Slovenské století

by Pavel Kosatík

Pavel Kosatík je autor, který se snaží psát i o obtížných historických tématech způsobem srozumitelným a podnětným pro všechny přemýšlivé čtenáře. Bez orientace v dějinách podle něj není možné orientovat se v současnosti. „Klíčem“ k historii jsou mu většinou rozporuplné osobnosti, prostřednictvím jejichž osudů rozkrývá kontexty doby. Odmítá popisný a z odstupu toliko hodnotící přístup k dějinám. Snaží se vždy dostat čtenáře do situace, kdy bude se „svým“ hrdinou nucen zvažovat, jak by se na jeho místě zachoval sám.

Knihou Slovenské století vystupuje ze svého dosud převažujícího soustředění na dějiny české. Sleduje vývojový oblouk, jaký slovenská společnost opsala v letech 1918–1998, a dochází k závěru, že Slováci svůj historický čas nepromarnili. Začínali z mnohem horší startovní pozice než Češi, jejich veřejný a politický život nejenže neměl strukturu, ale téměř neexistoval. Na konci 20. století se však tato nedlouho předtím téměř neexistující společnost dokázala sjednotit a zbavila moci nedemokrata s diktátorskými ambicemi. Slovenské století je knihou i o společných česko-slovenských dějinách. Český čtenář v ní najde odpovědi na otázky, jaké síly utvářely konkrétní podoby česko-slovenského soužití i jaká je česká odpovědnost za to, že společný život v jednom státě skončil neporozuměním.

Genres: History, Nonfiction, Politics, Audiobook, Society

408 pages, Paperback

Published January 1, 2021

About the author

JUDr. Pavel Kosatík se narodil 13. června 1962 v Boskovicích.

Absolvoval pražskou právnickou fakultu (1984), pracoval jako redaktor v několika nakladatelstvích a v redakci Mladé fronty Dnes, Reflexu a Hospodářských novin.

Je autorem biografických a literárněhistorických knih, zabývajících se novodobou českou historií, mimo jiné Osm žen z Hradu (1993), „Člověk má dělat to, nač má sílu“ – Život Olgy Havlové (1997), Jan Masaryk – Pravdivý příběh (1998; spoluautor Michal Kolář), Ferdinand Peroutka – Pozdější život (2000), Fenomén Kohout (2001), Menší knížka o německých spisovatelích z Čech a Moravy (2001), Ferdinand Peroutka – Život v novinách (2003), Gottwaldovi muži (2004; spoluautor Karel Kaplan), Sulek maluje (2005). Nakladatelství Host v roce 2006 vydalo jeho „kolektivní biografii“ Šestatřicátníci (Václav Havel, Josef Topol, Věra Linhartová, Jiří Kuběna, Viola Fischerová, Pavel Švanda a další).

Reviews

[Tomas Bella · Rating 5 out of 5]

Vynikajúce. V podstate krátke kapitolky o kľúčových slovenských politikoch 20. storočia, zaujímavé v detailoch skôr pre Slovákov, celé zaobalené do "čo tí Slováci vlastne furt chceli a prečo to Česi nikdy nevedeli pochopiť.".
Možno až takú láskavú interpretáciu slovenských dejín a hrdinov sme si dokonca ani nezaslúžili, ale vďaka za ňu. Celé dokonca optimistické, keďže tradične pripomína, že možno dnes je tu politika objektívne na nič, ale stále je vlastne celkom fajn ak zoberieme do úvahy, že v Prahe už Masaryk učil občanov jesť dezertnou vidličkou, keď sa v Banskej Bystrici ešte preháňali dinosaury (približne).

P.S. bol som today years old keď som sa prvýkrát dozvedel, že odovzdanie Sudet Nemcom vymyslel Beneš a tajne to navrhol Francúzom, aby to navrhli Nemcom, aby sa nevedelo, že to vlastne navrhujú sami Česi. A potom, keď zomrel Hodža, tak to Beneš v pamätiach hodil na neho. Not cool!

