Červené svetlá, džez, drinky a dvaja ľudia, ktorých k sebe pritiahla nevysvetliteľná sila a spojilo tajomstvo s fatálnymi následkami. Kto je ona a kto je on?
Ich puto nemá obdoby, no speje k bodu, pred ktorým by mal každý zutekať. V tejto novele však Mia Žureková nesmierne citlivo, občas kruto cynicky, no najmä veľmi ľudsky ukazuje, že kto nechce zažiť bolesti priateľstva, nemá právo ani na jeho radosti. V denníkových zápiskoch vo forme listov okamžite strhne čitateľa do silného prúdu málo viditeľných vychýlení duše, tela, vzťahov i spoločnosti, v ktorej dnes žijeme a pre ktorú je skratka LGBT niekedy ešte stále tabu.
Kiež by si táto knižka našla aj takých čitateľov, ktorým by otvorila zlepené oči. Príbeh približuje svet transrodových ľudí, ktorým často chýbajú oporné body v spoločnosti. Stačí si predstaviť, že sa takto chcete vo svojich ťažkostiach oprieť o blízkeho človeka a on vám uhne.
Možno táto kniha pomôže ľuďom nájsť empatiu aj so situáciami, do ktorých sa im je ťažké vžiť. Lebo to, že je našej predstave niečo nekonečne vzdialené, nemusí predsa hneď vyvolávať odpor a strach.
"Clovek o duhovej skupine ludi cita v casopisoch a na internete. Vidi ich na sokujucich fotkach v kozenom obleceni, polonahych s bicikmi a s extravagantnymi prejavmi, akoby prisli z inej planety. Menu servirovane bulvarom. Skresleny obraz a extrem. A to si ani zdaleka nebola ty, nie v mojich ociach."
Mnohi ludia po knihe Mie Zurekovej Ta bolest ta prejde nesiahnu, lebo ju predchadza povest, ze je to “ta kniha s LGBTI tematikou”, o ludoch, ktorych zastupuje pismenko T. Dat sa odradit by vsak bola skoda, pretoze toto je kniha najma o priatelstve a o hlbokej bolesti, ktoru ani priatelstvo nedokaze vyliecit.
O trans ludoch vieme malo, pretoze ich inakost sa netyka len emocnej a fyzickej pritazlivosti, ale ich vnutornej rodovej identity. Vlastny hlas v knihe nedostava ani Maia, narodena ako Michal, spoznavame ju retrospektivne prostrednictvom listov, ktorymi sa jej najlepsia kamaratka pokusa vyrovnat s jej stratou. Sikovny tah zacinajucej spisovatelky: monolog sa pise lahsie ako dialog; dialogy obcas skripu aj u skusenejsich autorov a autoriek.
Nevyhodou je, ze sa tak dozvieme vela o prezivani cloveka, ktory chce byt druhemu oporou, no naraza na obranny mur, a malo o dovodoch cloveka, ktory si ten mur vystaval. Kniha nepoucuje ani okato nevzdelava, hrdinka sa rype vo vlastnych pocitoch, tape a vaha, o com svedci, ze miestami o kamaratke hovori v muzskom a miestami v zenskom rode.
Bolest z knihy Ta bolest ta prejde vas neprejde hned po docitani, a tak je to dobre.
"Najviac som sa totiz bala faktu, ze si mensina. Ze si dokonca mensina v ramci mensiny, mimoriadnost, unikat, cosi ako exoticky bod v zivotopise. Mojom. V skutocnosti som sa teda obavala samej seba a toho, ze dovodom pre nase priatelstvo nebude pre mna to, aka si, ale kym si sa zrazu stala. Cely celucicky cas, odkedy si mi odhalila pravdu, som hladala odpoved na to, ci prave tvoja rodova identita nie je hnacim motorom mojej motivacie travit s tebou cas. A vacsinu toho casu som si, obrazne povedane, presvedcivo kricala do tvare nie a nie a nie, nepriatelim sa s tebou preto, aby som sa tym mohla pysit."
