What do you think?
Rate this book
V krátkosti
Prečo si písať denník? Lebo človek si doň píše to, čo chce on, a nie čo očakávajú iní. Sebe predsa nebude písať to, čo netreba. Také sú denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 až 2015. Presné datovanie ani rozdelenie udalostí na nové a spomienkové nepokladal autor za dôležité. Dôležité sú len tie, ktoré zostali, lebo ukazujú jeho svet.
A prečo si kresliť každý deň? Napríklad preto, lebo na niektoré obrazy sú slová krátke. Tým skôr, ak je rok 2020 a život každého z nás poznamenala pandémia. Keď na jeseň toho istého roka zatelefonoval Milan Lasica výtvarníkovi Marekovi Ormandíkovi, či by neilustroval jeho denník, netušil, že jeho priateľ má skicár s kresbami, ktorý má podobný charakter - každý deň od vypuknutia pandémie si doň nakreslil jeden obrázok. Oba denníky, obrazový aj textový, nám ukazujú svet dvoch tvorcov tak, ako sme ich doteraz nepoznali.
A prečo si kresliť každý deň? Napríklad preto, lebo na niektoré obrazy sú slová krátke. Tým skôr, ak je rok 2020 a život každého z nás poznamenala pandémia. Keď na jeseň toho istého roka zatelefonoval Milan Lasica výtvarníkovi Marekovi Ormandíkovi, či by neilustroval jeho denník, netušil, že jeho priateľ má skicár s kresbami, ktorý má podobný charakter - každý deň od vypuknutia pandémie si doň nakreslil jeden obrázok. Oba denníky, obrazový aj textový, nám ukazujú svet dvoch tvorcov tak, ako sme ich doteraz nepoznali.
408 pages, Hardcover
First published January 1, 2021
28 people are currently reading
99 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 12 of 12 reviews
January 3, 2022
Výborné čítanie, viem, že sa k nemu budem opakovane vracať. Pretože je to ako debatovať s Lasicom o všetkom možnom, od divadla cez písanie až po hovno.
April 10, 2024
Denníkové zápisky Milana Lasicu hlavne z roku 2009 ale aj z iných rokov. Je to jedna z najpríjemnejšie sa čítajúcich kníh, čo poznám. Čítať ju bolo veľké potešenie a od začiatku do konca sa celým denníkom tiahne humor, autentickosť a životné múdrosti pána Lasicu. Pritom mám pocit, že sa o to ani nesnažil, ide totiž naozaj o zápisky, nemajú určenú formu ani rozsah. Prekvapilo ma však, že Lasica je v niektorýh zápiskoch taký osobný, hlavne v tých, kde píše o spomienkach na detstvo, rodičov, Pliešovce, no aj pri tých ktoré písal o súčasnosti. V iných historkách a úvahách je zas cítiť Lasicovský nadhľad.
February 5, 2022
Prekrásne. Lasica si píše, čo len chce.
Miluje filmy a píše o nich nádherne. Divadlo chce viac hrať (keď publikum rozumie) ako pozerať, veľa prezrádza o svojej rodine a rozvedených rodičoch, veľa zážitkov z detstva. Otvorene sa priznáva k lenivosti, vo filmoch hrá a konferenciéra robí hlavne pre peniaze a nehanbí sa za to.
Nakladá Julovi a miluje ho. Vystupujú aj: Werich, Kundera a veľa golfu.
Pani Magda sa mýlila v rozhovore v eNku, že Lasica ju spomenie až na záver. Objavuje sa priebežne v celej knihe a s veľkou láskou - ako mala opäť pravdu, ako unavená rada pozerá Spievanie v daždi, ako jej masíruje chodidlá. V tých momentoch sa Milan Lasica nevtieravo ukazuje ako milujúci partner a je v tejto polohe veľmi sympatický.
Lasica sa veľakrát opakuje. Potom to však prizná a všetko je odpustené. “Kontrolovať sa mi to nechce, tak sa na to vykašlem a budem robiť to, čo robím každodenne - rozprávať veci, ktoré som už stokrát hovoril.”
Mrazivé bolo pre mňa ako opisoval, že bol v 39 rokoch v nemocnici. Omnoho miernejšie potom už pôsobí, keď rozmýšla o zomieraní.
Prečítajte si a nájdete aj skvelé príhody s Julom, aké seriály miluje a ako si robí žarty z hercov z národného.
Miluje filmy a píše o nich nádherne. Divadlo chce viac hrať (keď publikum rozumie) ako pozerať, veľa prezrádza o svojej rodine a rozvedených rodičoch, veľa zážitkov z detstva. Otvorene sa priznáva k lenivosti, vo filmoch hrá a konferenciéra robí hlavne pre peniaze a nehanbí sa za to.