[Zuzana Vargová · Rating 5 out of 5]

Vzácna kniha mapujúca slovenské storočie s láskavosťou, ktorú by sme si my sami - Slováci, asi nedopriali. Pavol Kosatík, český právnik/historik (a spoluautor výborného seriálu ČT České století) popisuje, ako sám hovorí, prerod apolitickej masy málo vzdelaného a prevažne vidieckeho obyvateľstva na modernú štruktúrovanú spoločnosť. Píše pútavo, pomáha vytvoriť si historický kontext a nebojí sa občas zájsť aj do psychológie jednotlivých aktérov. Jednoznačne odporúčaniahodný zdroj ak sa chcete širšie zamýšľať nad zdrojom súčasného marazmu, ale aj si utužiť nádej na zmenu.

Vo mne Slovenské století upevnilo už dlhšie sa formujúce presvedčenie, že ako krajina doplácame na neexistujúce a zlenivelé elity. Doplnila však kontext a empatiu pre súčasný stav - dejiny ukazujú, že sme v tomto smere mali smolu. Malý, utláčaný, vidiecky národ, odchovaný na princípoch feudalizmu nemal mnoho tých, čo by vedel ponúknuť v momente zrodu 1. ČSR - štátu, ktorý sa nám Slovákom skôr stal, než by sme boli jeho plnohodnotným agentom. A odtiaľ píše Kosatík veľmi úprimne a bez ohľadu na vlastnú národnosť aj o nerovnovážnom vzťahu, ktorý nedával priestor formovať politický národ. Smola však hrala v našom prípade prekvapivo významnú úlohu - krátkosť času pred dvoma totalitami nedovolila vypestovať demokratické cítenie v spoločnosti a dôveru v uprednostnenie dlhodobého spoločného záujmu pred vlastným krátkodobým. Fasizmus a komunizmus zničili generácie potenciálnych elít a spôsobili, že mladé Slovensko začínalo 90te roky bez ľudí, čo by dokázali spoločnosť previesť zmenou, bez vízii, bez súdržnosti a v skutočnosti aj bez pochopenia, čo demokracia znamená.

Ale učíme sa rýchlo. Nie bez zakopnutí a prevažne bez elegancie ale kráčame vpred. Moja generácia snáď už oveľa prirodzenejšie cíti, že krajina je obrazom nás, ktorí v nej žijeme alebo sa s ňou stotožňujeme, že na ňu máme dopad podstatne širší, než ten, čo vykonávame vo voľbách. Banálna múdrosť hovorí, že sa oplatí poznať minulosť, aby sme sa z nej mohli učit do budúcna. Výhodou mladých národov ako je ten náš je okrem iného aj to, že na to stačí prečítať menej strán :)

[Marián Tabakovič · Rating 4 out of 5]

Česi nerozumeli, čo vlastne chceme a my sme väčšinou nerozumeli, čo sa deje za hranicami nášho Hobitína.

Slovenské století je cenný pohľad z Prahy na turbulentné spolužitie Čechov a Slovákov počas 20. storočia. Oceňujem, že autor sa nekašle s nejakou priveľkou korektnosťou a rád nám naznačí, ktorý náš dejateľ bol neschopný hlupák (šéf SNS Matúš Dula, prezident Ivan Gašparovič) a ktorý bol úplne mimo (Andrej Hlinka a jeho inkognito cesta s maďarským špiónom na mierové rokovania - moja obľúbená story). Počas storočia sme mali vo vysokých funkciách aj množstvo poriadnych svíň (nácek Šaňo Mach, komunista Viliam Široký). Ak kritizuje, vie aj pochváliť. Za najväčšiu osobnosť našich moderných dejín považuje Milana Hodžu, vzdelaneho a šikovného politika, ktorý to dotiahol až na československého premiéra.

Nájdete tu aj zaujímavý pohľad na “Mníchovskú zradu” z roku 1938, po ktorej si Adolf Hitler zobral Sudety a nám Maďari zobrali južné Slovensko. Určite to bolo tak čiernobiele, že nás západní spojenci zradili? V prvom rade, ČSR sa vybodla na Francúzov v roku 1936, keď Hitler militarizoval Porýnie a ani verbálne ich nepodporila. V druhom rade, Edvard Beneš vraj tajne ponúkol západným mocnostiam, že sa vzdá časti československého územia, aby ukojil Hitlera. Keď to nevyšlo a führer si zobral všetko, čo chcel, hodil to na Hodžu.