120 strán, ktoré ma rozložili na atómy.. ale takým tým brutálnym, oči otvárajúcim spôsobom, že už sa nikdy nechcem tak celkom zložiť späť..
"Všetko je nonkonformné, keď si iná. Akokoľvek iná. Možno trans, možno krátkovlasá, možno bez detí, možno prichudá, možno s nadváhou, možno tuctová, možno príliš menštruujúca, možno asexuálka, možno kurva.. Nič nie je akurát, nič nie je dosť."
Uveriteľná a sebavedomá prvotiny novinárky Žurekovej rúca tabu o LGBT+ komunite.
Autorka si zvolila zradnú formu listov, ktoré rozprávačka píše svojmu priateľovi, s ktorého smrťou sa nedokáže vyrovnať. Postupne odhaľuje určujúce momenty v ich vzťahu aj krízy, ktoré ich zblížia. Michal, ktorý je ústrednou postavou útlej novely, však málokedy vystúpi zo svojho tieňa. Jeho charakter nám autorka odhalí len čiastočne, mnohé nechá skryté. Otázne však je, či zámerne.
Nedostatkom knihy je tiež chýbajúca Michalova motivácia pre to najdôležitejšie rozhodnutie. Žureková to síce vysvetľuje komplikovaným vzťahom s otcom, ale ten nie je podaný dostatočne jasne, aby mohol byť považovaný za kľúčový. Odhodlanie, ktoré Michala ženie dopredu k vlastnému koncu, je preto veľmi nejednoznačné a problematické.
Poďme ale radšej na pozitíva, a tým je predovšetkým vierohodnosť príbehu. Autorka je osobná a priama natoľko, že vzťahu medzi dvoma hlavnými postavami rozumieme od začiatku.
„To, čo ma s tebou držalo, bol pocit bezpečia. Necítila som potrebu byť v strehu ako pri iných mužoch, skôr naopak. Zdalo sa mi, že potrebuješ, aby niekto nad tebou bdel.“
Autorka navyše píše dostatočne dôverne a zrozumiteľne o ľuďoch, ktorí sú nám často príliš vzdialení, aby sme pre nich mali aspoň minimálne pochopenie. Kniha Tá bolesť ťa prejde je výnimočnou sondou medzi ľudí, ktorých prehliadame, pretože im nerozumieme. Žureková o tom píše mimoriadne priamo, a hlavne to sa počíta.
Toxickejsiu knihu tvariacu sa ako "komplexnu temu otvarajuca" "spolocensky prospesna" literatura som dlho necitala. Predatorske, fetisizujuce, necitlive, litetarne podpriemerne. Zbytocny text. Velky potencial ublizit, nielen trans ludom.
Kniha sleduje cishet ženu, ktorá sa vyrovnáva so stratou blízkej queer osoby. Každá kapitola je napísaná formou listu adresovaného už neprítomnej druhej strane. Vďaka tomuto minimalistickému svetu je kniha veľmi čítavá a dá sa rýchlo zhltnúť.
Autorka vložila do knihy veľa osobného, pred čím treba zložiť klobúk. Oceňujem veľmi pozitívny pohľad na terapiu, či už psychologickú alebo formou liekov - v slovenskej kultúre je aj takýto základ stále veľké tabu a rada vidím, že autorka venovala veľa energie tomu, aby ho vyvrátila.
Ako queer čitateľku ma škrelo, že tu máme celú knihu, kde sa dívame zvonka a očami hetero protagonistky na trans hrdinku. Jej motivácie sú pomerne vágne a nedovysvetlené, jej koniec predvídateľne tragický. To v roku 2022 bolelo - tróp "bury your gays" veľmi negatívne permeuje queer postavy v popkultúre a robí pre queer recipientov viac galiby ako úžitku.
Viem, že táto kniha je asi 1. (slovom "prvá") pôvodná slovenská beletria na tému trans a už len preto som veľmi rada, že ju niekto napísal, ale ak by niekto chcel vytvoriť ďalšiu, ocením viac queer protagonistov.