Nakladá Julovi a miluje ho. Vystupujú aj: Werich, Kundera a veľa golfu.
Pani Magda sa mýlila v rozhovore v eNku, že Lasica ju spomenie až na záver. Objavuje sa priebežne v celej knihe a s veľkou láskou - ako mala opäť pravdu, ako unavená rada pozerá Spievanie v daždi, ako jej masíruje chodidlá. V tých momentoch sa Milan Lasica nevtieravo ukazuje ako milujúci partner a je v tejto polohe veľmi sympatický.
Lasica sa veľakrát opakuje. Potom to však prizná a všetko je odpustené. “Kontrolovať sa mi to nechce, tak sa na to vykašlem a budem robiť to, čo robím každodenne - rozprávať veci, ktoré som už stokrát hovoril.”
Mrazivé bolo pre mňa ako opisoval, že bol v 39 rokoch v nemocnici. Omnoho miernejšie potom už pôsobí, keď rozmýšla o zomieraní.
Prečítajte si a nájdete aj skvelé príhody s Julom, aké seriály miluje a ako si robí žarty z hercov z národného.
February 1, 2022
odhliadnuc od toho, že denník Milana Lasicu nemôže byť nič iné ako skvost, myslím si, že všeobecne je celkom nespravodlivé dávať denníkom akékoľvek ohodnotenie, alebo teda aspoň ohodnotenie nižšie než 5/5. príde mi zvláštne posudzovať niekoho spísaný život a dni, denník je predsalen subjektívna, súkromná a často citlivá záležitosť.
tento denník je teda pochopiteľne aj bez tejto tézy absolútna topka, kresby Mareka Ormandíka sú ako inak brilantné, takže by mi aj tak neostávalo dať knihe menej než päť hviezdičiek. myslím, že by som si s pánom Lasicom veľmi rozumela. dnes už len spomínam na moje náhodné stretnutia s ním na ulici - najviac sa mi vždy vynára stretnutie na Laurinskej a jeho pokyvnutie béžovou baretkou a mladícky pôsobiaci úsmev.
tento denník je teda pochopiteľne aj bez tejto tézy absolútna topka, kresby Mareka Ormandíka sú ako inak brilantné, takže by mi aj tak neostávalo dať knihe menej než päť hviezdičiek. myslím, že by som si s pánom Lasicom veľmi rozumela. dnes už len spomínam na moje náhodné stretnutia s ním na ulici - najviac sa mi vždy vynára stretnutie na Laurinskej a jeho pokyvnutie béžovou baretkou a mladícky pôsobiaci úsmev.
May 6, 2022
Do tejto knihy som šla s tým, že si oddýchnem od Forrá, Dulebu a Mitrofanova a až tak úplne sa mi to nepodarilo, keďže pán Lasica už v roku 2009 písal do svojho denníka, že je treba sa odstrihnúť od ruského plynu a ropy. Nuž nepodarilo sa ani to.
S veľa vecami v denníku človek súznie, ale samozrejme sú aj veci s ktorými človek nesúhlasí (klimatická kríza a pohľad na M. Zemana). Ale noone is completely on your side
S veľa vecami v denníku človek súznie, ale samozrejme sú aj veci s ktorými človek nesúhlasí (klimatická kríza a pohľad na M. Zemana). Ale noone is completely on your side
April 18, 2022
je to denník a tak by sa mal aj čítať. pána Lasicu som na chvíľu prestala vnímať ako idol a začala vnímať ako človeka a bolo to veľmi sympatické.
January 14, 2022
Komunisti dávali slovám vždy opačný obsah.
Normalizácia. Dočasný pobyt. Ľudová demokracia. Vstup spriatelených armád. Revolučné odborové hnutie. Reálny socializmus. Socializmus. Komunizmus. Mier.
Mám dojem, že pravý, pôvodný obsah si udržalo len slovo HOVNO.
„Papier na rozdiel od sliepky znesie všetko,“ píše Milan Lasica v nádhernej, vtipno-smutnej knihe V krátkosti, ktorú ilustroval Marek Ormandík. Na knihe začali pracovať už na jar 2021, no majster Lasica sa jej, žiaľ, nedožil. Nejde teda o nejakú knihu z jeho pozostalosti, ako sa niektorí domnievali.
V krátkosti sú denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 až 2015. Presné datovanie ani rozdelenie udalostí na nové a spomienkové nepokladal autor za dôležité. Dôležité sú len tie, ktoré zostali, lebo ukazujú jeho svet.
Vznikol tak zápisník, denník rôznych poznámok, úvah a krátkych postrehov, ktoré prekvapujú, prinútia zamyslieť sa, potešia čitateľskú dušu. Ide o múdry denník nesmierne rozhľadeného človeka, ktorý vedel s eleganciou presne vystihnúť jadro veci. Pomenovať nepomenovateľné a opísať neopísateľné. Niektoré jeho frázy a vety by sa dali vytesávať do kameňa...