Kniha má niekoľko problémov. Autor je napríklad s prebiehajúcimi desaťročiami čoraz stručnejší. 20-ročnú normalizáciu vybaví tým, že si máme prečítať Milana Šimečku. Načo to? Ak už bol unavený, mal spraviť Slovenské půlstoletí, nie století…

Po prečítaní si musíte položiť otázku, či by spoločný štát s Čechmi vydržal, keby sa veci odohrali nejak inak. Podľa mňa boli dve možnosti. Mohli sme zostať spolu ako československý národ, ak by sa to zo začiatku podarilo takto nastaviť. Mohli sme zostať spolu aj ako Česi a Slováci, ale to by sme museli viac oceňovať tých, ktorí nás chceli posúvať dopredu a nemilovať večných martýrov, ktorí boli fascinovaní sami sebou. (Andrej Hlinka, Mečiar aj Matovič, dodal by som). Leví podiel na tom, že sme nezostali v spoločnom štáte, má aj Praha. Dá sa pochopiť, keď ignorovala absurdnosti, ktoré žiadali všelijaké insitné postavičky, lenže Česi nezvykli rozlišovať, kto to zo Slovenska hovorí o väčších právach pre holubičí národ. Škoda.

[Duda · Rating 5 out of 5]

Český spisovateľ Pavel Kosatík priniesol výnimočnú publikáciu. Nejde len o to, že nás pútavou a čitateľsky prístupnou formou sprevádza kľúčovými okamihmi slovenských dejín 20. storočia. Jeho prínos spočíva v tom, že tieto udalosti zasadzuje do kontextu česko-slovenských vzťahov a zároveň povzbudzuje k reflexii, pochopeniu i diskusii.

Zvlášť cenné je, že ako Čech dokázal s citom a porozumením nazrieť do slovenskej skúsenosti a dejiny priblížiť z nášho pohľadu. Kosatík nezatvára oči pred chybami, vie pomenovať omyly na oboch stranách spoločnej cesty a kritický je aj k vlastnému národu. Spolu s ním som si opäť položila otázku, aké vlastne boli šance na pokračovanie spoločného štátu. A znovu sa mi na chvíľu vynoril – časom a okolnosťami už takmer zabudnutý – pocit ľútosti nad rozpadom Československa.

[Marcel Uhrin · Rating 5 out of 5]

"Slovenské století" sa číta miestami takmer ako detektívka, má šmrnc, tempo, napätie, bavil ma aj občasný humor alebo lepšie irónia, presakujúca z textu. Text je napísaný z pozície Čecha, ktorý priznáva, že nám (Slovákom) českí politici až na výnimky (Pithart) nikdy (od vzniku štátu) neporozumeli. Brilantné postrehy. Povinné čítanie, ak už pre nič iné, tak pre pripomenutie hrôz mečiarizmu a jeho demokratúry. Len prosím, ľudák je od slova ľud a teda, nepíše sa ani ako luďák a ani ako ľuďák, na to mohli redaktori dohliadnuť.

[Milos Sirota · Rating 5 out of 5]

Niečo bude na myšlienke, že ak sa chcete o Slovensku dozvedieť viac, dobrou stratégiou sa javí byť čítanie "zahraničných" historikov.

[Jana Ha · Rating 5 out of 5]

Do kazdej slovenskej domacnosti

[Michal Pivarči · Rating 5 out of 5]

"One of the few influential Czechs who understood the nature and legitimacy of the Slovak demands as early as the spring of 1990 was the writer Ludvík Vaculík. He wrote in Lidové noviny at the time: "Our debt, roughly speaking, is that we have been happy to acquire Slovak territory physically and mentally, but we have not, in the same way, acquired Slovak perception, feeling and thinking. We have not accepted Slovakness into our consciousness. We mostly recognize the peculiarities of Slovak language and culture, but we keep them away from our souls instead of embracing them as the greatest Slovak figures have embraced Czechity. And yet it is clear that a Czech who has grown up by a piece of a Slovak will be a higher man. But who among us has the need to read at least one cultural and political Slovak magazine in order to absorb more Slovak substance than the state stuffs into us?'"

