Krásna sonda do toho, ako rozmýšľal vzdelaný idealista a optimista v roku 1991. Možno až príliš veľa zlých veci pripisoval bývalému režimu a až príliš sa spoliehal na režim nový. To ale môžem povedať až teraz, som general po bitke. Keby sa Július Satinsky dožil dneska, z veľa vecí by bol sklamaný. Trh všetko nevyriesil. Ale určite by tým krásnym laskavym spôsobom našiel ešte viac veci, ktoré sa v našej mladej republike podarili. Veľká škoda, že odišiel tak skoro!
Tieto fejtóny sú nadčasové! Opakovane som si pri čítaní hovorila, že momentálne riešime úplne rovnaké problémy, aké riešilo Slovensko pred 30 rokmi. A to je vlastne aj trochu smutné. Ale texty pána Satinského boli príjemným nahliadnutím do myslenia optimistu, humanistu, intelektuála.
Julo chodil po celom svete s otvorenými očami a potom trochu posvietil aj doma Slovákom. Zaujímavé, že niektoré veci platia aj v 2023. A niektoré budú platiť ešte pár rokov a preto o nich treba hovoriť - demokracia nie je čarovný prútik na bohatstvo ale brána, ktorú treba poriadne otvoriť, vyvetrať smrad a začať pracovať. A začať pracovať najprv na sebe, doma a potom vo svete. Prial by som si kráčať s tebou po tých uliciach, kadiaľ som chodil do školy každý deň tak ako ty v 90tych. Teraz ťa aspoň pozdravím poza zábradlie na Ondrejskom. Sleduj, budem sa snažiť a snáď aj viacerí sa pridajú. Servus!
Taky bol Julo. A ak nam aj ako narodu v tejto knihe nasypal trosku popolu na hlavu, tak to si hrdo vmasiroval aj do svojich vlasov.
A ak Vas ma dakdo kritizovat nech je to takto. Nech sa nieco o sebe dozviete, nech sa zamyslite ci ma zmysel zjednat napravu, ale hlavne nech je to zakoncene "ale no a co? kazdy sme nejaky!"
Julo je liek. Nie silny, ale pomaly sa uvolnujuci a dlho zotrvavajuci.
Milá knižka, ktorá človeka rozveselí, ale aj rozosmutní. Akoby sme sa v niektorých veciach za tých takmer 35 rokov nikam neposunuli. Fejtóny sú napísané so skutočnou láskou k jazyku, huncútsky sa pohrávajú so slovíčkami a potvrdzujú, že autor bol výnimočným znalcom nielen slovenčiny, ale aj nátury slovenskej. :) Tiež sú priam desivo nadčasové, a tak ide o stále aktuálne, potrebné čítanie. Lebo nebezpečenstvá na Slovákov striehnu všade, neraz, ba až príliš často aj vo vlastných radoch.
Satinského listy Slovákom sú inšpirujúcim, zábavným a rýchlim čítaním, ktoré by som odporučil každému už len preto, že Satinského pohľad na Slovákov je veľmi láskavý a zároveň kritický. Jeho listy sú v mnohom aktuálne a riešia aj pálčivé problémy dneška. Julo nachádza hravé riešenia, používa krásne variácie slovenských slov, ktoré dnes už nechyrovať.
Výstižné a príjemné. Aký by ten svet bol krásny kebyže žijeme podľa Julových optimistických ideálov. Na druhej strane v témach okolo ospevovaného súkromného sektoru by bol sám nepríjemne prekvapený.
Už je to dlho čo ma takto upútala kniha v slovenčine. Jednohúbková forma mi spríjemnila nejednu raňajšiu cestu električkou. Satinského írečity jazyk je veľmi príjemný, miestami štiplavý ba priam básnický.
Jeho humor je samozrejme kvalitka, no i tak v dnešnom hrubom a povrchnom svete ulahodí slovenskej duši. Dovolím si povedať, že Satinský je priam filozof a neviem či jestvuje dnes niekto obdobný čo ma v malíčku dušu slováka a na jazyku láskavú kritiku.
Pri čítaní sa cítite ako dieťa, ktorého otec miestami potľapká po pleci, inokedy vyhreší, avšak spravodlivo. No a ostatne si len užívate jazdu s Julom za volantom po slovensku a zabávate sa na jeho vtipných komentároch a pozorovaniach.
Rád si niekedy prečítam znovu, keď mi bude ťažko zo slovenskej duše.
Nadčasovo presné! Veru, nie nadarmo sa Satinský(a Lasica) spomínajú na hodinách literatúry. Práve v tomto diele som mal šancu si vychutnať jeho majstrovstvo v podaní humorných a satiricky podaných listov pre Slovákov, ktorí prechádzajú obdobím Nežnej revolúcie a čelia výzvam prechodu do moderného, po-revolučného sveta. Satinský, v pozícií snívajúceho idealistu, ktorý vidí za horizont, prináša humornú múdrosť, ktorá má v mnohých oblastiach presah aj do nášho kontextu. Cenný kúsok! Odporúčam prečítať (a najmä vychutnať :))
Láskyplná kritika slovenského národa vyjadrená tak, ako to vedel len Satinský. Aj keď listy rodákom napísal pred viac ako 30 rokmi, väčšina popisovaných neduhov a vlastností nás, Slovákov, je stále strašidelne presná. V niektorých veciach sme sa veru nepoučili a za tých 30 rokov veľmi neposunuli.
(počúvané ako audiokniha prečítaná Jurajom Kemkom)
Veľmi pekné texty písané pravou "ľubozvučnou" slovenčinou. Naozaj používa také slovíčka, pri ktorých vás prekvapí, že vôbec viete, čo znamenajú. Stále aktuálne myšlienky na zamyslenie. Pekné dielko, ktoré nám pripomína, že neradno zabudnúť na to, čo bolo.
Kľudne mohla byť ešte dlhšia: tých nebezpečenstiev, ktoré číhajú na národ slovenský, je ešte veľa. Krátke fejtóny sa čítajú s ľahkosťou, a aj keď s nejakou tou myšlienkou nesúhlasite, tak sa vám na tvári zaručene objaví úsmev.
Siahla som po knihe, keď som hľadala niečo na odľahčenie. Lebo veď Satinský a fejtóny. Písali o nej, že je nadčasová. No až po prečítaní niektorých časti som zistila ako veľmi nadčasová je a ako málo sme sa v niektorých veciach od revolúcie posunuli, ale v niektorých aj viac (možno).
“Mali by sme sa zamyslieť teraz po dvesto rokoch, keď Európa opät vrie, či si nemáme začať vybavovať výnimku, aby nás do nej vzali.” “Škoda, že sa počet hlupákov raz za rok nezverejňuje, boli by sme múdrejší.” “…ani štát, ani my podnikat nevieme. Zatiaľ vieme len kradnút.”