Hlavnou postavou tejto knihy je mesto. Spálené mesto. Mesto z prachu, popola a ruín. Marek Hudec vo svojom dokumentárnom románe Uzol skúma rany, ktoré na Nových Zámkoch zanechali tony padajúcich bômb.
Tri zničujúce americké bombardovania medzi októbrom 1944 a marcom 1945 navždy zmenili tvár mesta Nové Zámky. Tisíce zabitých ľudí, veľká väčšina budov v troskách. Po druhej svetovej vojne boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na území dnešného Slovenska a dobové zápisy prirovnávajú deštrukciu mesta, ktoré pokryla vrstva prachu a popola, k Sodome a Gomore. Slovenský novinár a spisovateľ Marek Hudec sa ponoril hlboko do minulosti Nových Zámkov, aby nám vo svojej knihe Uzol ponúkol podrobný príbeh týchto hrozivých dní, o ktorých sa málo píše aj v historických knihách. Je to dokumentárna próza, ktorá zaznamenáva desiatky rôznych ľudských osudov – každý z nich je iný, no každý z nich osudovo poznačila trieštivá smrť, ktorá prišla z neba. Nové Zámky boli významným železničným uzlom. Útok bombardérov, po ktorom sa stovky domov stratili v kráteroch a zo samotnej železničnej stanice sa stala len spleť skrúteného železa sa preto do istej miery dá pochopiť. Prečo však muselo zahynúť toľko nevinných civilistov? A prečo najzničujúcejšie bombardovanie prišlo v marci 1945, keď bol už koniec vojny prakticky na dohľad? To je jedna z mnohých záhad, ktoré sa Marek Hudec pokúša objasniť vo svojej mimoriadne silnej dokumentárnej knihe.
Pochádza z Nových Zámkov (1990), mediálne štúdiá absolvoval na Masarykovej univerzite v Brne. Bol redaktorom denníka SME, v súčasnosti pracuje v Múzeu mesta Bratislavy a podieľa sa na organizácii festivalu BRaK a Dúhového PRIDE.
Po literárnom debute Prosté rozprávky vydal v roku 2022 dokumentárny román Uzol o bombardovaní jeho rodného mesta. Nominovali ho na Cenu René a ocitla sa aj ankete Kniha roka Denníka N.
Ďalšia reportážna kniha Spúšť o teroristickom útoku pred barom Tepláreň sa zas objavila v ankete Kultúrna udalosť roka 2024. Komiks Veľká vzdialenosť bol zaradený do užšieho výbereu nesúťažnej sekcie Nejkrásnejší kniha Slovenska.
Za divadelnú hru Nebolo to náhodou o živote speváčky Melánie Olláryovej bol ocenený v súťaži Dráma 2025.
Zničené mestá, zmarené životy. Teror, strach, neistota a hrôza. Jedným slovom, vojna. Nešvár, ktorý by mnohí najradšej vymazali z existencie, a predsa tu s nami je, predsa nás neustále straší. Hyzdí krajinu za krajinou, ničí spoločnosť za spoločnosťou, zanecháva hlbokú ranu na našej kolektívnej duši. Niektoré vojenské konflikty história "prebehne" mlčaním, na iné sa naopak len tak ľahko zabudnúť nedá...
Druhá svetová vojna je i dnes (po vyše polstoročí od jej skončenia) považovaná za najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách, konflikt, za ktorý zaplatili milióny..., no možno práve kvôli jeho rozsahu neraz zabúdame, že si to "neodniesol" len okolitý svet, ale i my samotní. Opomíname čiastkovejšie príbehy, osobnejšie tragédie jednotlivých krajín či miest, zabúdame na vlastnú históriu.
Inak to nie je ani v prípade Nových Zámkov, mesta, ktorých sa vojna dotkla mimoriadne kruto. Fašistický režim v podobe nylašiovcov, židovské getá a následne (už prakticky koncom vojny) ešte aj tri zdanlivo nevyprovokované bombardovania. Domy zničené, ulice plné trosiek a prachu, plno krvi a kde tu odrhnutá ruka či noha.