--

One of the great books by the already great Pavel Kosatik, snappy and enjoyable. The title may be misleading, this is not a read only for Slovaks (of course, it is very much for them too), but belongs primarily to Czechs. It gives a very valuable insight into our coexistence and the fatal misunderstanding that has been dragging through it all along. When the Slovaks understood so many things, including '68 and '89, quite differently from the Czechs, and because they themselves could not see further than the Morava River, they did not understand what it was that the Czechs did not understand. And when the Czechs didn't really try to get to know the Slovaks during that common century - honour to Petr Pithart and other exceptions - and instead said, "Well, the Slovaks are just like us, they just speak a slightly different language. We don't need to get to know them, we know them." But the Slovaks were never like the Czechs and the Czechs never knew them.

Anyway, if any nation is the winner of the 20th century, it is the Slovaks. The state in which Slovak society entered it as an apolitical mass of poorly educated rural people has almost nothing in common with today's modern structured, independent and democratic society. It owes much to the Czechs, just as our common republic owed its life to Slovak democrats, both the better known and those sadly forgotten in Bohemia - Masaryk, Štefánik, Osuský, Hodža. The whole story moves me as much as the two men on the cover who are paddling up the Danube in the same boat. It has recently been 30 years since we each started making our own mistakes and we cannot make excuses for the other. In the end, all we have left together is the good, and that's actually beautiful.

--

"The significantly different ways in which the two national societies, Czech and Slovak, interpreted the results of the Velvet Revolution suddenly and unexpectedly showed how internally distant the two societies are. This was not visible during the normalisation period, at least in the Czech lands. November 1989 showed these differences. While the Czechs largely interpreted the fall of communism as a return to the democracy that existed before communism, and thus as a return to the First Republic (the cult of Masaryk and Beneš immediately erupted again, and a multitude of books about their era, often idealising it, began to be published), in Slovakia the idea of a return to pre-February 1948, or even pre-Munich 1938, caused sheer terror in many minds. Because it was a return long before what had already been achieved in the past in the complex Czech-Slovak struggle. That is, before the federation. [...]

Normalization strengthened the Czech perception of the Slovaks as peculiar inhabitants of a state which, although federally, is ruled from Prague. The name 'Czechia', which has been used with difficulty as a one-word name since the establishment of the independent Czech Republic, was in fact created during the normalisation period. The Czech federal establishment of the time used it to refer to Czechoslovakia as such. While the Slovak nation was evolving all the time, for a large part of Czech eyes even in 1990 it was still true that what is Czech is also Czechoslovak, and vice versa. And anything beyond that disturbed the Czech user experience in the common state."

[Ladislav Hrbacek · Rating 5 out of 5]

Velmi zdařile pojatá historie našich sousedů. Je to čtivé, nabité spoustou informací, nepostrádající zábavné črty ze života slovenských hybatelů dějinami. Kniha je zajímavá i pro české čtenáře, kterým nabízí nejen pohled na naše bývalé spoluobčany, ale i na to, co formovalo jak vztah našich dvou národů, tak i pohled jeden na druhého. Rozhodně doporučuji přečíst.

[Deni · Rating 4 out of 5]

Bolo zaujímavé čítať dejiny Slovenska z pohľadu Čecha. Kniha bola skôr zameraná na začiatok 20. storočia. Niektoré komentáre boli vtipné, čo bolo príjemnou zmenou oproti klasickým knihám o dejinách. Páčilo sa mi, že autor mal nezaujatý postoj voči Slovákom a chápal ich túžbu o rovnocenné poslavenie v Československu. Zaujímavé bolo aj zistiť niektoré veci, ktoré sa v školách inak učia ako napríklad rola Andreja Hlinku ako "otca národa".

[Michal Čejka · Rating 5 out of 5]

A to jsem si myslel že o historii státu ve kterém jsem 7 let žil vím hodně. Jenže to pozadí, základy, na niž byl vybudovaný, Pro mě zůstali absolutně utajené. Kosatík to odhaluje neuvěřitelně čtivě. Kdo chce pochopit duši slovenského státu (s malým S), tady najde spoustu odpovědí.

[Michal Prokopič · Rating 5 out of 5]

Historické fakty vie Kosatík podať v štýle, že sa od toho človek nevie odtrhnúť.
Ďalšia do série “ povinná literaratúra “ spolu so Šimečkovou knihou Obnovenie poriadku. Výborné.

