, pseudopsychologicka, vecne sa opakujúca nuda. Spoiler, všetci skočia z útesu🤦🏻‍♀️ a to mám Karikove knihy rada.

[Alena · Rating 5 out of 5]

Recenze -> https://jakootevrenakniha.blogspot.co...

[Kristína · Rating 4 out of 5]

Nebolo to zlé, ale príde mi, že furt nechápem, čo na tom Karikovi všetci vidia. Je to dobré, ale nie až tak, akoby som z toho hypu očakávala.

[Becky · Rating 3 out of 5]

Takže ďalší Karika za mnou a mám véééľku dilemu, ako túto knihu ohodnotiť či už hviezdičkami alebo slovne ... ehm ...
Takto - samotná myšlienka sprunggeista ma veľmi zaujala a tiež spracovanie tejto témy.
Čo mi však neskutočne, ale že neskutočne moc vadilo, bola hlavná postava. Jeho myšlienkové pochody, vyjadrovanie a celkovo - jeho charakter ma vôbec nezaujal. Asi by som ho dala do rovnakej kategórie ako hlavnú postavu z Tmy, ale určite by som netvrdila ako mnohí iní, že Tma a Priepasť sú ako cez kopírku. Keby to mám strachovo ohodnotiť, tak najviac som bola "pototo" pri čítaní Trhliny a Strachu, ktoré som čítala paralelne po večeroch(blbý nápad xD) - z tejto knihy by som bola prestrašená, keby ju čítam na horách, ale inak nie je moc bububu. :)
Priepasť asi (nikdy) nebude mojou najobľúbenejšiou Karikovou knihou, ale rozhodne nesklamala a som rada, že ju máme doma. :)

[Natália Ševcechová · Rating 3 out of 5]

Nebolo to zle, ale....velka podobnost s trhlinou, co by mi az tak nevadilo, ved kazdy spisovatel ma svoj styl. Co mi ale prekazalo ze drviva vacsina knihy sa odohrava na vymedzenom priestore a v mozgu hlavneho protagonistu. Zo zaciatku to bolo uchvatne, ano, ale po xtom utoku "sprunggeista" som sa uz pristihla ze listujem dopredu kedy sa dej nejako realne pohne. Kazdopadne uzasne opisane "halusky" v hlave, klobuk dole pred opisom mentalnych stavov.

[Romana · Rating 4 out of 5]

Recenzie sú rozporuplne, ale popravde mna to bavilo. So zatajeným dychom som čakala ako to nakoniec dopadne a bola som na rozdiel od ostatných prekvapená záverom. Možno ma to bavilo kvôli tomu, že tiež zažívam strach z vysok a preto som to všetko prežívala intenzívnejšie spolu s hlavným hrdinom. Za mna celkom slušná kniha, napínavé čítanie. Určite však nie autorov najlepsi počin.

[albionlady · Rating 4 out of 5]

Menším nedopatrením je táto kniha prvá od Jozefa Kariku, ktorú som čítala. Nedopatrením preto, lebo manžel mi chcel kúpiť Trhlinu, ale pomýlil si názov :D. Napriek tomu ma to vôbec nemrzí.

Príbeh sa odohráva v Tatrách, ktoré sú mi veľmi blízke, keďže pochádzam z Kežmarku. Začiatok ma neskutočne nabudil -- tajomná Slavkovská (Bludná) dolina, o ktorej nikto nechce hovoriť, lebo sa tam deje niečo hrôzostrašné? Bravó, upútali ste moju pozornosť. Dej postupne gradoval a bolo to naozaj napínavé, páčil sa mi autorov štýl aj jeho prirovnania a iné prostriedky, ktorými napätie stupňoval.

Stredná časť ma však trochu zamrzela -- "pobyt" Adama na plošine nad priepasťou mi miestami pripadal zdĺhavý a mierne sa naťahoval. Bolo fajn, že ho oživili živé sny o minulých obetiach priepasti, dážď z ľudských zubov a stretnutie so záchranármi, ale keby bol kratší, románu by to podľa mňa iba pomohlo.