No a k týmto poznámkam pribudli ilustrácie. Keď na jeseň roku 2020 zatelefonoval Milan Lasica výtvarníkovi Marekovi Ormandíkovi, či by neilustroval jeho denník, netušil, že jeho priateľ má skicár s kresbami, ktorý má podobný charakter. Každý deň od vypuknutia pandémie si doň nakreslil jeden obrázok.
Oba denníky, obrazový aj textový, ukazujú svet dvoch tvorcov tak, ako sme ich doteraz nepoznali. Nesmierne oddychová kniha, ktorá je však inšpirujúca...a zároveň nám nastavuje zrkadlo. Najmä životnou múdrosťou, ktorú Milan Lasica dokázal pretaviť do slov.
3. JANUÁR 2009
Zaumienil som si nemožné. Že tohto roku si každý deň niečo zapíšem. Čo si pamätám. Takže vlastne denník trochu so spätnou platnosťou. Dva razy som sa o denník pokúšal. Raz, keď som mal asi osemnásť. Vydržal som pár dní. Druhý raz, keď som mal štyridsaťšesť. Tiež to netrvalo dlho. Ale ten druhý sa, myslím, zachoval.
Niekde ho mám. Len si musím spomenúť kde. Takže teraz by som to chcel dohnať. Nemám nijaký plán. Len si každý deň niečo zapísať.
Ak mi niečo napadne. A ak mi nenapadne, tak si to zapíšem tiež. Tak nejako vznikajú denníky. Raz dávno sme s Julom vymysleli postavu človeka, ktorý nič nezažil. Napriek tomu považoval za dôležité zaznamenávať to. Vyzeralo to asi takto: Pondelok – ráno som vstal, umyl som si zuby, obliekol som sa a išiel som do mesta. Nikoho som nestretol, len som sa tak potuloval a podvečer som sa vrátil domov.
Chvíľu som sedel v kresle len tak, čakal som, či niekto nezavolá, ale nezavolal nikto. Tak som išiel spať. Utorok – tak ako včera, nič zvláštne sa neprihodilo. Idem spať. Streda – zase nič, možno zajtra. Štvrtok – už sa zdalo, že niečo bude, ale nakoniec z toho nebolo nič. Piatok – dopoludnia zazvonil telefón, utekal som k nemu, bol to omyl. Sobota – zazvonila suseda, že či nemám hladkú múku. Nemal som. Nedeľa – konečne voľno.
Normalizácia. Dočasný pobyt. Ľudová demokracia. Vstup spriatelených armád. Revolučné odborové hnutie. Reálny socializmus. Socializmus. Komunizmus. Mier.
Mám dojem, že pravý, pôvodný obsah si udržalo len slovo HOVNO.
„Papier na rozdiel od sliepky znesie všetko,“ píše Milan Lasica v nádhernej, vtipno-smutnej knihe V krátkosti, ktorú ilustroval Marek Ormandík. Na knihe začali pracovať už na jar 2021, no majster Lasica sa jej, žiaľ, nedožil. Nejde teda o nejakú knihu z jeho pozostalosti, ako sa niektorí domnievali.
V krátkosti sú denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 až 2015. Presné datovanie ani rozdelenie udalostí na nové a spomienkové nepokladal autor za dôležité. Dôležité sú len tie, ktoré zostali, lebo ukazujú jeho svet.
Vznikol tak zápisník, denník rôznych poznámok, úvah a krátkych postrehov, ktoré prekvapujú, prinútia zamyslieť sa, potešia čitateľskú dušu. Ide o múdry denník nesmierne rozhľadeného človeka, ktorý vedel s eleganciou presne vystihnúť jadro veci. Pomenovať nepomenovateľné a opísať neopísateľné. Niektoré jeho frázy a vety by sa dali vytesávať do kameňa...
No a k týmto poznámkam pribudli ilustrácie. Keď na jeseň roku 2020 zatelefonoval Milan Lasica výtvarníkovi Marekovi Ormandíkovi, či by neilustroval jeho denník, netušil, že jeho priateľ má skicár s kresbami, ktorý má podobný charakter. Každý deň od vypuknutia pandémie si doň nakreslil jeden obrázok.
Oba denníky, obrazový aj textový, ukazujú svet dvoch tvorcov tak, ako sme ich doteraz nepoznali. Nesmierne oddychová kniha, ktorá je však inšpirujúca...a zároveň nám nastavuje zrkadlo. Najmä životnou múdrosťou, ktorú Milan Lasica dokázal pretaviť do slov.