*A hlavne - vo svete, ktorý nikdy nebol prajný k ženám, je snáď tisíckrát náročnejšie byť ženou transrodovou* (s.78) je toto prvá slovenská beletria rozoberajúca tému gender identity? ak hej, tak som rada a zároveň mega smutná, lebo včera bolo neskoro. je veľmi dôležité, aby bola táto téma dostupná ľuďom z veľkého spektra populácie a to táto kniha do istej miery robí. a to je dobré, aj keď je teda písaná z pohľadu cishet osoby a je to vlastne ukážkový 'bury your gays' trope - čo je akási šablóna vyskytujúca sa v knihách/filmoch/seriáloch, ktorá nedopraje queer ľuďom šťastný koniec. zároveň je potrebné povedať, že slovenská spoločnosť aj v realite queer ľuďom ešte nie je ochotná poskytnúť možnosti na 'šťastný koniec'. nemôžeme asi čakať, že sa na slovensku hromadne začne čítať r.w. connell alebo judith butler, všakže, ale tak toto je podľa mňa pekný začiatok, aspoň na iniciovanie pochopenia, súcitu a empatie a za to dám s láskou 4*. kým sa na takéto veci dá vybaviť grant z ministerstva, nie je to stratené. a ešte že aj problematika duševného zdravia bola výstižne pokrytá, dokonca tam bol aj explicitný link s queerness!
This entire review has been hidden because of spoilers.
No určite to nie je príbeh, ktorý si čítate len tak pred spaním.
Ako z toho úplne srší zúfalstvo a láska a smútok a všetky tie emócie, ktoré vami niekde vo vnútri hrudníka pohnú tak, že sa vám urobí v hrdle plačlivá guča. Tie emócie, ktoré ajkeď niekedy veľmi bolia, dávajú životu hĺbku a farbu.
A to že tie pocity niekedy bolia? Nevadí, tá bolesť napokon prejde.
Listy nie sú môj štýl. Listy, memoáre, mokology, vyžaduje to istú trpezlivosť, ktorú moja plot-driven myseľ nemá.
Ale Mia šikovne prepašovala dej aj do listov, z pohľadu čitateľky tak zažívam prvé stretnutia a zahladenia a zaľúbenia spolu s rozprávačkou. Je to ťaživé čítanie, trvalo mi dlho a do poslednej strany sa mi nechcelo uveriť, čo všetko sa deje. Niežeby bola próza neuveriteľná, ale človek sa bolesti bráni (aj keď vraj podľa názvu raz prejde). Kratší formát sa na takýto príbeh, ktorý stojí a padá na (silne vyskladaných) postavách, hodí. No hoci slová ubehli rýchlo, pocit po dočítaní ešte chvíľu bude znieť.
Odporúčam ľuďom, ktorí sa radi zamýšľajú, ktorých bavia sondy do duše človeka a hľadajú knižku, cez ktorú môžu prežiť istý spleen a potom sa vrátiť do farebného života. Krásny debut!
PS, miestami mi vibes pripomenuli Smútok je tvor s krídlami (čo bol tuším tiež debut?). Takže ak to je vaša šálka kávy, odporúčam dvojmo.
Neviem co bolo na tejto knihe horsie- styl, ktorym je pisana, neskutocne povrchne ponatia celej problematiky, hlavna ‘hrdinka’, jej pocinanie i myslienky, toxickost a plytkost celeho deja alebo to, ze kniha vobec existuje a ze ma tolko dobrych recenzii. Autorka mohla dej ovela viac rozvinut, tento pribeh mohol mat potencial stat sa pribehom naozajstneho cloveka, no nestalo sa tak, a kniha len zbytocne zabera miesto. Michal/Maia nema absolutne ziadnu osobnost okrem nejasnej (alebo len velmi zle opisanej?) rodivej identity a depresie z toho vypluvajucej. Co je, myslim si, celkom smutne a i nebezpecne ponatie tejto temy, nakolko vytvara obraz ze trans ludia sa automaticky nenavidia a v podstate cakaju na nejakeho cis saviora ktory uvidi ich hodnotu. samozrejme je mi jasne, ze existuju aj take pripady a je ich mnoho, a urcite je mozne o tejto teme pisat (dokonca aj ako cis hetero identifikujuci sa clovek) no v tomto pripade to autorka vobec nezvladla a bohuzoal cela kniha posobi velmi plytko a prvoplanovo.