Posledných zhruba sedemdesiat strán sa však napätie znovu vrátilo a kniha ma úplne pohltila (čítala som ich vo vlaku cestou z Bystrice a ani si nepamätám, či sme fakt prešli cez všetky tunely :D, vôbec som nevnímala, čo sa okolo mňa deje). Veľmi sa mi páčili prestrihy medzi Adamovými dvoma vedomiami, z ktorých jedno chcelo žiť a druhé zomrieť. Zaujalo ma, že každé z nich považovalo to druhé za "zlo". (Ako vo vojne alebo v susedských sporoch -- obe strany si myslia, že ony sú tie "dobré".) A ešte bolo super, že sa mu podarilo z priepasti zliezť a zachrániť sa, hoci napokon kniha dopadla tak, ako dopadnúť musela.

Celkový dojem je teda veľmi dobrý, určite si od Kariku rada prečítam aj ďalšie diela. Dávajte si pozor na sprunggeista.

[Petra · Rating 4 out of 5]

Za mňa výborná kniha, zhltla som ju za 2 dni, moc nechápem tie zmiešané recenzie. Podobne ako pri Trhline, Karika sa točí okolo psychiky a témy realita vs. ilúzia (podobne ako trebárs film Oculus, The Ritual alebo najnovšie Maják). Filmy a knihy s takýmto námetom mám veľmi rada, dobre sa tak vytvára pocit neistoty a hrozby. A Karikovi sa spojenie lokálnych reálii a legiend s hororom obzvlášť darí.
Príbeh je kvalitne vystavaný, ale niekedy tých introspektívnych momentov bolo jednoducho priveľa a človek sa musel prekúsavať zbytočne dlhými vnútornými monológmi s množstvom rečníckych otázok, čo považujem za jediné mínus.

Inak moja teória je, že Adam plošinu nikdy neopustil, and here's why:
1. Podľa všetkého mal Adam ku sebe po celý čas pripnutú kameru. Prečo sa na jej obsah policajti nepozreli, nepomohlo by to vyšetrovaniu?
2. Keď ho policajti vypočúvali, nechali ho tak, údajne kvôli tomu že Slavkovská dolina má históriu nešťastných náhod. To mi príde ako dosť slabé alibi, je podľa mňa nepravdepodobné že by mu polícia dala pokoj len kvôli tomu lebo to spadá do nejakej série nešťastí...

[Tomas Kratka · Rating 4 out of 5]

Nebolo to vobec zle - na domace pomery. Silna inspiracia starsim Kingom. Pacilo sa mi prelinanie dejov a zaujimave referencie na Horror vacui (inac dobra talianska deathrockova kapela), kde som miestami
citil zavan Lovecrafta. Respekt za to, kolko stran venoval autor deju odohravajucemu sa na malom priestranstve. Rusivo na mna posobil styl vyjadrovania, ktory bol miestami hrbolaty, neprirodzene jednoduchy a chybala mu Pistankova hovorova nonsalantnost, ktorou maestro dokazal, ze aj po slovensky pisana beletria moze mat gule. Dal by som 3,75 z 5 bodov.

[Knihomolský deník · Rating 3 out of 5]

Od Kariky mám přečtené všechny knížky a jeho tvorba mě baví. Ale Propast mi přišla nedomyšlená, slepená z ostatních autorových příběhů, nemělo to tu správnou atmosféru, ničím mě to nepřekvapilo. Opravdu zklamání.

[Nikola Krulová · Rating 4 out of 5]

Lepšie ako tma ale na strach a trhlinu to nemá. nieje to horor, v tomto prípade skôr oddychové čítanie ktoré sa síce číta rýchlo ale nevtiahne vás do deja tak ako by ste chceli.