Práve na spomenuté bombardovania približované cez historické záznamy i osobné výpovede a emotívne spomienky preživších sa rozhodol zamerať Marek Hudec, autor knihy Uzol, pričom dané udalosti zasadzoval do širšieho kontextu dejín (obsadzovanie mesta a prechod pod správu inej krajiny, teror zo strany Hitlerových prívržencov...). Prostredníctvom dostupných reálií, osobných rozhovorov či dobových fotografií Hudec mapoval nie len samotnú tragédiu, ale i postupné znovubodovanie mesta a zmeny, ktoré so sebou vojna priniesla, pričom sa spolu s ďalšími odborníkmi na problematiku zamýšľal nad motiváciou či dôvodom k jednotlivým útokom.
V tomto smere je Uzol bezpochyby nesmierne zaujímavé i hodnotné dielko mapujúce kus slovenskej (a vlastne i maďarskej) histórie, ponúkajúce náhľad na nie tak dávne skutočnosti, o ktorých mnohí ani len netušia, pričom za mimoriadne pútavé a prínosné považujem práve dojímavé, no zároveň bolestné spomienky Novozámčanov, no musím povedať, že po dočítaní som chcela ešte viac. Viac osobných výpovedí, viac detailov, viac kontextu, jednoducho viac.
V závere knihy Hudec vyjadril ľútosť nad tým, že sa do skúmania problematiky a kompletizovania informácií nepustil o čosi skôr, teda v čase, keď mnohí pamätníci zosobňujúci možnú studnicu vedomostí boli ešte nažive, a ja nemôžem inak, ako s ním súhlasiť. Síce neviem, o aké množstvo poznatkov, sme tam prišli, no i napriek tomu mi bez nich kniha pripadá mierne neúplná, žiadala by si ešte čosi navyše. Je obrovská škoda, že mnohé spomienky (a s nimi i mnohé skutočnosti) ostanú navždy skryté - o to viac, že ide o takú zaujímavú tému. Čo už, nemôžeme mať všetko :-D
neviem na túto knižku reagovať. pokrýva životy ľudí z Nových Zámkov tak, ako som ich nikdy predtým nevnímala, skutočne som nevedela, že sa také niečo v tých troch desivých dňoch udialo. mám chuť zapnúť diktafón a spýtať sa mojej starkej zo stredného Slovenska na všetko, čo sa počas vojny stalo - aby sa to nezabudlo. z tejto knižky si budem pamätať, že dve tretiny domov v Nových Zámkoch padli a že nevyčísliteľný počet ľudí prišiel o svoj život. surové čítanie.
Precítené rozprávanie očitých svedkov hrôz a útrap bombardovania Nových Zámkov počas druhej svetovej vojny. Okrem vykresľovania priebehu viacerých bombardovaní autor popisuje historický kontext (posun hraníc hore-dole, možné príčiny posledného a najničivejšieho bombardovania) a snaží sa nájsť odpoveď na otázku: Prečo?
Výrazne oceňujem zaradenie osobných príbehov preživších/svedkov na prvé miesto. Veľmi často sa historický popis neľudských činov schová za poučku o takých a onakvých záujmoch a veľmi ľahko sa tak odpracú nekonečné sutiny a telá obetí.
V knihe Uzol sa autor obstojne zhostí neľahkej úlohy pripomenúť nám túto tragédiu a hlboký dosah vojny na akúkoľvek krajinu - aj tú našu, hoci na to zabúdame. 10/10.
Táto reportážna kniha prináša informácie o trojnásobnom bombardovaní Nových Zámkov počas druhej svetovej vojny, kedy prišlo o život niekoľko tisíc ľudí, bola zničená železničná stanica i centrum mesta. Obsahuje niekoľko podrobných príbehov ľudí, ktorí toto bombardovanie zažili na vlastnej koži. Boli to smutné príbehy a udalosti, až ma mrazilo pri ich čítaní. Pre mňa osobne kniha prináša veľa nových informácií z histórie mesta, ale aj Slovenska - napríklad som nevedela o tom, že Nové Zámky boli istý čas súčasťou Maďarska alebo o povojnovej výmene obyvateľov medzi krajinami. Tiež sa spomína opätovné budovanie mesta a zničených oblastí. Kniha obsahuje i dobové fotografie.
