4,5/5
Od Alexandry Potter som v minulosti čítala dve knihy. Príbehy s originálnymi, neobvyklými nápadmi, ale v podstate priemerné. Preto je táto kniha jedna z najväčších prekvapení tohoto roka.
Vôbec neviem, prečo som chcela skúsiť čítať od autorky niečo ďalšie. Neprišlo mi to nevyhnutné. No som strašne rada, že som sa k tejto dostala. Po jej priemerných knihách, hoci zaujímavým nápadom totiž napísala niečo, čo je v podstate jednoduché a predsa veľmi bohaté.
Máme tu ženu Oliviu, ktorá sa práve rozviedla po tom, čo jej manželova nevera rozbila život. Zrazu prišla o svoju budúcnosť, akú si predstavovala a tak sa rozhodla urobiť veľké zmeny. Z Londýna sa presťahovala do malej anglickej dedinky, kde spoznáva jej ďalších obyvateľov. Starého pána Valentina, ktorý po 60 rokoch s milovanou manželkou je zrazu sám, kým ona je v ústave s demenciou a nespoznáva ho. Malého chlapca Stanleyho, ktorý je na automatickom spektre. Svoj crush z tínedžerských čias Bena. Tínedžerku Mayu, ktorá chce zachrániť svet a nevie ako. A tiež si adoptuje úžasného psa Harryho, ktorý ich začne spájať dohromady.
Je to úžasný príbeh o láske v rôznych podobách, o priateľstve, o strate, o živote. O tom, ako žiť ďalej, keď sa vám rozpadne život. O tom, že niekedy stačí jedna dobrá vec, aby vám spravila deň krásnym. O veľkej podpore v komunite.
Je to príbeh, v ktorom si každý môže niečo nájsť. Je to príbeh, ktorý môžete čítať vtedy, keď cítite beznádej zo života a potrebujete povzbudiť, pretože toto je proste krásne a heartwarming. Tak trochu mi to pripomínalo Oveho tým, ako spája spolu rôznorodých ľudí, ktorí navonok spolu nič spoločné nemajú.
Ak čakáte klasickú romantickú knihu, hľadajte inde. Má síce taký idealistický koniec, ale to je celé. Táto kniha síce romantiku obsahuje, ale skôr je to román o tom, čo je v živote dôležité a že aj keď sa vám rúca svet, vždy v ňom možno nájsť aspoň jednu dobrú vec.