帝國如何改變世界：從十三個帝國的崛起與衰落，看帝國主義與殖民如何形塑今日全球文明與政治的樣貌

by Robert Aldrich, 羅伯特．阿爾德利克, 林玉菁 (Translator)

鄂圖曼帝國．西班牙．葡萄牙．荷蘭．斯堪地那維亞．英國．法國．俄羅斯
奧地利－匈牙利．比利時．德國．義大利．美國

歷時超過五百年、至今仍餘波不斷的帝國主義與殖民，
如何左右了近世至現代的世界局勢？
身處後殖民時代的我們，又該如何回望、檢視這段帝國歲月？


▍從文藝復興到今日，五百多年來，不同形式的帝國強權一直是政治地景上的要角。
它們留下來何種遺產或遺毒？後殖民時代又有哪些重要議題值得我們關注？

本書談的是十三個與世界密切相關的帝國故事。大航海與跨洲探險活動興起後，
殖民者與政治當權者運用殘酷手段、衝突對抗、英雄主義、壯闊的探險，以及商貿活動與利益爭逐，
來餵養並壯大帝國野心。十五位專業歷史學者運用今日大量的研究資源，
從帝國政府與殖民拓墾社會中一般平民扮演的角色，探討到強權治理下
生態、勞動、科技、經濟模式與文化傳播等諸多面向的變遷，
挖掘了這十三個帝國崛起、衰落，甚至留下餘波不斷的發展進程。

現今對於探究帝國主義的興趣，背後其實有連串的問題尚待深入檢視，包括──

❏外國統治是為被殖民國後續的獨裁政權與貪腐打下了基礎，
抑或是種下多元主義、民主制與議會政治的種子？
❏經濟動機是否為支撐起帝國向外擴張、蔓生的主要根柢？
而帝國主義又是否為現代工業發展與金融資本主義下的產物？
❏歐洲文化的擴張是對殖民地社會、當地文化與傳統帶來「致命影響」，
還是引進了從性別歧視、階級嚴密、不平等的「封建主義」中解放的可能性？
❏帝國主義者是英雄還是惡棍，抑或是介於兩者之間的某種角色？
被殖民者總是被害者嗎？是否可能是殖民計畫的合作者，甚或受益人？

除了將探討焦點放在帝國本身，本書也逐一檢視政權擴張和收縮的模式與循環、
帝國推動者行動背後的意識形態，以及殖民擴張的作用力反彈回母國後，逆向對殖民者帶來何種影響。

本書不侷限於古老的編年史與地圖集形式，內容探討也不僅涉及軍隊及行政組織，
而會檢視社會文化的諸多層面，以了解殖民者如何在遙遠的土地與人民身上烙下印記，
最終也因殖民活動重塑了自身。書中精確刻畫出「帝國時代」所造就今日全球文明的多樣化圖像，
既非對殖民歷史抱著不切實際的懷舊情緒，也不是對帝國心態進行憤怒而極端的苛責。
最核心的目的，是要刺激讀者追問：過去如何形塑了現在？全球（前）殖民母國與（前）殖民地
無不努力試著理解這條曾讓兩者緊密相連的「臍帶」。從社會文化架構的變形、民族認同、
意識形態，一直到堪稱標誌著今日世界的全球化現象，統統都還籠罩在帝國主義尚未完全散去的陰影下，
本書是綜覽並理解相關歷史軌跡的必讀之作。

Genres: History, Nonfiction

334 pages, Paperback

First published January 1, 2007

About the author

Robert Aldrich is an Australian historian and writer. Aldrich is a Professor of European History, he teaches and researches modern European and colonial history, including the history of France since the Revolution, the history of the French and British overseas empires, the history of 'sites of memory' and the history of gender and sexuality.

