Šesť cudzincov

by Marek Vadas

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov.

Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval touto historickou udalosťou a na scénu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov.

„Šesť cudzincov“ nie je dokument, no i tak vytvára mozaiku dejinnej kauzy, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Je to príbeh o obyčajnom šialenstve alebo šialenej obyčajnosti. Rovnako dobre by sa mohol odohrať včera, dnes i zajtra.

122 pages, Paperback

First published January 1, 2021

About the author

Marek Vadas je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny). Jeho kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007 a vyšla už v piatom vydaní. V roku 2013 vydal zbierku poviedok Čierne na čiernom a o tri roky neskôr rozprávkovú knihu Návrat. V roku 2018 pripravuje na vydanie novú knihu Zlá štvrť (alebo 36 prípadov z konca sveta).

Reviews

[Ivana Laučíková · Rating 3 out of 5]

V roku 1928 prebehol v Pobedimi neplánovaný, nevídane násilný pogrom na Rómov, pri ktorom miestni obyvatelia zavraždili 6 ľudí. Marek Vadas vyťahuje túto spoločnosťou nespracovanú traumu a v sérii niekoľkých navzájom prepojených poviedok nahliada do hláv aktérov a svedkov udalosti.

Vadas maľuje portréty ľudí, ktorí sa hysterickej akcie zúčastnili ako spolupáchatelia, alebo boli jej súčasťou náhodou, ako svedkovia alebo ako čiastočne poškodení. Svedkov a nepriamo zapletených je v knihe nepomerne viac ako vrahov. Väčšina z nich je pritom vykreslená ako defektná: ide o ľudí s duševnými poruchami, o alkoholikov alebo o slabochov. Zlo podľa Vadasa v danej chvíli vyhralo aj preto, že ľudská bariéra, ktorá ho mohla zastaviť, bola takáto skorodovaná.

Postavy neopisuje zvonku, ale necháva ich prehovoriť samé za seba – každá z poviedok je monológom, obrazom s vlastnou perspektívou. Vyrušovalo ma, že aj evidentne postihnuté či alkoholizmu prepadnuté postavy rozprávajú sofistikovaným, až literárnym jazykom. Knihu to jednak obralo o autentickosť, a tiež som čitateľsky prahla po väčšej pestrosti jednotlivých kapitol.

Z masy portrétov šialenstva sa vymykajú dva obrazy, a sú to práve kapitoly pojednávajúce o vrahoch. Prvým je krčmár, ktorý bol dokázateľne aktérom, a možno i ideovým strojcom pogromu. Zo všetkých postáv v knihe je najpríčetnejší, najtriezvejší, bystro komentuje historické súvislosti, popiera, zamlčiava, argumentuje a tento racionálny chlad mrazí. Druhý vrah, naopak, stojí na opačnom póle racionálnej škály, sledujeme ho v situácii, ktorá sa odohrala roky po pogrome, ako sa prepadáva do šialenstva, obrazy hrôz mu presakujú do reality ako schizoidné či paranoidné vízie a napokon im podlieha, opúšťa vlastné telo a stáva sa duchom, čo bude naveky strašiť.

S historickou traumou sa kniha vysporadúva nie historicky, nie cez fakty, nie cez dokumenty a oficiálne záznamy. Snaží sa vstúpiť do mentálneho sveta spoločenstva, v ktorom k pogromu mohlo dôjsť. Ten obraz je chorobný, zahnívajúci, akoby popieral civilizáciu a akékoľvek jej štruktúry. Sám čitateľ má v závere pocit, že prepadol šialenstvu a hrôze z toho, že z temnej vízie nebude vedieť vystúpiť. Je to bezpochyby jeden zo spôsobov, ako sa k traume postaviť, ale nesúhlasím s ním. Šialenstvo a alkoholizmus je totiž možné chápať aj ako alibi. Akoby ich chorým stavom Vadas hrdinov ospravedlňoval, alebo akoby rezignoval na možnosť nápravy, pretože stav je fatálny, pacient zomrie. A s tým sa nedá stotožniť.

