Svižný a útlý horor z východního Slovenska s lehce detektivní linkou a zápletkou, která z maličké obce Kriaky udělá místo plné krvežíznivých monster. Knižní debut Lukáše Poláka slovenské hororové scéně rozhodně ostudu nedělá.
Polák prostřednictvím tří postav postupně poodhaluje historii obce, točící se kolem tajemného rozpínajícího se jezera, místa, kde pár lidí zmizelo a lokální zkazky zmiňují přítomnost vodníka a sirény. Realita, jak čtenář záhy zjistí, není tak pohádkově romantická a do víru událostí formující budoucí osud obce se zapojí i lidé z venku - Ester, kterou na místo, kde strávila malou část života, přitáhnou vize a bývalý agresivní policista Rúfus, najatý na pátraní po ztraceném těle. Trojici ústředních postav pak doplňuje Sedloš Gusto, místní obyvatel, jemuž začne jezero ukrajovat pozemek.
Kriaky čerpají primárně z odkazu dvou hororových mistrů - Stephena Kinga a H. P. Lovecrafta, ke slovu se kromě pátrání po ztracených lidech dostanou i chapadlovité bytosti z jiných sfér. I když se v závěru začne příběh a celá místní mytologie rozbíhat možná až zbytečně do více směrů a té osudovosti je tam až až, jsou Kriaky příjemnou knihou na dva večery, která kromě tajuplných momentů nabízí i akční chvilky a k tomu několik skvělých Rúfusových jadrných hlášek. Rozhodně povedený debut.
Musím povedať, že dej tejto knižky ma veľmi bavil. Nikdy som sa nenudila, prispeli k tomu asi aj krátke kapitoly. Bolo svieže vidieť celý hororový svet v malej dedinke. Páčilo sa mi striedavé sledovanie hlavných protagonistov, malo to aj dobrú atmosféru hrôzy a tajomna. Avšak. Rušili ma desiatky chýbajúcich čiarok, opakujúce sa slová, miestami zvláštny slovosled. Osoby nepreprerušili konverzáciu, ale zrazu sa zjavili na inom mieste, na ktoré chceli ísť. Málo emócií na tú nálož podnetov. Korekcia textu je slabou stránkou autorovej tvorby. Toto ma odradilo aj pri čítaní jeho poviedok. Je veľká škoda, že sa to prelialo aj do tlačenej podoby. Držím však naďalej palce pri tvorbe a nových nápadoch.
Po prečítaní knižky sa na dedinský život už nikdy nepozriem rovnako. Ako dievča odchované pri sliepkach a kohútovi, ktorý mal značný problém so sebaovládaním, a obklopená prírodou musím povedať, že zažiť to, čo autor opisuje v knihe, aj by mi aorta prdla.
Dej sa odohráva v dedinke Kriaky, kde vraj za všetky zvrátené bizarnosti môže jazero. Nažíva pri obydliach dedinčanov ako taká samostatná entita, celé roky ich sprosto šikanuje, rozťahuje sa a priživuje sa na nich. Skoro ako keď k nám na Slovensko zavítali Geissenovci. Už som čakala len to, kedy z vody namiesto vodníka vylezie náš minister hospodárstva.
Niektorí odvážlivci si však povedia dosť a rozhodnú sa dať jazeru po prstoch. A tu sa dostávame k postavám, ktoré sú vskutku rôznorodé a… nuž, zaujímavé.
Ako prvého spoznáme Gusta, miestneho sedliaka s odporom voči telesnej hygiene, ktorý chytá raple, že sa mu voda z jazera sťahuje až na pozemky. Vezme teda spravodlivosť do vlastných rúk, čo sa mu neskôr škaredo vypomstí.
Druhou postavou je svojský Rúfus, bývalý policajt, ktorý však dostal červenú pre svoje násilnícke sklony pri riešení prípadov, a tak sa rozhodol otvoriť si detektívnu kanceláriu. Práve jeho si najme stará majetná dáma, aby prišiel vyriešiť zmiznutie jej nebohej dcéry. Telo jedného dňa proste dostalo túlavé topánky a zmizlo.