Reviews

[Marek Zákopčan · Rating 5 out of 5]

Netreba byť vyštudovaným historikom ani lingvistom či geografom, aby sme veľmi ľahko vybadali vo svete vplyvy krajín, ktoré v ňom zanechali pred stáročiami svoju stopu. Stačí sa pozrieť na rozšírenie jazykov, názvy niektorých štátov alebo aj výskyt náboženstiev. Kolonizácia je predovšetkým novovekým prvkom, no k položeniu pevných základov dochádza už v predošlých historických obdobiach. Učebnice dejepisu ponímajú danú tému veľmi všeobecne a povrchne, čo síce pre školské potreby stačí, no zmienky o niekoľkých dobyvateľoch a moreplavcoch ani zďaleka nevystihujú podstatu. Kolonizovanie totiž nebolo len o zabraní určitého územia inou krajinou s úmyslom nadobudnúť väčšiu politickú moc či bohatstvo. V drvivej väčšine prípadov išlo aj o diametrálnu zmenu v spôsobe života státisícov ľudí.

"Vďaka medzinárodnému pohybu ideí, ľudí a tovaru po nových dopravných a komunikačných tepnách sa z imperializmu stal komplexný medzinárodný systém multilaterálnych vzťahov. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia sa urýchlilo šírenie informácií a možno aj vďaka tomu sa európske krajiny viac otvorili vonkajším vplyvom - príkladom je fascinácia africkou a afroamerickou kultúrou, takzvaná "negrofília". V tom čase dosiahol imperiálny systém svoj "najdokonalejší" obraz, hoci už vtedy začali rýchlo klíčiť semená nespokojnosti a kríz." (str. 21)

Austrálsky profesor európskych dejín Robert Aldrich zozbieral trinásť esejí týkajúcich sa problematiky kolonizácie rôznych krajín a vznikla tak komplexná publikácia, ktorú ocení každý záujemca o novodobé dejiny. Samozrejme, vzhľadom na rozsah jednotlivých príspevkov je nemožné postihnúť tematiku v celom rozsahu, no napriek tomu sa autorom darí priblížiť jej rôzne aspekty a vplyvy, viditeľné dokonca i dnes. Rozpínavosť Starého sveta (a nielen jeho) sa nanovo dostala do povedomia v predošlých desaťročiach. Postupne totiž nastali viaceré významné jubilejné výročia spojené so získaním nezávislosti kolonizovaných území či ďalšími dátumami, pevne vpísanými do pamätí národov. To podnietilo mnoho odborníkov, aby sa na dané udalosti pozreli s odstupom, novým pohľadom a so zreteľom na aktuálne spoločenské elementy. Ako som už totiž spomenul, rozširovanie území sa ani zďaleka netýka iba mocenských záujmov, ale zasahuje do všetkých oblastí každodenného života. Novodobé ríše sa tak venujú aj miešaniu kultúr, migrácii mužov a žien, ba dokonca aj myšlienok, ktoré si nachádzali nové uplatnenia a, prirodzene, aj ďalších šíriteľov.

Pýtate sa, aké krajiny sú zahrnuté do trinástky výberu? Na stránkach knihy sa dočítate o kolonizačnom úsilí Osmanskej ríše, Španielska, Portugalska, Holandska, Škandinávie, Veľkej Británie, Francúzska, Ruska, Rakúsko-Uhorska, Belgicka, Nemecka, Talianska a Spojených štátov amerických. Ich autori a autorky poukazujú na dôležitý fakt, že spoločenstvá Afriky, Oceánie či Latinskej Ameriky neboli také primitívne, ako sa to snažili prezentovať kolonisti a ospravedlniť tak svoje dobývanie. Dôkazom je už len to, že "vyspelejšie" krajiny často a s veľkým nadšením preberali prvky ich kultúry a hlavne vyššie vrstvy sa potom radi prezentovali ako zberatelia exotických predmetov či podporovatelia výstav a iných podujatí. Možnosti menovaných krajín boli obmedzené ich polohou, financiami či spojencami. Prímorské štáty hrali, samozrejme, prím, no kolonizáciám neunikli ani susedné vnútrozemské oblasti. Niektorým podmaneným komunitám zásah zvonku dopomohol k lepšiemu systému, obchodu alebo vzdelaniu, inde spôsobil dlhotrvajúce krvavé konflikty a vyžiadal si tisíce životov. Publikácia nezaujíma jednoznačný postoj, všetky informácie sú podávané objektívne a je iba na čitateľovi, ako s nimi naloží. Osobne si myslím, že je pomerne náročné prikloniť sa na jednu či druhú stranu, dnes sa už ťažko získava odstup a našinec len sotva dokáže pochopiť všetky súvislosti a nálady vtedajšej spoločnosti.

