What do you think?
Rate this book
Dáma so psíkom a iné poviedky
Nové vydanie výberu z poviedok A. P. Čechova dokazuje, že záujem o ruskú klasiku, najmä z obdobia 19. storočia, neutícha. Čechov krátko pred smrťou napísal: Moje diela budú čítať nanajvýš sedem rokov po mojom skone. Od smrti veľkého majstra slova a iskrivého humoru, lekára, ktorý súcitil s jednoduchým človekom a svoju empatiu vedel umne pretaviť do príbehu, však uplynulo vyše sto rokov a jeho knihy a hry podnes čítajú na celom svete. Človek sa totiž stáročiami málo mení, menia sa iba kulisy, ktoré ho obklopujú. Aj dnes sa vie ženatý sukničkár bláznivo zaľúbiť do vydatej ženy (Dáma so psíkom), aj dnes poznáme uniformovaných chlapíkov s nesmierne ohybnou chrbticou (Chameleón) či nešťastníkov plných úzkostí a strachov, ktorí by komandovali celý svet, keby na to mali príležitosť (Človek vo futráli). Každá z poviedok zaradených do výberu je malým literárnym klenotom, lahôdkou, ktorú si treba vedieť vychutnať.
Vtipný doslov k výberu poviedok napísala Mária Kusá.
Z ruských originálov A. P. Čechov: Izbrannyje sočinenija v dvuch tomach (Chudožestvennaja literatura, Moskva 1979) preložili Viera Bosáková, Vladimír Čerevka, Ružena Dúbravová, Nataša Ďurinová, Ivan Izakovič, Elena Krišková, Dana Lehutová, Viera Marušiaková, Ivan Slimák, Naďa Szabová, Magda Takáčová.
Vtipný doslov k výberu poviedok napísala Mária Kusá.
Z ruských originálov A. P. Čechov: Izbrannyje sočinenija v dvuch tomach (Chudožestvennaja literatura, Moskva 1979) preložili Viera Bosáková, Vladimír Čerevka, Ružena Dúbravová, Nataša Ďurinová, Ivan Izakovič, Elena Krišková, Dana Lehutová, Viera Marušiaková, Ivan Slimák, Naďa Szabová, Magda Takáčová.
- GenresClassics
272 pages, Hardcover
Published February 1, 2022
4 people are currently reading
18 people want to read
About the author
Anton Chekhov
5,969 books9,784 followers
Antón Chéjov
(Spanish)
Dramas, such as The Seagull (1896, revised 1898), and including "A Dreary Story" (1889) of Russian writer Anton Pavlovich Chekhov, also Chekov, concern the inability of humans to communicate.
Born ( Антон Павлович Чехов ) in the small southern seaport of Taganrog, the son of a grocer. His grandfather, a serf, bought his own freedom and that of his three sons in 1841. He also taught to read. A cloth merchant fathered Yevgenia Morozova, his mother.
"When I think back on my childhood," Chekhov recalled, "it all seems quite gloomy to me." Tyranny of his father, religious fanaticism, and long nights in the store, open from five in the morning till midnight, shadowed his early years. He attended a school for Greek boys in Taganrog from 1867 to 1868 and then Taganrog grammar school. Bankruptcy of his father compelled the family to move to Moscow. At the age of 16 years in 1876, independent Chekhov for some time alone in his native town supported through private tutoring.
In 1879, Chekhov left grammar school and entered the university medical school at Moscow. In the school, he began to publish hundreds of short comics to support his mother, sisters and brothers. Nicholas Leikin published him at this period and owned Oskolki (splinters), the journal of Saint Petersburg. His subjected silly social situations, marital problems, and farcical encounters among husbands, wives, mistresses, and lust; even after his marriage, Chekhov, the shy author, knew not much of whims of young women.
Nenunzhaya pobeda , first novel of Chekhov, set in 1882 in Hungary, parodied the novels of the popular Mór Jókai. People also mocked ideological optimism of Jókai as a politician.