[Daniel Čižmár · Rating 5 out of 5]

Veľmi zaujímavý pohľad na slovenské 20. storočie. Kedže autor je Čech, je oprostený od pohľadu skrz tradičné slovenské mýty. Podľa môjho názoru vcelku objektívne hodnotí obdobie od vzniku Československa až po koniec mečiarizmu.
Nie úplne rozumiem, prečo určitým obdobiam venuje veľkú pozornost a niektoré doslova preskakuje (normalizácia).

[Jakub Dovcik · Rating 4 out of 5]

Aj keď má bezpochyby svoje veľké limitácie, je dobré že táto kniha vyšla. Kosatíkov "carlyleovský" prístup k dejinám ako postupnosti "veľkých mužov" (nespomínam si že by v celej knihe spomenul jedinú ženu) omituje veľa aspektov dejín, no zameriava sa na myšlienky koexistencie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. Znamená to však absenciu reálnych analýz ekonomickej či sociálnej situácie na Slovensku počas prvej ČSR a neskôr opisy socialistických urbanizácií a industrializácie sú veľmi plytké.

Kosatíkov hlavný argument - že Česi nechápali žiadosti slovenských predstaviteľov o to, aby mohli fungovať ako "rovný s rovným" - je zaujímavý a autor je ku Slovákom veľmi (niekedy až nadmieru) sympatizujúci. No nemáme možnosť dozvedieť sa, ako to reálne fungovalo - napríklad ako fungovala administratíva Slovenska z Prahy, aké mala reálne dopady na život ľudí a prečo im to mohlo vadiť - alebo naopak nie. Aj vinu za rozpad krajiny hádže skôr na českú stranu, aj keď hovorí o charakterových črtách predstaviteľov VPN a neskôr Mečiara, ktoré tvorili situáciu po roku 1989.

A je minimálne zaujímavé, ako pohľad na české myslenie voči Slovákom v istých smeroch pripomína dnešný prístup majoritnej populácie k slovenským Maďarom.

Aj pre slovenského čitateľa je veľa nového - v školách alebo verejnom priestore nie je dosť kritického, ale aj analytického pohľadu na osoby ako Milan Hoďža, Karol Sidor či Viliam Široký. Štefánik je u Kosatíka "svetoobčan" s ultrakonzervatívnymi postojmi, ktorého sa Beneš snažil izolovať, a ktorému Masaryk neopätoval pseudo-otcovské city. Hlinka je prezentovaný spočiatku ako skôr provinčný a lokálny politik, s veľmi naivnými predstavami o medzinárodnej politike, no neskôr sa to balansuje jeho jasným postojom v jeho koncepcii svojej strany ako reprezentácie slovenského národa. Kosatíkovým bezpochyby najobľúbenejším slovenským predstaviteľom je Milan Hodža, na ktorého adresu nešetrí superlatívami a obhajuje jeho kroky počas Mníchova.

Zaujímavá kniha, ktorá otvorila dobrú debatu a teda veľmi užitočné čítanie.

[Erik · Rating 5 out of 5]

"One of the few influential Czechs who understood the nature and legitimacy of the Slovak demands as early as the spring of 1990 was the writer Ludvík Vaculík. He wrote in Lidové noviny at the time: "Our debt, roughly speaking, is that we have been happy to acquire Slovak territory physically and mentally, but we have not, in the same way, acquired Slovak perception, feeling and thinking. We have not accepted Slovakness into our consciousness. We mostly recognize the peculiarities of Slovak language and culture, but we keep them away from our souls instead of embracing them as the greatest Slovak figures have embraced Czechity. And yet it is clear that a Czech who has grown up by a piece of a Slovak will be a higher man. But who among us has the need to read at least one cultural and political Slovak magazine in order to absorb more Slovak substance than the state stuffs into us?""

[Richard Kališ · Rating 4 out of 5]

Ak by táto kniha neniesla názov „Slovenské století“, ale „Slovenské storočie“, bola by vlastne iba obyčajnou knihou. No nie je. Je to láskavý pohľad staršieho súrodenca na toho mladšieho – snaha čiastočne sa mu ospravedlniť za krivdy, čiastočne poďakovať za zážitky a zároveň ho povzbudiť do ďalšieho života.

Za to jej patrí vďaka.