[Pali Jen · Rating 4 out of 5]

Odcudzená téma protirómskeho pogromu koncom dvadsiatych rokov minulého storočia sa nereportážnou formou odkrýva ako memento odloženého prípadu.
Malomestské poviedky, ako miniséria myšlienok vraha, majú psychologický charakter a profilujú krutú ľudskú hlúposť a chladnokrvnú vražednosť.
O téme ako takej som sa viac faktov nedozvedel (čo zrejme ani nebolo cieľom knihy) a miestami mi prišla krčmovo čiernokomediálna. Z rozčarovania ma stále vytiahol smutný fakt, že skutočne šlo o zlú vytesnenú časť slovenskej histórie.
.
Veľmi ma bavil Vadasov spôsob písania (toto je môj prvý knižný stret s ním) a zvolený formát spracovania námetu čo nápadito podškrtáva knižné prevedenie, ktorého všetky strany sú v dvojstranách spojené akoby v sebe ukrývali čosi utajené a zakázané.
.
Vadas ako ďalší nominant v čarovnej finálnej desiatke A.Litera celkom dobre dopĺňa spektrum súčasnej slovenskej open mind tvorby (teda aspoň ja si to takto zbožne interpretujem…).
.

[Viktor Erby · Rating 5 out of 5]

Výborná kniha. Prečítal som ju ako knihu o zamlčiavaní, pričom zamlčiavanie je veľmi vďačný, účinný umelecký prístup a aj Vadasovi rozprávači v jednotlivých poviedkach prirodzene zamlčiavajú – všetko to spolu krásne ladí. Rovnako spolu ladí majstrovské prepojenie poviedok a v rámci nich prepojenie realizmu, mysterióznosti, akejsi bezčasovosti, atď., pričom dosiahnuť niečo také je veľmi ťažké pre akéhokoľvek autora. Vadasovi sa to podarilo, je to krásny text. Ja som bol z neho nadšený. Keby som mal zostaviť výber najlepších 20 kníh slovenskej ponovembrovej prózy, mal by som na zozname aj Šesť cudzincov.

[Viera Némethová · Rating 3 out of 5]

Zaujímavo poňatá cesta k beletristickému spracovaniu tragickej udalosti, ktorá zapadla skoro do zabudnutia. Ide o vraždu šiestich ľudí- Rómov. Jednou z obetí bolo 6 ročné dievča- Aranka.
Autor si zvolil nezvyčajný autorský prístup k téme.

Bohužiaľ, jednoduchým ľuďom, aktérom tejto vraždy- priamym aj nepriamym, ktorý každý za seba hovorí s veľkou okľukou o tejto udalosti, vkladá autor do úst intelektuálne vyjadrenia, zložité slová a myšlienky, akými dovolím si povedať takýto ľudia určite neuvažujú.

Marek Vadas napísal nadčasovú knihu o nenávisti, ktorá môže byť bolestne aktuálna v akomkoľvek čase a na akomkoľvek mieste. Nesmierne zaujímavé je aj grafické a tlačiarenské spracovanie knihy. Každá dvojstrana je neprerezaná, voľná, prázdna. Akoby slová ktoré čítame mali ešte nejakú skrytý, nevypovedaný druhý plán, iný príbeh, iný pohľad, ktorý si čitateľ môže (musí) dosadiť do prázdnych strán sám.

"Ak poznáte futbal, tak sme ako amatéri, ktorí na svojom vidieckom ihrisku nejakým nedopatrením privítajú regulárny profesionálny klub, s ktorým nemajú šancu na čestný výsledok, a tak zvoli taktiku odkopávania lopty z ihriska, čo najďalej, kamsi do kríkov, vysokej pŕhľavy, za briežok až do potoka, aby čo najdlhší úsek hry zaplnilo hľadanie lopty, čas čo najskôr uplynul a súperovi z neho zostalo čo najmenej na vsietenie obligátnych gólov. Hrať s nami je utrpenie, pretože dokážeme všetku svoju energiu venovať znemožneniu hry, popieranie svojej účasti na histórii a vymýšľaniu veľmi nepravdepodobných až iracionálnych vysvetlení minulosti." str. 44

[Ivana Futrikaničová · Rating 4 out of 5]