Trio uzatvára učiteľka Ester a jej podivná náklonnosť k maloletým osobám. Ale nebojte sa, aj toto sa našťastie neskôr vysvetlí. Ester do Kriakov ťahá nevysvetliteľná sila, a tak sa rozhodne vziať si voľno a stráviť ho riešením svojich záhadných snov.
Cesty všetkých troch sa pretnú za veľmi pofidérnych okolností, ale to už si musíte prečítať sami.
Útla knižka je síce autorova prvotina, ale riadne sa v nej výberom zápletky a príšer vybláznil. Nezdržiava sa zbytočnými opismi, dej je dynamický, hoci v niektorých pasážach by si to podľa mňa príbeh aspoň o čosi viac zaslúžil. Využitá jazyková forma je jednoduchšia, čo robí knižku zábavnejšou a hravejšou, ale nemusí vyhovovať každému. Som skôr zvyknutá na zložitejšie vystavané príbehy, ale aj túto hororovo-fantasy novinku (s nádhernou obálkou) som si užila a som zvedavá, s čím autor príde nabudúce.
Asi od polovice je to Lukáš Polák v plnej sile. Jeho nadšenie pre monštrá, krv a vnútornosti je tu od určitého momentu prítomné na každej stránke, a v tom je Lukášová najväčšia devíza. Najviac zamrzí premárnený potenciál prapodivného mestečka, ktorý od začiatku do konca zabíjajú dve veci. Prvou sú ploché charaktery, ktoré síce majú dané do vienka nejaké tie špecifické zvláštnosti, ale počas príbehu ich využívajú len minimálne alebo vo veľmi nedôveryhodných situáciách, čím ich nechcene parodujú. To, že im chýba vnútorný konflikt a celý čas riešia len vonkajší je v tomto prípade na škodu. Druhou vecou sú dialógy. Namiesto rôznych postáv, tu máme jednu jedinú, zastupujúcu úplne všetkých v príbehu- pretože tak ako rozpráva jedna rozprávajú všetky. Bezcharakternosť postáv v mestečku tým pádom zabíja úplne atmosféru diela, pričom na tej podľa mňa stojí a padá akýkoľvek horor. Veľmi ma mrzí, že tam vôbec takéto veci boli. Menej je dakedy viac. Nepotreboval som vedieť o celom sprisahaní a súvislostiach a rádoch a prečo tu boli bytosti a kam zmizli deti a aký bol celkový plán, pretože mám omnoho radšej tajomno a náznaky ( aj keď to je subjektívna vec). Dialógy sú ten problém, lebo pôsobia vykonštruovane a majú tendenciu zbytočne všetko vysvetľovať. Posúvajú dej dopredu, na úkor budovania charakterov a tým nám zabraňujú, aby sme sa s postavami akokoľvek stotožnili. Tým pádom tu nie je napätie a ani sa nebojíme o ich život. Všetky postavy aspoň raz povedia vráťme sa k téme, čo naozaj zabíja prirodzenosť. Psychológ nerozpráva ako psychológ, policajné metódy sú prezentované ( aj dialógovo) neuveriteľne a práve to je kameň úrazu. Na takýchto reáliách a pocitoch sa malo vystavať nepríjemné dielko, ktoré malo v poslednej časti pekne zapracovať na vašej predstavivosti. Takto sa z toho stáva taký mix Scooby Doo a Troch pátračov, kde je ale viac krvi a vnútorností. Ak by to bol úmysel, bolo by to fajn. Takto to bolo takmer celý čas bez akejkoľvek atmosféry. Pričom Lukáš ma naozaj potenciál vytvoriť prapodivný Slovenský bizár a folklór. Len tie postavy a dialógy. Ach!
Cely cas som mal pocit ze pozmurkava smerom ku Kingovi a Lovecraftovi a teda nijako vyrazne sa nesnazi o nieco extra nove a neosuchane.