Kniha má však aj svoje silnejšie a slabšie momenty. Je zrejmé, v ktorých obdobiach sa autor cíti najistejšie (napríklad v prvej republike), a kde do textu zasahuje jeho vlastné ideologické presvedčenie (obdobie Slovenského štátu či ČSSR). Napriek tomu ide o dielo, ktoré aj priemerne rozhľadenému slovenskému čitateľovi dokáže ponúknuť viacero „aha“ momentov.

Želal by som si, aby podobná kniha vyšla aj v Maďarsku – trebárs pod názvom „Slovenské tisícročie“.

[Róbert Šedivý · Rating 5 out of 5]

Kamoška, kníhkupkyňa Kristína, mi napísala, že Slovenské století je zábavnou a hlavne "čtivou" formou spísané učivo dejepisu, z ktorého sa len zlomok učí a potom to s nami vyzerá tak, ako vyzerá... Ja som zareagoval, že to nie je kniha, ktorú ťa baví čítať len preto, že ťa baví čítať knihy, ale hlavne preto, lebo je v najlepšom slova zmysle osvetová. Veď ja som x vecí o všetkých tých "výtečníkoch" ani nevedel. Vďaka autorovi za tento počin!

[Bra · Rating 4 out of 5]

Snáď až príliš láskavé voči Slovákom, ale o to lepšie sa nám to číta. Množstvo zaujímavých faktov v čítavej forme, sem-tam by s drobnými chybami pomohol lepší editor (napr “Strana maďarskej komunity” B.Bugára, s366). Fascinuje ma, že v češtine sú Ľudáci vlastne Luďáci ( a tu v knihe niekedy aj Ľuďáci).

[Martina V. · Rating 5 out of 5]

Toto je MUST READ kniha o našich dejinách triezvym pohľadom zvonku. Pri jej čítaní alebo počúvaní (audiokniha je výborne nahovorená a má úžasný hudobný podmaz) sa v niektorých momentoch budete hanbiť, v niektorých neveriacky krútiť hlavou a nakoniec si vydýchnete, že to vlastne dopadlo celkom dobre.

[Adam Znasik · Rating 5 out of 5]

Najväčšia chyba tejto knihy je, že nebola napísaná, keď som sa moderné slovenské dejiny učil v škole. Je to úplne akurát hlboké, úplne akurát vysvetľujúce, výborne napísané a hoci som resty z gympla medzitým dobehol, veľa som sa dozvedel a veľa aj pochopil. Bezvýznamné plus je, že autor nemá rád Beneša. Bezvýznamné mínus, že ako takmer každý Čech, hrozne nemá rád Husáka :D

[Tereza Zuskinova · Rating 4 out of 5]

Vela nových veci som sa dozvedela o Slovensku a s českom pohľade na Slovensku, ako su idei ma ktorych budujeme štáty krehké a ako ma Slovensko pred sebou este dlhu cestu. Miestami sa ale v knihe dost preskakovali veci a začiatok bol dost dlho zbytocne

[Róbert Bednár · Rating 2 out of 5]

Z mojej strany ide o absolútne sklamanie.

[Vladimír Žák · Rating 4 out of 5]

I'm afraid that this century will be very similar.

[Samuel Balaz · Rating 5 out of 5]

Bravúrne spracované moderné dejiny Slovenska.

[Juro Bakoš · Rating 5 out of 5]

Pútavo napísaný a originálny pohľad na podstatné osobnosti slovenských dejín 20. storočia

[Lenka Kyselova · Rating 3 out of 5]

Rozpaky. Miesto slovenskeho stoleti je to intro a zaver o slovenskom storoci, obsah je vsak o politickych dejinach napatia ceskoslovenskeho (cesko-slovenskeho) usporiadania najma cez prizmu slovenskych historickych osobnosti. Ma zaujimave momenty, je ctiva, ale po hype a recenziach som asi cakala viac a nieco celkom ine (materialne, administrativne & kulturne dejiny).

[Zuzana Kukelova]

povinná výbava každého voliča na Slovensku

[Natalia Durisova · Rating 4 out of 5]

Učebnica dejepisu pre stredné školy ❤️

[Jan Lipak · Rating 4 out of 5]

Fakt skvele citanie. Miestami sice hraniciace az s bulvarnostou, ale mozno prave preto sa o to tak dobre cita.