Nevie, čo je to pokojný spánok. Veď stačilo, aby na chvíľu zabudla na svoj údel, a jej život sa obrátil naruby...
Dva roky po nešťastí na školskom výlete je Dora opäť na výslní. Konečne je sama sebou a bolestivé spomienky na strednú školu pomaly blednú. Končí prvý ročník na fakulte žurnalistiky, hlavu má plnú prázdninových plánov, už musí iba spraviť poslednú skúšku a dokončiť článok do univerzitného časopisu. Na všetko je pripravená. Avšak len do chvíle, keď po neplánovanej nočnej prechádzke natrafí vo svojom byte na nepríjemné prekvapenie. S pomocou bezstarostného suseda Adriána odkrýva tajomstvá, ktoré poriadne zatrasú jej svetom. Naozaj niekoho vydesil nevinný článok pre školský časopis? Snaží sa ju niekto zmanipulovať alebo jej iba otvoriť oči? Jedno je isté. Ktosi je presvedčený, že smrť Dorinej spolužiačky nebola nehoda...
Pred vyše rokom som čítala od Nininu Miru, ktorá bola pre mňa príjemným prekvapením a napriek výhradám sa mi páčila. Keď sa oznámilo vydanie tejto, hneď som jej venovala pozornosť aj vďaka skutočne krásnej obálke. Nebola som však cieľová skupina tejto knihy a spätne si vravím, že sa mi nemala dostať do rúk, ale dostala sa, takže here we go.
Prvá polovica ma nebavila. Čítala sa mi extrémne pomaly, vliekla sa mi, nevedela si udržať moju pozornosť. Záhada bola zaujímavá, ale vďaka spracovaniu na mňa nemala efekt, ktorý mala mať - "nutne potrebujem vedieť, čo sa stane lebo to neprežijem" efekt.
Niekde kúsok za polovicou knihy som si však uvedomila, že sa mi príbeh predsa len dostal pod kožu, chytil ma a začal ma baviť. Začalo sa zaujímavé vyšetrovanie, bolo tam množstvo nezodpovedaných otázok a každou stranou sa to viac a viac zamotávalo. Zrazu som tú druhú polovicu knihy dala na posedenie a už tam bol úprimný záujem vedieť, ako sa to celé skončí.
Už som sa tešila, že predsa len napíšem celkom pozitívnu recenziu, ale nie, potom prišiel koniec a jediné, čo sa mi opakovalo v hlave ako pokazená platňa bolo "Ježišikriste, čo som komu spravila? 🤦🏻♀️🤦🏻♀️" - kniha totiž nabrala spád, ktorý som absolútne nečakala a z mojej relatívnej spokojnosti so zvyškom knihy som tvrdo dopadla na zem. Nepomôžem si, prišlo mi to maximálne absurdné a pritiahnuté za vlasy. Hlavne tá záhada bola časom tak zaujímavá, že takéto vyvrcholenie bolo pre mňa dosť sklamaním.
Čo však môžem vrámci príbehu naozaj pochváliť a považujem to za najlepšiu vec v knihe, bolo zakomponovanie bratislavských legiend. Vskutku originálne a naozaj fascinujúce. Všetky tieto legendy som si užívala, naučila som sa niečo nové a s radosťou som si všetky miesta googlila. Takisto sa mi páčil originálny výber brigády hlavnej hrdinky a zakomponovanie konšpiračných teórii, ukázanie ich ničivosti a bizarnosti, nakoľko je to veľmi aktuálna téma.
Páčili sa mi aj postavy - hlavne Rita (i keď si myslím, že jej správanie na konci nekorešpondovalo s jej postavou), Lucia a Adrian. Dora mi však prišla celkom nudná a suchá a tak ako viacerí, ani ja som necítila žiadnu chémiu medzi ňou a Adrianom.
No a nakoniec tu mám ešte dve negatíva k písaniu. Prvou je množstvo nepodstatných detailov, čo je jeden z dôvodov, prečo sa mi prvá polovica dosť vliekla. Poviem vymyslený príklad. Miesto "Na raňajky mala chlieb s maslom" je tam napísané niečo ako "Na raňajky mala chlieb s maslom, ktoré kúpila deň predtým v Lidli vo výpredaji a za ušetrené peniaze si kúpila aj svoju obľúbenú karamelovú čokoládu. Tú milovala odvtedy, čo ju ochutnala v tábore s kamarátkou Peťkou počas leta tesne predtým, než sa Peťka odsťahovala a Dora ju viac nevidela." Druhou vecou je prezrádzanie budúcnosti. Také to "Vtedy ešte netušila, že zajtra sa jej rozpadne svet." Ok, dozvieme sa to zajtra. Toto robí viacero autorov a ja som to vždy považovala za lenivé budovanie napätia. Beriem, že to môže byť vecou preferencie, no mňa to v knihách zvykne iritovať.