V podstate narazime na klasicke horrorove udalosti, obsahuje vacsinu ak nie vsetky povinne klise, ale su na spravnych miestach a citatel si len tak podvedome spokojne odskrtne, ze sa dockal aj tohoto, aj tamtoho...
Jedine co by som tomu vytkol je zaver, kde sa toho deje trasne vela, vyruti sa na nas mnozstvo novych informacii a aj ked maju hlavu a patu da sa v tom mierne stratit.
Kazdopadne som si to ale uzil, takze bez obav odporucam dalej, ako rychla jednohubka na volnu chvilu je to super volba
Knihe predchádzala mohutná reklama. Vo výsledku sme dostali amatérske rozprávanie plné príšer, tajomnej žiary, živých mŕtvych, akúsi bohyňu aj nadboha, iné dimenzie, vodnatú entitu, dedinčanov meniacich sa na monštrá a záhadu vraj hodnú Kinga. Skrátka horor zasadený do súčasnosti, ktorý sa veľmi snaží byť ako vystrihnutý z príbehov H. P. Lovecrafta. Príroda, tajomné jazero, príšery a entity lovecraftovské sú. Horšie je, že autor nerešpektuje fakt, že sa príbeh neodohráva začiatkom 20. storočia, a preto bolo potrebné to lovecraftovské prispôsobiť dobe...
Námet, záhada a strašidelnosť ma v deji (hoc trošku predvídateľnom, ale nápaditom) bavili. Boli zaobalené do nenáročných oznamovacích viet a dialógov s občasne opakovanými slovami a vytvárali tak ľahšiu formu.
Štýlovo mi čítanie miestami pripomínalo Troch pátračov s atmosférou Stranger Things (ibaže s dospelými hlavnými postavami) spolu s temným rozprávkovým nábojom a jatkami príšer. Táto debutová (povedal by som) young adult hororová oddychovka s páčivou obálkou, je zo slovenských vôd, čo je samo o sebe príjemný fakt. Držím palce.
Horor, kde sa to začne dosť rýchlo zvrhávať. Hlavné postavy boli celkom zaujímavé, aj keď si myslím (rovnako ako pri knihe Pahltné), že by knihe neuškodilo pár strán navyše.
Kriaky sú hororový príbeh od slovenského spisovateľa. Knižka je útla, maličká a dokonca vhodná aj na cestovanie. Príbeh je písaný jednoducho, dej rýchlo ubiehal a krátke kapitoly ma nútili otáčať stránky.
Ústrednými postavami sú detektív Rúfus a Ester. Obe postavy boli veľmi rozdielne, totálne protiklady. Ani jeden z nich nepochádzal z Kriakov, ale obaja tam prišli niečo zistiť. Rúfus bol naozaj odporný chlap, na všetko nadával, stále mal nejaký problém, robil si srandu. Ester bola milá žena, ktorá mala veľký vzťah k deťom, rada ich totižto maľovala. V dedine sa však ešte nič zvláštne nedialo, keď tam zavítali, ale postupne sa začali okolo nich diať čudné a nevysvetliteľné udalosti. A zdá sa, že príčinou všetkého bolo práve jazero, ktoré sa akoby stále zväčšovalo.
Bolo to písané tak pútavo, že som chcela vedieť, čo sa dialo a vlastne prečo. Bolo tam veľa strašidelných a nechutných tvorov, pretože keď som si ich predstavila, ako by vyzerali, až mi zostalo zle. Všetci obyvatelia boli akýsi divní, netušila som, prečo sa tak správali. Posledné strany však začali poskytovať potrebné informácie na rozlúštenie celej záhady. Tam som už hltala informáciu za informáciou a aj keď by som prijala možno bližšie vysvetlenie, keďže mi to prišlo tak narýchlo uzavreté, tak sa mi to v konečnom dôsledku páčilo.
Ak máte radi horory, strašidelné príbehy a nechutné príšery, toto je práve pre vás😊