[nikusa_w · Rating 4 out of 5]

Mám nutkání zajít si na výšlap :D

[Tomáš Drako · Rating 3 out of 5]

Človek vs legenda/prízrak/duch skoku..
Nová Karikova kniha.
Ako páčila sa mi, ale ......
Síce pracuje (zase) s legendou, faktami a príbehmi okolo nej, no nejak už necítim to napätie ako v Trhline.
Koniec, a pokus o plot twist mi prišiel z polky predvídatelný a z polky prekombinovaný.
No tak či tak, sklamanie sa nedostavilo, len Jožova formula už začína byť prevarená.

[Miroslava · Rating 4 out of 5]

Je to trošku iná kniha ako Trhlina, ale upútala ma tiež. Zmaknutá za pár hodín vo vlaku :)

[Dzany · Rating 3 out of 5]

ledva 3

[Štefan Bielik · Rating 2 out of 5]

V tomto prípade je oveľa ťažšie autorovi odpustiť nedostatočné predstavenie postáv, jedinečného prostredia tatranských horolezcov a aj záhady, ktorá je teraz tak trochu varená z vody. Opakujúce sa frázy, bodka na silu. Nápad a obsah na výživnú 20-stranovú poviedku.

[MataKovac · Rating 4 out of 5]

Táto nová klasika od Kariku opisuje vnútorný boj života a blízkosti smrti, ilúzií, zúfalstva, panický strach z výšok, neznámej sili a účinkujúceho sprunggeistu, všetkého vplývajúceho na psychiku v prostredí Tatier, až sa ocitnete na hrane, priepasti. Kniha je nebezpečná, nie je to horor a nie je pre každého. U mňa poradie prvých troch top ostáva nateraz nemenné: Na smrť, Tma ,Čierny rok, a potom Priepasť.

[kristii · Rating 1 out of 5]

Utrpenie

[Naty · Rating 1 out of 5]

Nope, toto fakt nie. Od Kariku som čítala viacero kníh, doteraz bola Smršť najhoršia, avšak Priepasť ju s obrovským náskokom prekonala. Smršť mala aspoň nejakú tú atmosféru a dej. Ale toto?
Začiatok bol fajn. Kým neprišli na tú plošinu a len sa "niečo čudné" dialo a chalan to svojpomocne vyšetroval, tak to bolo fajn. Karika ponúkol opäť zaujímavú záhadu a čakala som, že sa kniha bude niesť v podobnom duchu. Nič také sa nekonalo.
Trištvrte knihy tvorili (opäť) silno inteligentné filozofické úvahy o živote a smrti a strachu. A to sa nedialo na jednej strane. To sa dialo počas celej knihy, aj dvakrát za stranu. A autor točil neustále o tom istom. Rovnaké myšlienky len inak povedané, všetko úplne zrecyklované a pre čitateľa absolútne nudné, nezáživné a nezaujímavé.
Dej bol nulový. Vôbec som z toho necítila atmosféru tej veľkej záhady, toho nadprirodzena. Hlavný hrdina pokojne mohol ležať doma v posteli a premýšľať nad životom, pretože tam nie je žiadna nadprirodzená sila, ale obyčajný človek, ktorý proste zošalel zo všetkých tragédií. Žiadne opisy prostredia, žiadne čudné udalosti, len to, že sú zrazu všetci samovrahovia, čo sa po čase obohralo a už to vôbec nebolo zaujímavé ani pútavé. Hrdinov vnútorný boj bol veľmi slabý, miestami sa v tom čitateľ stráca a mňa osobne absolútne nezaujímalo, či to hrdina prežije. Skôr som sa modlila, aby skočil, nech tá kniha už konečne skončí. Pardon, ale táto kniha vám nedá absolútne nič, akurát pri nej stratíte drahocenný čas.
Týmto nechcem povedať, aby ste nečítali Kariku. Nečítajte len Priepasť. Ostatné knihy rozhodne odporúčam a som zvedavá na tie najnovšie. Ale táto....táto ani nemusela uzrieť svetlo sveta. Alebo mohla ako nejaká filozofická či psychologická príručka o strachu a živote.