Pri čítaní mi do mysle vbiehali skúsenosti a poznatky o súčasnom bombardovaní Ukrajiny. Hoc sa jedná o časový rozdiel cca 70 rokov a i vojenská technika sa zmenila, utrpenie a tragédia obyvateľstva je stále rovnaká. Napriek všetkým "pokrokom" za ostatné roky sa tu aj tak stále vraždíme a bombardujeme, presúvame ľudí za hranice či na front a ani im nedovolíme rozlúčiť sa s rodinami, osočujeme menšiny... . Hoc má kniha historický charakter, zdá sa mi, že je dnes obzvlášť aktuálna.
Nová absyntovka z edície Dejiny od Mareka Hudeca je ďalšou silnou historickou reportážou. Dokumentuje časť novozámockého osudu, ktorý bol zatemnený druhou svetovou vojnou a rozplieta tak minulosť dôležitého politického uzla, ktorý sa zmenil na krvácajúce mesto. Zozbierané príbehy, správy preživších, množstvo fotografií a archívne nálezy sú skutočne mrazivé. Devastujúci obsah miestami spôsobuje paralýzu, ktorú kompenzuje dynamický spôsob vyrozprávania a kniha sa napokon nedá pustiť z ruky. Osobné spomienky desiatok pamätníkov sú sugestívne a atmosféra je nápadne podobná tomu, čo sa deje aj dnes v bombardovaných mestách, tým je to ešte fatálnejšie. . Veľmi sa mi páčila posledná autobiografická kapitolka. Po ťaživejšom obsahu knihy na mňa pôsobila záverečná časť ako vydýchnutie v náznaku neskorších príbehov, v ktorých by autor kľudne mohol zotrvať dlhšie alebo ich 100%tne vyrozprávať v inej knihe... :) . . Výborné smutnopravdivé čítanie. Potrebujeme viac takých kníh, čo odhaľujú, poukazujú a pripomínajú! Len, aby sa nezabudlo...
Okrem reportážno-faktografickej časti sa mi páčil aj pokus o interpretáciu, prečo boli civilisti z Nových Zámkov bombardovaní Spojeneckým letectvom tesne pred koncom vojny. Táto kapitola bola primerane dlhá - nakoľko ide len o snahu pochopiť a nájsť vysvetlenie čo viedlo letcov a ich veliacich nadriadených k týmto činom. Autor čitateľa nepresviedča, len prezentuje názory oslovených odborníkov či cituje text. Dopĺňa aj kontext iných miest ako Hamburg a Drážďany. V závere ma oslovila aj osobná rovina - autorovo detstvo, babičkina kniha a autentická sebareflexia či zamyslenie sa nad časom. To všetko bez akejsi vyumelkovanej povýšeneckosti či chytráčení. Milo prekvapila aj zvolená štruktúra a štýl. Autor striedal príbehové časti preživších a svedkov s vecnými faktami z archívov. A aj keď by to mala byť samozrejmosť, nedá mi nepochváliť aj zoznam zdrojov (a nebol krátky).
Zo začiatku veľmi chaotické, rušivé momenty, akoby každá časť písaná iným štýlom.. Každopádne oceňujem snahu a námahu pri výskume, aby bol potvrdený nie len ocitymi svedkami a konspiratormi, ale aj odborníkmi a archívnym dokumentami.. Kniha, ako sa uvádza, rozpráva príbehy očitých svedkov ci ich potomkov bombardovania Nových Zámkov na konci Druhej svetovej vojny..
v tych castiach knihy, kde su spomienky prezivsich, som sa asi kazdu tretiu stranu nanovo rozplakala. ocenujem aj autorovo patranie po pricine posledneho bomboveho utoku, aj jeho reflexiu a osobny pribeh v zavere. som rada, ze tato knizka vznikla a ze som mala moznost si ju precitat – a zelam si, aby sa k nej dostalo co najviac ludi. treba vediet a treba si pamatat.