Na záver už len dodám, že mne síce kniha nesadla, ale pokiaľ máte radi temnejšie YA s prvkami hororu, thrilleru a detektívky a to navyše z prostredia Slovenska, dajte knihe šancu, možno sa vám zapáči viac než mne.
Prijemné, realistické postavy; blízka veková kategória; zaujímavá zápletka; prostredie Bratislavy; Adrián… skrátka lahôdka. Nemôžem veľa napísať, aby som omylom niečo neprezradila, ale bolo to fakt dobré. Aj romantika, aj humor, aj napätie, aj záhada. A tá obálka… MILUJEM!
Ninin štýl mi sedí na 100%! Tak, ako pri Mire, dokázala ma dokonale zmiasť. Zbožňujem, ako vždy postupne vyplávajú na povrch zdanlivo nesúvisiace záhady, je ich čoraz viac a ja ako čitateľ takmer do poslednej chvíle nemám tušenia, čo je vlastne vo veci a prečo sa hrdinke neustále dejú všetky tie bizarnosti. Nine skrátka idú záhady od ruky. Všetko sa valí ako snehová lavína – spustí sa sled udalostí a kopia sa, až kým na konci nezistíme, že dohady, ktoré sme mali, boli úplne mylné :). A práve tak to má byť. Iba som si potvrdila, že od tejto spisovateľky prečítam všetko. Stojí to za to!!!
Knihu som musela včera nutne dočítať, pretože som sa od nej nevedela odtrhnúť. Bavila ma úplne od začiatku a visela som na každom autorkinom slove. Aby som to upresnila, knihe dávam 4,5 ⭐️, ale ešte si to nechávam uležať v hlave, keďže som čítala do pól štvrtej rána. Celý príbeh bol extrémne zaujímavý, každú chvíľu som podozrievala niekoho iného a pri každom zvrate som sa opäť dostala na začiatok pátrania. Koniec som aj čakala aj nečakala. Možno som si predstavovala trochu iné riešenie záhady, ale ani vlastne neviem aké. Knihu odporúčam všetkými desiatimi a keďže to bola moja prvá kniha od tejto autorky, určite si od nej ešte niečo prečítam. 🖤
Nočný motýľ je zaujímavý príbeh s netradičnou zápletkou (aspoň pre mňa, keďže som veľa podobných kníh nečítala). Mala som od neho určité očakávania, keďže som autorky už čítala jej predchádzajúcu knihu Mira, ktorá sa niesla v podobnom duchu (dokonca je v tejto knihe aj menšie prepojenie s Mirou, ale obe sa dajú čítať samostatne).
Príbeh je od začiatku záhadný, okolo Dory sa deje množstvo zvláštnych vecí. Ešte k tomu sú tu aj návraty do minulosti, keď bola Dora počas strednej školy na výlete so spolužiakmi v starej chate, kde sa udialo nešťastie, z ktorého ju všetci obviňovali. Postupne sa príbeh ešte čoraz viac zamotáva, čo ma nútilo čítať ďalej, pretože som mala množstvo otázok a bola som zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 2 rokmi a ako to súvisí s jej súčasnou situáciou. Sem-tam na mňa príbeh pôsobil až trochu strašidelne.
Na knihe sa mi páčili aj zaujímavosti o bratislavských legendách, aj keď ja by som asi nemala odvahu ísť zisťovať ich pravosť. Na rozdiel od Dory som celkom bojko a snažím sa takýmto veciam vyhýbať.
Dora to v posledných dvoch rokoch nemala vôbec jednoduché, obvinili ju bez väčších dôkazov a takmer všetci sa jej obrátili chrbtom. Pri kamarátkach by som to dokázala ešte ako-tak prekúsnuť, ale bolo mi smutno, ako sa k nej správali rodičia. Avšak, jej vzťah s mladšou sestrou bol rozkošný.
Romantická linka síce nebola nejak výrazná, ale bola milá. Adrián bol veľký sympaťák a páčilo sa mi, ako Dore pomáhal zistiť, čo sa vlastne deje a stál pri nej.
Na konci mi prišli niektoré veci trochu prekombinované, ale inak som bola s príbeh spokojná a jeho čítanie som si užila.
Želala by som si väčší hype pre diela slovenských autorov. Pretože toto bolo perfektné. Jedna z najlepších kníh, aké som tento rok čítala. Hádam prvýkrát sa mi stalo, že som reálne knihu nedokázala pustiť z ruky, kým sa situácia v deji neukľudnila, resp. kým dej neskončil - moja spánková bilancia posledných dní by to potvrdila. Autorka Nina dokázala vytvoriť príbeh, ktorý ma na komplet pohltil a na konci ešte aj extrémne prekvapil. Dekel som mala niekde na streche a oči vypleštené, že ako strašne som sa mýlila, keď som si myslela, že už som na všetko prišla. Úprimne som vďačná, že sa táto kniha ku mne dostala. A úprimne sa teším, kedy sa cielene dostanem ku ďalším Nininým knihám.