Chekhov graduated in 1884 and practiced medicine. He worked from 1885 in Peterburskaia gazeta.
In 1886, Chekhov met H.S. Suvorin, who invited him, a regular contributor, to work for Novoe vremya, the daily paper of Saint Petersburg. He gained a wide fame before 1886. He authored The Shooting Party , his second full-length novel, later translated into English. Agatha Christie used its characters and atmosphere in later her mystery novel The Murder of Roger Ackroyd . First book of Chekhov in 1886 succeeded, and he gradually committed full time. The refusal of the author to join the ranks of social critics arose the wrath of liberal and radical intelligentsia, who criticized him for dealing with serious social and moral questions but avoiding giving answers. Such leaders as Leo Tolstoy and Nikolai Leskov, however, defended him. "I'm not a liberal, or a conservative, or a gradualist, or a monk, or an indifferentist. I should like to be a free artist and that's all..." Chekhov said in 1888.
The failure of The Wood Demon , play in 1889, and problems with novel made Chekhov to withdraw from literature for a period. In 1890, he traveled across Siberia to Sakhalin, remote prison island. He conducted a detailed census of ten thousand convicts and settlers, condemned to live on that harsh island. Chekhov expected to use the results of his research for his doctoral dissertation. Hard conditions on the island probably also weakened his own physical condition. From this journey came his famous travel book.
Chekhov practiced medicine until 1892. During these years, Chechov developed his concept of the dispassionate, non-judgmental author. He outlined his program in a letter to his brother Aleksandr: "1. Absence of lengthy verbiage of political-social-economic nature; 2. total objectivity; 3. truthful descriptions of persons and objects; 4. extreme brevity; 5. audacity and originality; flee the stereotype; 6. compassion." Because he objected that the paper conducted against [a:Alfred Dreyfu
Dramas, such as The Seagull (1896, revised 1898), and including "A Dreary Story" (1889) of Russian writer Anton Pavlovich Chekhov, also Chekov, concern the inability of humans to communicate.
Born ( Антон Павлович Чехов ) in the small southern seaport of Taganrog, the son of a grocer. His grandfather, a serf, bought his own freedom and that of his three sons in 1841. He also taught to read. A cloth merchant fathered Yevgenia Morozova, his mother.
"When I think back on my childhood," Chekhov recalled, "it all seems quite gloomy to me." Tyranny of his father, religious fanaticism, and long nights in the store, open from five in the morning till midnight, shadowed his early years. He attended a school for Greek boys in Taganrog from 1867 to 1868 and then Taganrog grammar school. Bankruptcy of his father compelled the family to move to Moscow. At the age of 16 years in 1876, independent Chekhov for some time alone in his native town supported through private tutoring.
In 1879, Chekhov left grammar school and entered the university medical school at Moscow. In the school, he began to publish hundreds of short comics to support his mother, sisters and brothers. Nicholas Leikin published him at this period and owned Oskolki (splinters), the journal of Saint Petersburg. His subjected silly social situations, marital problems, and farcical encounters among husbands, wives, mistresses, and lust; even after his marriage, Chekhov, the shy author, knew not much of whims of young women.
Nenunzhaya pobeda , first novel of Chekhov, set in 1882 in Hungary, parodied the novels of the popular Mór Jókai. People also mocked ideological optimism of Jókai as a politician.
Chekhov graduated in 1884 and practiced medicine. He worked from 1885 in Peterburskaia gazeta.
In 1886, Chekhov met H.S. Suvorin, who invited him, a regular contributor, to work for Novoe vremya, the daily paper of Saint Petersburg. He gained a wide fame before 1886. He authored The Shooting Party , his second full-length novel, later translated into English. Agatha Christie used its characters and atmosphere in later her mystery novel The Murder of Roger Ackroyd . First book of Chekhov in 1886 succeeded, and he gradually committed full time. The refusal of the author to join the ranks of social critics arose the wrath of liberal and radical intelligentsia, who criticized him for dealing with serious social and moral questions but avoiding giving answers. Such leaders as Leo Tolstoy and Nikolai Leskov, however, defended him. "I'm not a liberal, or a conservative, or a gradualist, or a monk, or an indifferentist. I should like to be a free artist and that's all..." Chekhov said in 1888.