[Martin Šugár · Rating 3 out of 5]

Jozef Karika je určite príjemný autor a jeho romány sú plné napätia a držia čitateľa v túžobnom očakávaní zistiť "a čo bolo ďalej?!", ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že viaceré neduhy, ktoré pozorujem už pri niekoľkej jeho knihe znovu a znovu ho zrážajú o stupienok nižšie, než by mu umožňoval jeho potenciál.
Je nám jasné, že autor vie farbisto pracovať s jazykom, ale niekedy je menej viac. Človeka skutočne nebaví po 3974x čítať dokola rovnaké opisy toho, čo sa postave deje v hlave, pochopili sme to už pri prvom, prípadne druhom raze. Opakujúce sa filozofické úvahy, ktoré v konečnom dôsledku boli vždy len a len jedna myšlienka vyjadrená inými slovami tiež pôsobili únavne. Jozef Karika vie s jazykom pracovať miestami krásne, miestami ho ale doslova znásilňuje. Prekáža mi, ako si v každom románe nájde nejaké slovo alebo slovné spojenie a má obsesiu neustále ho zopakovať po pomaly každom odseku. Načo? V tomto románe sa dokonca jedná o akési hovorové slová ktoré dokonale zabíjali atmosféru.
Aj keď je Priepasť pôsobivým románom a skvele zaútočil na moju vlastnú fóbiu z výšok, nemôžem sa zbaviť pocitu že je akosi rozťahaná až za hranicu únosnosti a omnoho viac by jej svedčalo vyškrtať všetky opakujúce sa zbytočné pasáže a urobiť z Priepasti možno 80, možno 100, možno 120 stranovú, ale omnoho údernejšiu, poviedku.

Každopádne, ja som len čitateľ, Jozef je autor, takže je to len môj osobný názor. Za mňa taká opatrná spokojnosť, jedná sa o dobrú knihu, ktorá ale mohla byť oveľa lepšia.

[Romysh · Rating 2 out of 5]

Karika sľuboval od tejto knihy strach, ktorý sa však bohužiaľ nedostavil. Milujem Tatry a mám rád Karikovu tvorbu, preto som bol nadšený, keď sa táto kniha dostala na poličky obchodov. Snáď jedna kniha, ktorá mi od Kariku nesadla bola Tma. A táto kniha sa na ňu dosť podobá.
Začiatok nebol zlý. Aj keď sa Karika zrejme snažil nabudiť podobnú atmosféru ako pri Trhline (naozajstná legenda spracovaná do príbehu), akási zvláštna sila, ktorá núti pobláznených ľudí skočiť zo skaly mi nepríde strašidelná.
Od výstupu na obávanú "plošinu" sa až do konca knihy takmer nič iné a zaujimavé nestalo. Aj by som napísal "Spoiler Alert", lenže už od polovice knihe som aj ja sám tušil ako sa to skončí. Nekonešné metafory a prirovnania. Jedoducho nič veľmi zaujímavé. Nakoniec som čítal o chlapíkovi, ktorému v hlave prepínalo a raz sa snažil zachrániť, potom chcel zas skočiť. Takto to išlo stále a stále dookola až dokonca.
Najviac ma však dostal mobil. Povedal som si, že ak teraz do deja zahrnie aj mobil, po tom čo sa už povaľuje zranený na skale už niekoľko hodín, hodnotenie pôjde výrazne dole. Mobil je totiž prvá vec, čo človekovi v takej situácií napadne. Ak sa náhodou človek aj ocitne v šoku, skôr či neskôr si na to spomenie, ale určite nie po hodinách bolesti a zúfania o pomoc, pričom má mobil v taške vedľa neho.
Čítal som o tejto knihe nedobré recenzie, tak som bol na niečo podobné pripravený. Dúfam len však, že sa podobných kníh už nedočkáme a bude to len lepšie.