3. JANUÁR 2009
Zaumienil som si nemožné. Že tohto roku si každý deň niečo zapíšem. Čo si pamätám. Takže vlastne denník trochu so spätnou platnosťou. Dva razy som sa o denník pokúšal. Raz, keď som mal asi osemnásť. Vydržal som pár dní. Druhý raz, keď som mal štyridsaťšesť. Tiež to netrvalo dlho. Ale ten druhý sa, myslím, zachoval.
Niekde ho mám. Len si musím spomenúť kde. Takže teraz by som to chcel dohnať. Nemám nijaký plán. Len si každý deň niečo zapísať.
Ak mi niečo napadne. A ak mi nenapadne, tak si to zapíšem tiež. Tak nejako vznikajú denníky. Raz dávno sme s Julom vymysleli postavu človeka, ktorý nič nezažil. Napriek tomu považoval za dôležité zaznamenávať to. Vyzeralo to asi takto: Pondelok – ráno som vstal, umyl som si zuby, obliekol som sa a išiel som do mesta. Nikoho som nestretol, len som sa tak potuloval a podvečer som sa vrátil domov.
Chvíľu som sedel v kresle len tak, čakal som, či niekto nezavolá, ale nezavolal nikto. Tak som išiel spať. Utorok – tak ako včera, nič zvláštne sa neprihodilo. Idem spať. Streda – zase nič, možno zajtra. Štvrtok – už sa zdalo, že niečo bude, ale nakoniec z toho nebolo nič. Piatok – dopoludnia zazvonil telefón, utekal som k nemu, bol to omyl. Sobota – zazvonila suseda, že či nemám hladkú múku. Nemal som. Nedeľa – konečne voľno.
June 17, 2022
Krásna kniha. Neprekvapivo. Pri denníku ťažko hodnotiť liter. kvalitu, ale možno hodnotiť obsah a atmosféru - a tie sú výborné. Je zaujímavé vidieť mu viac do hlavy, do jeho spomienok a emócií, je zaujímavé čítať jeho reflexie hereckého pôsobenia v komunizme, ale aj aktuálnej politiky a pod. Človek v tejto knihe spozná Lasicu nielen ako herca a veľkú osobnosť, ale aj ako milujúceho manžela, starého otca, vnímavého konzumenta umenia, vášnivého golfistu, (často) samoľúbu osobnosť, kaviarenského povaľača vnímajúceho vlastnú lenivosť, človek v rokoch, ktorý s rozvahou píše o smrti, Satinského priateľa, ale aj kritika... O tejto knihe sa nedá napísať v zásade nič negatívne. Áno, občas sa opakuje, ale ešte aj na to vás sympaticky upozorní, že si je toho vedomý, avšak nechce sa mu texty po sebe kontrolovať... a takmer okamžite mu to odpustíte.
Read
September 18, 2022dennik sa mi hodnotit neda, ale bolo to pekne.
May 7, 2024
Sadnúť si ku káve s Milanom Lasicom a počúvať jeho zážitky, bonmoty a zamyslenia bol nádherný čas dávkovaný na dennej báze.
August 29, 2023
Začiatkom leta som začal čítať knihu od Milana Lasicu V krátkosti. To bol presne ten preddovolenkový fíling, ktorý som potreboval.
...
Milan Lasica nemal krátky a už vôbec nie nezaujímavý život. V krátkosti sú v podstate denníky plné spomienok na detstvo, kamarátstva, lásky a rodinu.
Rovnako však štýlom jemu vlastným popisoval aj na mnohé dejinné udalosti Československa, či komentoval aktuálnu politiku u nás a vo svete.
Autor vkladá do svojich memoárov plno sentimentu, sebakritiky, ale aj lásky a krásnych myšlienok o živote.
...
Pre Lasicu mám slabosť ostatne ako aj pre Jula Satinského a preto udeluji šest hvjezd z pjeti.
...
Milan Lasica nemal krátky a už vôbec nie nezaujímavý život. V krátkosti sú v podstate denníky plné spomienok na detstvo, kamarátstva, lásky a rodinu.
Rovnako však štýlom jemu vlastným popisoval aj na mnohé dejinné udalosti Československa, či komentoval aktuálnu politiku u nás a vo svete.
Autor vkladá do svojich memoárov plno sentimentu, sebakritiky, ale aj lásky a krásnych myšlienok o živote.
...
Pre Lasicu mám slabosť ostatne ako aj pre Jula Satinského a preto udeluji šest hvjezd z pjeti.
June 23, 2024
Väčšinou k prečítaným knihám píšem aj krátku recenziu, v prípade denníka mi to však príde trochu z cesty a tak tu ponechám dojem len v podobe piatich hviezdičiek.
Displaying 1 - 12 of 12 reviews