The failure of The Wood Demon , play in 1889, and problems with novel made Chekhov to withdraw from literature for a period. In 1890, he traveled across Siberia to Sakhalin, remote prison island. He conducted a detailed census of ten thousand convicts and settlers, condemned to live on that harsh island. Chekhov expected to use the results of his research for his doctoral dissertation. Hard conditions on the island probably also weakened his own physical condition. From this journey came his famous travel book.
Chekhov practiced medicine until 1892. During these years, Chechov developed his concept of the dispassionate, non-judgmental author. He outlined his program in a letter to his brother Aleksandr: "1. Absence of lengthy verbiage of political-social-economic nature; 2. total objectivity; 3. truthful descriptions of persons and objects; 4. extreme brevity; 5. audacity and originality; flee the stereotype; 6. compassion." Because he objected that the paper conducted against [a:Alfred Dreyfu
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 4 of 4 reviews
March 14, 2022
Vlani mi moje neoficiálne predsavzatie upriamiť pozornosť aj smerom do minulosti (na väčšie množstvo literárnej klasiky) veľmi nevyšlo, no celkom som sa ho nevzdala - v snahe "polepšiť sa" som si "stariniek" (resp. staro-noviniek) zaobstarala hneď niekoľko a čuduj sa svet, zrejme to trochu pomohlo. Nuž, z poličky zazerajúci Tolstoj, Dostojevskij či Gogoľ robia svoje...
Česť odštartovať moju púť klasík však nepripadla ani jednému z vyššie spomenutých pánov - toto prvenstvo si uchmatol Anton Pavlovič Čechov a vybrané poviedky z jeho tvorby. Na jednej strane obyčajné, zachytávajúce poväčšine nevzrušujúcu, no miestami tragickú každodennosť obyčajných ľudí, no zároveň nesmierne živé, prekypujúce humorom a emóciou.
"Uvažoval som: koľko je vlastne na svete spokojných, šťastných ľudí! Aká je to ohromná sila! Pozrite na náš život: bezočivosť a záhaľka mocných, nevzdelanosť a zhovädilosť slabývh, všade nepredstaviteľná bieda, degenerácia, opilstvo, pretvárka, lži... A pritom je vo všetkých domoch a na uliciach ticho, pokoj; z päťdesiattisíc ľudí v meste sa nenájde ani jeden, ktorý by zakričal, nahlas sa rozhorčil. (...) Všade vládne ticho, pokoj a protestuje jedine nemá štatistika: toľkí a toľkí sa zbláznili, toľko a toľko vedier pálenky sa vypilo, toľko a toľko detí umrelo od hladu..."
Čechov si ma svojsky sympatickým štýlom a univerzálnosťou príbehov získaval postupne viac a viac - nech už približoval šťastno-nešťastné ľúbostné pletky, mindráky zo sveta či vlastného ega, prípadne sa zaobalene dotýkal štokholmského syndrómu (respektíve sily zvyku napriek krutosti), alebo poukazoval na skutočnosť, že peniaze nie sú synonymom šťastia, príjemne mi lahodil.
Spoločenské i osobnostné problémy, satira či čo-to z detektívky. Každá poviedka je jedinečná, odzrkadľujúca ducha doby i prostosť človeka, a predsa nadčasová.
Čechovovi hovorím áno a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.
Česť odštartovať moju púť klasík však nepripadla ani jednému z vyššie spomenutých pánov - toto prvenstvo si uchmatol Anton Pavlovič Čechov a vybrané poviedky z jeho tvorby. Na jednej strane obyčajné, zachytávajúce poväčšine nevzrušujúcu, no miestami tragickú každodennosť obyčajných ľudí, no zároveň nesmierne živé, prekypujúce humorom a emóciou.