[Florián Chmelár · Rating 2 out of 5]

Priepasť u mňa v porovnaní s autorovými staršími knihami (Strach, Tma, Trhlina) neobstojí. Najväčšou chybou podľa mňa je to, že je ťažké sa s postavou rozprávača nejakým spôsobom asociovať a pociťovať jeho vnútorný svet ako svet vlastný. Vieme síce o ňom nejaké základné fakty potrebné pre pochopenie príbehu a jeho správania, ale to je všetko a to podľa mňa nestačí. Príklad: v Strachu sa spomína, že byt bol nasiaknutý cibuľovým zápachom. Hlavná postava sa nad tým často pozastavuje a opisuje svoju nechuť k nemu a jeho pôvodu. Z hľadiska deja by sme sa bez toho v pohode vedeli zaobísť, ale predsa je to veľmi podstatné - postava ožíva, poľudšťuje sa. V Priepasti mi niečo také veľmi chýba a o to ťažšie je prižmurovať oči nad neustálym omieľaním úvah, hovoriacim to isté, iba inými slovami. Pričom z nich vyžaruje zúfalá snaha nahnať čitateľovi hrôzu. Lenže hrôza sa nekoná, lebo čitateľ sa vnútorne vznáša kdesi mimo diania, rovnako ako onen "spruggeist", iba kde-tu sa nachvíľku sprítomní v momentoch, v ktorých sa príbeh pohýna.

Ale je treba povedať, že príbeh samotný je veľmi zaujímavý. Práve preto vo všeobecnosti veľmi rád čítam autorove knihy. Priepasť je postavená na pár reálnych udalostiach, ktoré podporujú pravdivosť určitých mýtov a legiend, pričom jedincovi v centre príbehu sa udeje čosi, čo ho postaví do centra tejto situácie. A my ju vnímame skrz jeho vnímanie (a jeho nedokonalosti a defekty).

[dajena.pereg · Rating 2 out of 5]

2,5/5
Musím sa priznať, že Priepasť som takmer neprečítala. Akonáhle mi po niekoľkých stranách došlo, že väčsina knihy sa bude odohrávať len v Adamovej hlave a tým pádom budem musieť ja čeliť Karikovmu (niekedy noazaj) únavnému rozprávaniu skrz myšlienky hlavnej postavy a miestami silenému jazyku, mala som chuť s ňou seknúť. Niektoré strany som aj preskakovala (a to robím naozaj málokedy pretože to považujem za znesvätenie autorovej práce a príbehu), no tu mi to nedalo.

Napokon som to nevzdala a ku príbehu som sa vrátila po pár dňoch, keď moje antipatie vychladli. Nebolo to vôbec také zlé. Aj keď som pri scéne s “found footage” pomyselne pretočila očami (uznajte, mohla som si vybrať druhú knihu, kde je znova použitý tento prvok?!). Približne od druhej polovice príbeh trochu potiahli flashbacky s inými obeťami plošiny.
Myslim si, že kniha bola presýtená nekonečnými úvahami a snahou o “mindfu*k” (nevieš čo je realita a čo nie) a tie Adamove nekonečné otázky “Je to moje vedomie alebo sa so mnou zahráva Spunggeist?” mi už liezli na nervy a pokojne ich mohlo byť menej, lenže to by asi kniha bola už príliš krátka čo?

Not great, not terrible preto dávam 2,5/5, oproti Smršti (ktorá bola bola o dosť akčnejšia) bola Priepasť pre mňa sklamaním.
Napriek zmiešaným pocitom si myslím, že ma určite v budúcnosti ešte niečo od Kariku zláka.

PS: Ale ak ešte niekde inde zbadám slovo Sprunggeist, prisámvačku, že sa mi zježia všetky chlpy ako nahnevanej mačke….. 😄