Jistě by se dala najít spousta věcí, které by se daly vytknout, podivné užívání of pronouns pro Maiu, které někde mělo jakoby artistický význam a jinde absolutně ne, nicméně mám pocit, že jakákoli kritika se jeví až nepatřičnou. Tahle kniha mě zničila tak jako ještě žádná kniha, žádný film, žádný příběh, žádné dílo vytvořené člověkem. To možná zní nafouknutě. Je mi jasné, že na každého působí silněji jiná tématika, rozhodně si proto nemyslím, že by měla mít takový dopad na všechny. Mé svědomí by mi nicméně nedovolilo knihu komukoli doporučit. Pokud se přece někdo odhodlá, což naopak tedy přeji knize pro její význam, jenž nemůžu ani vyjádřit, je potřeba OBROVSKÝ trigger warning.
Potrvá mi ještě velmi dlouho, než se z přečtení vzpamatuju.
Konečne niečo, čo som zhltla za pár hodín. Bola som skeptická predsa len štýl listov nie je moja šálka kávy, toto bolo tak dojímavo písané, že som sa vžila do oboch postáv. Kniha nám približuje život transrodových ľudí, no poviem Vám musí to byť naozaj ťažké narodiť sa v inom tele a obzvlášť,ak nemáte podporu rodiny alebo priateľov. Hlavná hrdinka Mia túto podporu mala,ale bohužiaľ aj tak ten život nezvládla.
"A hoci ludia vravia, ze nic netrva vecne, ja viem, ze bolest za tebou neodide. Neprejde ma. Len zmeni tvar a formu, raz zoslabne a zbedne. Ale zostane tu ako spomienka na nase neradostne ruzove dni." "Ak nechces zazit jeho bolesti, nemas pravo ani na jeho radosti"
Knižná listová autoterapia M. Žurekovej veľmi sugestívne otvára otázky inakosti v znamení zblíženia, ponára do hĺbky krehkej psychiky za odpoveďami pochopenia a vyrovnania, aby napokon mohla byť vypovedaná jasná správa o prejdení bolesti z bolesti inej, rázne ukončenej, z bolesti neuneseného života. . Intímne Citlivé Smutné Výborné !
Transrodovi ludia si zasluzia lepsie pribehy. Hlavna hrdinka je sebestredna cis-zena so zachranarskym komplexom a minimom empatie voci transrodovej “kamaratke” . Preco je pre nu toto kamaratstvo take vyznamne tak uplne nevieme, teda okrem toho, ze sa s nou citi bezpecnejsie ako s muzmi. Ona sama je ten typ kamaratky, ktora M. objektivizuje , tlaci na jej hranice a presviedca, co je pre nu a jej depresiu najlepsie. Je tam urcita pasaz, v ktorej takmer akoby vini M., ze sa viac nesnazila.
(cit. “Úprimne, netuším, prečo to bolo pre teba až také ťažké. Poznala si mnoho príbehov, ktoré ťa mohli inšpirovať a povzbudiť, ľudí podobných alebo aj takých, ako si bola ty.”
“Do riti, prečo ti svet toto urobil a prečo si toto na sebe dopustila ty?”)
M. tu vystupuje skor ako nejaka manic-pixie-dream girl, -alebo boy-podla toho ako ju ma hlavna hrdinka chut oslovovat. (Napriek tomu, ze ju este v prvej polovici knihy M. poziada, aby ju neoslovovala jej “deadmenom”, hrdinka to bude striedat az do konca knihy) M. nema ziadnu osobnost a jej jedinym ucelom je, aby sa nasa hlavna hrdinka videla ako velmi cool, tolerantny clovek, ktory toto ubohe stvorenie pomoze zachranit. A ked ju ma jediny krat skutocne moznost zachranit, neurobi to..
