Na preklad z francúskeho originálu som čakal dlho, po jeho prečítaní mám však zmiešané pocity. Očakával som, že Marat priblíži motivácie, charakterové črty žoldnierov ako aj zákulisné detaily fungovania Wagnerovej skupiny, týmto témam sa však venuje len veľmi okrajovo.
Väčšinu knihy naopak tvorí opis priebehu bojov, ktorý je však chaotický a väčšinou sa nesie v rovankej línii - dorazli sme na miesto, Sýrski spojenci boli nekompetentní a žoldnieri bojovali statočne. Len sťažka som z opisu rozumel tomu, čo sa žoldnieri vlastne snažia docieliť. Najviac som sa tešil na "zasvätený" pohľad na bitku o Palmýru a neslávne známy útok na ropné pole Conoco pri ktorom Wagnerovci dostali na frak od amerického letectva. Časť o Palmýre bola pre mňa najpútavejšia, hoci začína až v druhej polovici knihy. Výprask od amerického letectva Marat nekomentuje, rovnako obchádza niekoľko nepohodlných tém, ako sú napríklad obvinenia z vojnových zločinov spojených s aktivitami Wagnerovej skupiny v Sýrii.
Keď sa nad tým spätne zamyslím, možno som mal od knihy nesprávne očakávania. Marat nie je disident ani filozof, je to vojak, ktorého štve, že sa jeho žoldákom ako súčasti neregulérnej armády za ich bojové úspechy nikdy nedostalo patričného uznania. Tri hviezdičky dávam za to, že sa Marat bez ochrany anonymity rozhodol opísať, ako to vo Wagnerovej skupine (ne)funguje a zbúrať tým mnohým ideály.