Som si istá, že keď Nina znovu niečo napíše, siahnem po tom. Páčila sa mi už Mira, ale Nočný motýľ ešte viac. Všetky postavy mali niečo do seba a ja sa priznám, že som počas čítania aspoň raz upodozrievala každú jednu z nich. Aj keď pred koncom som už tušila „nepriateľa“, rovnako som zostala v napätí civieť na finálnu zápletku a ani som pri tom nedýchala. Kniha sa spočiatku javila ako oddychová YA, milá romantická linka, hlavná opatrná hrdinka, ktorá trpí námesačnosťou, jednoducho bežný študentský život. Autorka nám do cesty postupne hádzala malé indície a signály, ktoré sme si mali všímať a skladať. Lenže ako ich skladala hlavná hrdinka Dora, ktorá sa nejedenkrát poriadne zamotala, tak sa mohol zamotať aj samotný čitateľ. Dej nebol predvídateľný, aspoň nie pre mňa, aj keď zopár drobností ma neprekvapilo (ako som už písala, ani samotný „záporák“, ak ho tak môžem nazvať), ale o to to bolo zaujímavejšie, lebo aj keď som „nepriateľa“ tušila (proste taký ten ciťák na základe jeho občas divných reakcií), nemohla som si byť ani raz na sto percent istá. Od polovice začínal príbeh naberať grády a dej sa viac a viac zamotával. Zhruba odtiaľto som stránky hltala a čítala už ozaj veľmi rýchlo. Bolo to fakt napínavé. V príbehu sa striedajú pokojné časti (kde sa Dora snaží žiť svoj normálny život), s tými dynamickými, ktoré postupne pribúdajú, a sú plné záhad, napätia a množstva otázok. Odpovede na ne ale nedostanete hneď, a tak sa potrápite spolu s Dorou a do konca. Príbeh sa mi páčil o to viac, že sme v ňom navštívili známe turistické miesta Bratislavy (ja Staré mesto milujem), takže aj z tohto dôvodu som si čítanie veľmi užívala.
Toto je moja prvá kniha od Niny a som si istá, že rozhodne nie posledná. Keď sa pozerám na dátum, kedy som knihu začala čítať, zisťujem, že je to už takmer rok, čo mi doma ležala rozčítaná a odložená nabok. Nie však preto, že by ma kniha nebavila alebo nebola dostatočne pútavá, aby si udržala moju pozornosť. Jednoducho zvíťazila moja otravná vlastnosť rozčítať knihu, odložiť ju nabok, potom na ňu dokonca zabudnúť a vrátiť sa k nej neskôr. Som rada, že som začiatkom roka siahla po Nočnom motýľovi a rozhodla sa ho dočítať. Zistila som, že mi Ninin štýl písania veľmi sedí a dokonca milujem aj jej humor, na ktorom som sa úprimne zasmiala. Nina je veľmi sympatická a potešilo ma, že rovnako na mňa pôsobila aj hlavná hrdinka. Ja som si čítanie tejto knihy nesmierne užila a nerozumiem, ako som ju minulý rok mohla pustiť z ruky bez toho, aby som ju nezlupla na jedno posedenie. Mám ďalšiu obľúbenú slovenskú autorku.
Davam 4*, co je skoda, lebo zaciatok bol fakt skvely a myslela som si, ze to bude 5*. Bohuzial stred knihy spomalil dej a moc sa toho nedialo. Chybala mi poriadna motivacia riesit pripad dalej, a myslim si, ze aj preto dej stagnoval. Ak by Dora proste prestala riesit co sa stalo, pribeh by sa skoncil, nebol tam ziaden risk. Vyvrcholenie bolo zaujimave, ale trochu sklamalo. Nejdem do detailov, ale prislo mi trochu out of the blue a prilis komplikovane. Autorik styl je vsak skvely, velmi ocenujem ako sa zlepsila od Miry. Dialogy, sceny, vedlajsie postavy, je vidno obrovsky pokrok. Budem sa urcite tesit na dalsiu knihu od autorky.
Čo len tak dodať k perfektnému ratingu? Prečítala som ju za ani nie 24 hodín - mama ma musela hnať v skorých ranných hodinách do postele, ani vtedy som ju neodložila! - a totálne som žrala každé jedno slovo. Perfektné
Úžasná kniha, na konci keď sa už všetko začínalo pomaly rozuzlievať naskakovali mi zimomriavky. Pri viacerých častiach knihy som zostávala v pomykove, aj keď začiatok bol taký celkom dopletený veľmi som si čítanie užila. Určite si ju v blízkej budúcnosti opätovne prečítam. Odporúčam. ♡♡