"Sen nie je to, čo sa vám prisnilo v spánku, ale to, čo vám nedá spať."
keď sa povie "Baťa", každý si predstaví svetoznámu značku obuvi, ktorej zakladateľom bol muž, ktorého geniálne podnikateľské myšlienky a schopnosť pretaviť ich do praxe, zmenili svet. Ako to všetko dokázal?
Tomáš Baťa pochádzal z rodiny, ktorej remeslo sa tiahlo naprieč celými generáciami, a tak sa sami označovali za baťovskú obuvnícku dynastiu. Už ako malý chlapec trávil množstvo času v otcovej dielni, no okrem učenia sa pozoroval všetko navôkol - od výrobného procesu cez predaj a už v útlom veku prichádzal s nápadmi ako veci zefektívniť. V čase keď bol už plnohodnotnou pracovnou silou v otcovej dielni, sa vybral do Prahy na "skusy". Uvedomil si, že ak chcú svoje produkty predať, musia ich prispôsobiť trhu. V Prahe by nikto nezakopol o obyčajné papuče, o aké bol záujem v Hradišti. Navyše šlo o vyslovene sezónnu obuv.
Tomáš sa zo skusov vrátil plný nových myšlienok, ktoré pripapadali otcovi príliš riskantné, a tak v roku 1894 odišiel spolu s bratom Toníkom a sestrou Annou do Viedne, kde založili vlastnú firmu → T. & A. Bata Shoe Company. Začiatky sa niesli v znamení turbulencií, v istom momente, po odchode Antonína na vojnu, bola firma v obrovských dlhoch. Pre Tomáša to bol zlomový bod, zaťal sa a ťažkou drinou firmu napokon postavil na vlastné nohy. Do rodného Zlína sa vrátil ako majiteľ prosperujúceho podniku s ambíciou urobiť z mesta moderné miesto pre život a pokračovať v jeho obuvníckej tradícií. V roku 1930 dosahoval počet vyrobených topánok v jeho továrňach až 100 tisíc kusov za deň. ;)
Za svoje vzory si bral Henryho Forda a Thomasa Edisona - inovátorov, ktorých myšlienky poznal celý svet. Počas svojich nespočetných obchodných ciest zbieral podrobné poznatky o fungovaní obuvníckych strojov, princípoch riadenia, marketingu, pracovnej morálky či vedenia kolektívu. Do svojich predajní chodieval inkognito, veľkoryso oceňoval snaživých a lenivcov "ponížil" na čističov topánok.
V súkromnom živote čelil smútku z takmer bezdetného manželstva (Tomáš sníval o vyše 10 deťoch, no po synovi Tomíkovi manželka už nesmela otehotnieť zo zdravotných dôvodov), brat Antonín umrel v mladom veku na tuberkulózu, rovnako aj ďalší z jeho okolia. Tomáš trpel kŕčovými žilami a trombózou, ktorá ho neraz nechala odkázaného na lôžko a kvôli svojej tvrdohlavosti a nedostatku odpočinku takmer zomrel, nebyť lekára, ktorý mu otvoril oči. Jeho pracovné úspechy boli živnou pôdou pre nepriateľov, ktorí sa ho snažili degradovať, často čelil krivým obvineniam, dokonca štrajkom zamestnancov.
Neznášal politikov a bankárov. Peniaze zarobené špekuláciami na burze či prostredníctvom zárobkov z úrokov považoval za nečestné, bez aspektu poctivej práce rúk. Najväčšmi uznával pracovitosť, využitý potenciál, správne hospodárenie, dôležitosť šetrenia aj investície. Peniaze však v rebríčku hodnôt nikdy neprevýšili službu ľuďom. Bol presvedčený, že Boh pomôže len tomu, kto sa usiluje, a že nečinní si za svoju chudobu môžu sami. "Zámožnosť je povinnosť - chudoba je výhovorka. Skrátka keď chceš, akoby si už mal."
Pohodlné kožené kreslo v kancelárii nahradil rozheganou drevenou stoličkou, aby tam nikto zbytočne nevysedával a nezdržiaval ho.
Baťa a knihy:
Disponoval zbierkou motivačných titulov, z ktorých čerpal mnohé revolučné myšlienky v podnikaní, no čítal aj beletriu, prevažne ruských autorov. Neskôr však Tolstého označil za nečinného a Dostojevského za deprimujúceho, čo bolo v rozpore s jeho presvedčením, že autori by sa mali venovať pozitívnym témam a tragické konce vymeniť za podnecovanie k osobnému rozvoju a snahe dosahovať ciele. "Knihy by nemali ľudí oberať o radosť zo života, ale povzbudzovať v ušľachtilý život. Ani najkrajšia poviedka o neúspešnom živote nás nenaučí víťaziť."
Obľúbil si Jacka Londona - autora, ktorý podľa neho dáva človeku nádej.
"Výrobcovia slov a topánok tvoria produkty, ktoré sú pre ľudstvo nevyhnutné."
Jediné, čo ma na knihe sklamalo bol náhly koniec. Po smrti Baťu som sa dočkala už len doslovu, a pritom som celý čas zvedavo čakala, čo sa stane po nej. Najviac sa mi páčili kapitoly z detstva, cítila som sa ako v úžasnom románe. Čítala som názory, že kniha je veľmi zaujatá a Baťu idealizuje. Neviem to posúdiť, nakoľko je jediným zdrojom, ku ktorému som sa ohľadom tejto témy dostala. Knihu považujem za úžasnú a audio verziu vrelo odporúčam. :)