Muž

by Ester Weissová-Fekete

Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je "o ženách a mužoch". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž. Čím však kniha prekvapí, je iskrivá irónia a nadhľad, s akými autorka upratuje tú skriňu, čo sa volá život. Beletristická prvotina slovenskej autorky a prekladateľky vychádza pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete. Čitateľov zaujme štylistickou invenciou, s ktorou rozpráva o tom, čo sa medzi nami deje. Čo sa deje medzi ženami a mužmi rôznych generácií, vo vnútri rodiny i mimo nej.

Pseudonym Ester Weissová-Fekete je trojslovný koncept príbehu. Príbehu Ester, ktorá sa narodila do rodiny s históriou a geografiou takými farebnými, že jej členovia jednoducho nemôžu svet vnímať čiernobielo, schwarz-weiss, fekete-fehéren. Na túto čiernobielosť či bieločiernosť neomylne po celé generácie narážajú a snažia sa jej porozumieť a vyhnúť sa jej dôsledkom. No popri všetkom tom kľučkovaní medzi bielou a čiernou nemôžu nevnímať svet pestro a nežiť ho pestro. Stretávať a rozchádzať sa, vydávať a rozvádzať sa aj milovať a nenávidieť musia zákonite - pestrofarebne.

200 pages, Hardcover

First published January 1, 2022

Reviews

[Demeter · Rating 4 out of 5]

Rýchla a zábavná kniha. O mužoch vtipne aj menej vtipne! #trebacitat

[Martina · Rating 4 out of 5]

Definovať človeka, jeho podstatu a charakter, esenciu jeho bytia, nie je vôbec jednoduché. Je otcom či synom? Manželom či bratom? Lekárom, architektom, filozofom a či duchovným? Nech už je čím chce, čiastočne či celým svojim bytím, ovplyvňuje iných. Občas letmo (vstúpi do života, postojí a ani sa nenazdáme, už je preč), inokedy výrazne (usmerní, pomôže, ublíži). Vryje sa do srdca, do pamäte.

"Definujte mi muža, zvolala energicky prednášajúca do poloprázdnej sály a nekládla tú otázku publiku, kládla ju sebe a svojmu manželovi a svojmu otcovi a svojim synom a všetkým mužom a všetkým ženám, ktoré s tými mužmi žijú, a všetkým ženám, ktoré s tými mužmi, nevedia žiť, a všetkým dcéram, ktoré zbožňujú svojich otcov, a tým, ktoré ich prekvapujúco nezbožňujú, kládla tú otázku celému svetu, celému vesmíru a Bohu alebo Darwinovi a mne, lebo som z nejakej príčiny bola v poloprázdnej sále, len Boh vie prečo, alebo ani ten nie, pretože žiaden nie je."

Ester Weissová-Fekete vo svojej beletristickej prvotine na pozadí multigeneračného rodinného príbehu plného bežných i prekvapivých kalamít približuje, ba možno svojsky analyzuje, pestrú paletu medziľudských vzťahov a ich drobných odchýliek. Vzťahov krátkodobých i dlhodobých, romantických i platonických. Vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vzťahov medzi manželmi či milencami.

Definuje muža... a vlastne aj ženu. A rodinu, priateľstvá a celý svet. Jeho aj ju. Ba dokonca aj Boha. Ktorý je a možno ani nie, veď o tom nie je tak úplne presvedčená. Vtipne, občas ironicky, občas s miernym rozčarovaním ponúka príbeh. Svoj, ale aj váš. Originálny a predsa univerzálny.

Sadol mi štýl aj celkové rozprávanie, občas som sa pobavila, občas súhlasne prikývla a áno, ešte by som po niečom ďalšom od autorky (alebo vari autora) siahla.

[Zuza Fialová · Rating 1 out of 5]

Príšerne zle napísané a zbytočné

[Dana Kostova · Rating 4 out of 5]

"môj Luteránko"

[Natalia T · Rating 4 out of 5]

Kniha je spisovateľkinou osobnou výpoveďou, v ktorej reflektuje subjektívny pohľad na mužov, pričom berie do úvahy všetky možné typy, s ktorými sa v živote stretla a ktoré ju do určitej miery ovplyvnili. Uvažuje, spomína, posudzuje, porovnáva, no zo všetkého najviac kategorizuje, aby dala svojim memoárom dôležitosť a poriadok. Celou prózou sa nesie úderná veta, ktorú v úvode diela vysloví istá profesorka: „Definujte mi muža.“ Weissová-Fekete oplýva výnimočným pozorovacím talentom, ktorý neváha okoreniť sebevlastnou iróniou a humorom, a preto sa jej podarilo v knihe bravúrne vykresliť celé mužské pokolenie – minulé, súčasné aj budúce.

[Denka Krejčí · Rating 5 out of 5]

Človek sa stáva dospelým, keď pochopí, že všetko môže byť inak, než sa zdá, že všetci môžu byť iní, než akými sa zdajú byť, dokonca aj tí, s ktorými hráme kanastu a pri víne im o sebe povieme hocičo, dokonca aj tí ešte bližší, otcovia, mamy, strýkovia, tety, dedkovia, babky, súrodenci. Ale naozaj dospelý človek je ten, kto toto všetko vie, a predsa dokáže ľudom dôverovať a mať ich rád.