V prvom rade veľmi oceňujem, ako autor pristúpil k téme. Kniha sa točí okolo rómskeho pogromu v Pobedime v roku 1928. Téma je to taká hrozná a citlivá, že by sa z toho dal jednoducho napísať výborný roman, ktorý vas roztrhá na kusy. Vadas si ale nevybral túto jednoduchú cestu. Rozhodol sa napísať knihu poviedok z bežného života obyvateľov dediny, úplne banálne príbehy o láskach, starostiach, alkoholizme. To všetko je umiestnené v bližšie neurčenom čase, mohlo sa to stať dnes, možno pred 50 rokmi a možno aj v roku 1928. Po meste behajú auta, na stanici robotníci opravujú (niečo), scény sú nám známe, chýbajú mobily a počítače, ale inak by to naozaj mohlo byt aj dnes. A do týchto drobných príbehov sa vždy vkradne malý náznak udalostí 1928 - niekto je svedok, niekto účastník, niekto o tom len počul, ale všetci, úplne všetci o tom hlavne mlčia. A práve v tomto vidím autorov prínos - snažil sa ukázať, ako môžu byt ľudia vinní, aj keď sa priamo masakrov neucastnili, a aké jednoduché je vlastne dostať sa do takej situácie. Ako radi na ňu zabudneme a tvárime sa, že sa to nestalo.

Hviezdička dole sla pre cca dve-tri poviedky, kde Vadas pre mňa skĺzol ku klasickej slovenskej literatúre - divný magický realizmus, duchovia, rozostrety rozdiel medzi realitou a snom/alkoholickým blúznením. Za mňa skôr zbytočne, už som tie postupy 100x videla a už ma nefascinuju (aj keď kedysi veľmi).

Situácia z knihy, ktorá sa mi až napadne podoba na reakciu na Buču a snahy Ruska vytvárať alternatívne verzie:
‘U nás sa nepýtame prečo. Stalo sa. Áno? Ale ste si istý? Čo ak to bolo inak? Naopak? Alebo sa to vôbec nestalo? Čo potom? To sú naše otázky. Na tie chceme odpoved. ‘Prečo’ môže byt az na konci, ale tam sa, v to veríme, aj tak nedostaneme. Vedome a celkom schválne sa obalujeme alternatívnymi faktmi, zamotávame sa to do rôznych eventualit, vychutnávame si ‘ale veď’ a ‘čo keby’, prahneme po chaose, v ktorom sa stratí pôvodná otázka aj celkom jasná, jediná možná a neoddiskutovateľná odpoved. Každá odbočka je šikovným manévrom, testujucim trpezlivosť protihráča. Je to naša taktika, ktorou odsúvame čas rozsudku.’

[Dan · Rating 4 out of 5]

Language: Slovak
Difficulty (vocabulary): C1
Difficulty (story): B1

The annotation seems a little misleading to me, but the middle part of the book is well written and has a decent depth of thought. The storylines around it are very loose and more for decoration. Of the three of his books I've read, this one seems the best.

Zavše to bývalo aj veselé, také nevinné prekáračky. V ktorejsi obci neďaleko sa chlapi v noci prezliekli do bielych plachiet za duchov a tak Rómov vystrašili, že utekali kade ľahšie. Keď sa vrátili domov, našli už svoje baraky rozobrané. Zmizli. Nakoniec, sú kočovníci, tak nech kočujú.

Nadránom, keď sa preberiem, uvažujem, ako sa podobným excesom brániť. Namýšľam si, že sa dám dokopy a sústredím všetky svoje sily, aby sa to neopakovalo. Viem pritom, že sa to nestalo prvýkrát a že som zakaždým bezmocný. Tak ako teraz, idem na víno a nechávam dosky doskami. Skúsim ešte len tak, zo zvedavosti zmeniť smer, spomalím, natáčam chodidlo a dvíham nohu do strany, akože chcem zahnúť do uličky, ale nedá sa, kroky vedú jasne do baru U leva.

[Allie · Rating 3 out of 5]

2.5
Pekné nápady ale samotný príbeh bol dosť nepremyslený a chaotický. Dobré príbehy boli VEĽMI dobré,
tie horšie boli jednoducho nečítateľné.

[Sima · Rating 4 out of 5]

Celkom zaujímavá kniha. Páčilo sa mi to prepojenie kapitol/jednotlivých príbehov. Spôsob, akým autor interpretoval túto udalosť z roku 1928, bol veľmi dobrý

[Alica Maria · Rating 5 out of 5]

jedna z najlepších kníh, ktoré som prečítala. divné desivé poviedky, ktoré do seba pekne zapadajú.