(“A väčšinu toho času som si, obrazne povedané, presvedčivo kričala do tváre nie a nie a nie, nepriatelím sa s tebou preto, aby som sa tým mohla pýšiť.”)
Niekto tu odporucil aj recenziu Richarda L. Kramara v casopise Glosolalia, vystizne pomenovanu “Tá bolesť ti nepatrí” . Odporucam, ak vas zaujima kritika diela z perspektivy transrodoveho autora:
"Ženy z nás predsa nerobia stereotypy. Sukne. Ružová farba. Pôvab. Holenie nôh. Vyberané spôsoby. Schopnosť variť. Upratovať. Multitaskovať. Poslúchať. Rodiť. Nič z toho neviem, nič z toho nemilujem alebo som to nezažila. Som menej ženou?"
Útla knižka, ktorú stihnete prečítať za pár hodín. A predsa v sebe skrýva toho tak veľa - psychické problémy, LGBTI komunitu, smrť a vyrovnávanie sa s ňou. Spoločnosť všetko automaticky odsudzuje, nenávidí, nerieši, prípadne sa len prizerá.
Autorka napísala listy o všetkom, no v prvom rade hľadala spôsob pochopenia toho, čo videla a zažila. Ukazuje dôležité témy, ktoré sú tabuizované v našej krajine, preto je škoda, ak sa táto kniha nedostane do povedomia práve tých, ktorí dané problémy ignorujú.
Je to však kniha, ktorú prečítate raz a nemáte pocit, že by ste ju chceli niekedy čítať znova. Nie preto, že by bola zle napísaná, pretože listová forma sa číta rýchlo, ale hlavne pre vážnosť a ťažobu opisovaných tém, ktoré vo vás zanechajú stopu.
Knižka veľmi citlivo, ale zároveň pútavo formou príbehu 2 mladých ľudí prináša silné témy ako depresia, rodová indentita, priateľstvo, láska, smrť. Nie je to taká klasická novela, nachádza sa v nej aj kopec skvelých myšlienok a odkazov (mňa potešili najmä tie psychologické). Dávno sa ma žiadna kniha tak nedotkla a teším sa, že tu máme mladú slovenskú autorku, ktorá sa nebojí hovoriť o kontroverzných témach.
Vychádza teraz mnoho kníh o trans ľuďoch a ich životoch (a je to tak správne), na tejto sa mi však páči, že je písaná z pohľadu druhého človeka a to úprimne a citlivo. Dík za to, že sa dnes môžeme rozprávať o našich pocitoch, depresiách a neistotách v priestore slovenskej literatúry, teší ma to!
Na debut celkom dobrá kniha s dôležitou témou transrodovosti. Autorka veľmi dobre a plynulo použila prechod medzi rodmi, bolo to veľmi autentické, aj z celej knihy sálajú silné pocity.
Inakosť nie je na Slovensku dobre prijímaná. Ako spoločnosť nie sme dostatočne empatickí, ani dostatočne tolerantní, aby sa tu všetci cítili dobre a bezpečne. Dej tejto knižky sa venuje tomu menej známemu a navnímanému písmenku z LGBTQ+ komunity - a síce Téčku. Transrodoví ľudia majú v spoločnosti ešte o kúsok menej záchytných bodov, ako ostatná časť dúhovej komunity. Chýbajú im priatelia, ktorí sa do ich situácie dokážu naplno vcítiť. A aj keď sa ich najbližšie okolie alebo jednotlivci snažia byť najempatickejší ako sa dá, nie je to vždy dosť. Dá sa to vôbec? Ťažké zbližovanie sa a ešte ťažšie nadobudnutie dôvery voči ostatným, následná izolácia a z nej plynúce depresie.
Terapia vo forme listov nám odhalí mnohé stránky jedného priateľstva. Zo všadiaľ na nás kričí bolesť zo straty, s ktorou sa nedá len tak ľahko vyrovnať. Kniha Mii Žurekovej vo mne zanechala hlbokú emóciu, no najmä prianie, aby sa dostala k čo najväčšiemu publiku.