"Uvažoval som: koľko je vlastne na svete spokojných, šťastných ľudí! Aká je to ohromná sila! Pozrite na náš život: bezočivosť a záhaľka mocných, nevzdelanosť a zhovädilosť slabývh, všade nepredstaviteľná bieda, degenerácia, opilstvo, pretvárka, lži... A pritom je vo všetkých domoch a na uliciach ticho, pokoj; z päťdesiattisíc ľudí v meste sa nenájde ani jeden, ktorý by zakričal, nahlas sa rozhorčil. (...) Všade vládne ticho, pokoj a protestuje jedine nemá štatistika: toľkí a toľkí sa zbláznili, toľko a toľko vedier pálenky sa vypilo, toľko a toľko detí umrelo od hladu..."
Čechov si ma svojsky sympatickým štýlom a univerzálnosťou príbehov získaval postupne viac a viac - nech už približoval šťastno-nešťastné ľúbostné pletky, mindráky zo sveta či vlastného ega, prípadne sa zaobalene dotýkal štokholmského syndrómu (respektíve sily zvyku napriek krutosti), alebo poukazoval na skutočnosť, že peniaze nie sú synonymom šťastia, príjemne mi lahodil.
Spoločenské i osobnostné problémy, satira či čo-to z detektívky. Každá poviedka je jedinečná, odzrkadľujúca ducha doby i prostosť človeka, a predsa nadčasová.
Čechovovi hovorím áno a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.
June 15, 2023
Geniálne poviedky
February 19, 2023
Úplne mením názor na Čechova. Minulý rok som si prečítala pár jeho poviedok kvôli povinnej literatúre do školy. Zopár z nich ma pobavilo, zopár som preskočila lebo som sa strácala v príbehu. Bolo to také nemastné-neslané. Jednoducho povinná literatúra pre študenta často pridanú hodnotu nemá pokiaľ nezmení svoj mindset a pohľad na autora a knihu.
Každopádne som sa po roku rozhodla k Tonkovi vrátiť, či už z toho dôvodu, že mi táto kniha zaberala miesto na mojej kindle alebo jednoducho preto, že som si chcela nostalgicky zaspomínať na staré časy. A dobre som urobila. Veľmi dobre. Čechov je jeden z dozretých, cieľavedomých, nenásilne vtipných autorov, ktorí presne vedia, čo chcú čitateľovi podsunúť ale robí to nenápadne a veľmi prešpekulovane. Niekedy som sa smiala inokedy som nechápala ale vždy, pri každej jednej poviedke, som súcitila s postavami. Takže za mňa jeden obrovský thumbs up, táto zbierka poviedok ma povzbudila do čítania ďalších kníh povinnej literatúry (už len so zmeneným mindsetom). Najobľúbenejšie poviedky: Gaštanka a Stávka.
Každopádne som sa po roku rozhodla k Tonkovi vrátiť, či už z toho dôvodu, že mi táto kniha zaberala miesto na mojej kindle alebo jednoducho preto, že som si chcela nostalgicky zaspomínať na staré časy. A dobre som urobila. Veľmi dobre. Čechov je jeden z dozretých, cieľavedomých, nenásilne vtipných autorov, ktorí presne vedia, čo chcú čitateľovi podsunúť ale robí to nenápadne a veľmi prešpekulovane. Niekedy som sa smiala inokedy som nechápala ale vždy, pri každej jednej poviedke, som súcitila s postavami. Takže za mňa jeden obrovský thumbs up, táto zbierka poviedok ma povzbudila do čítania ďalších kníh povinnej literatúry (už len so zmeneným mindsetom). Najobľúbenejšie poviedky: Gaštanka a Stávka.
January 19, 2025
Perličky dôvtipu nad ľudskou povahou. Niektoré by som si priala vidieť ako inscenácie.
Displaying 1 - 4 of 4 reviews