"Je jednou z irónií dejín, že takzvané "farebné kasty", čiže potomkovia otrokov, čoraz viac stúpali na spoločenskom rebríčku v rámci pracujúcej triedy, zatiaľ čo v slobodných povolaniach, armáde a cirkvi ríšska rasová kultúra vzdorovala všetkým pokusom o zrušenie spoločenských štruktúr založených na farbe pleti či otrockom pôvode. Istý vplyv na posilnenie rasizmu v kubánskej spoločnosti zrejme mala aj transformácia otrokárstva..." (str. 61)

Okrem informačne nabitého textu nájdete v knihe aj dve obrazové prílohy, aj keď osobne by som uvítal viac ilustrácií či dobových vyobrazení. Za najväčšie plus považujem mapy, zachytávajúce rozmach jednotlivých ríš, čo skvele napomáha predstave o ich moci a vplyve. Robert Aldrich odviedol pri kompilovaní publikácie pozoruhodnú prácu, rovnako dobre môže poslúžiť odbornej i laickej verejnosti, študentom aj "obyčajným" dejinným nadšencom. Novodobé ríše vás prevedú niekoľkými storočiami, desiatkami krajín a zanechajú vo vás jemnú príchuť nostalgie za časmi, keď bolo dobrodružstvo neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia.

[Liam Ostermann · Rating 4 out of 5]

This is a perfectly good collection of essays looking at 'empire' in broad post 1400 European context (the editor makes clear that earlier as well as non European ones are outside of the scope of the book but are not in anyway being ignored - one relatively short book can't cover everything) and is welcome in examining the empires that were short lived, such as Germany and Italy, obscure like the Scandinavian ones, or often forgotten like Austria-Hungary. The essays are not easy reads and the relative shortness of the book means that a great deal has to packed into many of the essays (most are twenty to thirty pages).

I must admit I picked this book up thinking it was by, rather then edited by Robert Aldritch. Mr. Aldritch has written some fascinating books on French imperialism as well looking at Homosexuality' within the 19th century colonialism so I had expected something different. He is also a writer of greater clarity and readable prose then any of the essays here, but that may partial be the constraints of space on the various essayists.

A good book, but maybe not one for a generalist reader.

[A. P. Zacharová · Rating 4 out of 5]

⚫️Rozpínanie európskych ríš a zámorské objavy viedli v období stredoveku (a neskôr) k obligátnej kauzalite - čím väčšia ríša, tým viac kolónií, tým viac dobytých území pod vlastnou správou a tým väčší územný, spoločenský a mocenský rozmach. O tejto historickej implikácii sa rozpisuje i dovedna 13. zahraničných historikov v diele Novodobé říše, pričom každý sa vo vlastnej štúdii zameriava na jednu konkrétnu, to všetko ramcované úvodným slovom austrálskeho profesora európskych dejín Roberta Aldricha.

Ak popis diela pôsobí hrozivo a ponáša sa vám na historické zborníky z katedier histórie, ktoré tvorí akademická obec predovšetkým zase pre ďalšiu akademickú obec, opak je pravdou. Každá štúdia síce naozaj je štúdiou a má teda jej formálne prvky, no balansuje na hranici populárno-náučného, resp. je tvorená v tzv. anglo-saskom štýle, ktorý opomína zložitú terminológiu, ak nie je potrebná a dá sa uviesť aj inak a výsledný text sa tak stáva oveľa ,, stráviteľnejším" aj pre amatérskeho čitateľa.

Dielo sa sústredí predovšetkým na imperialistický vplyv na kolonizované štáty, na spôsob ich obsazovania, presadzovania moci, ale i žitia v danej societe a dopadu obsadenia nielen na život ekonomický, ale napríklad i kultúrny, vedecký a podobne. Kolonizovanie tak v konečnom dôsledku historikovia nechápu iba ako jednoznačne odsúdeniahodnú činnosť, ale i ako prostriedok či hýbateľ spoznania nových informácií, návykov v neznalých štátoch.

Dielo je naviac doplnené i o obrazovú prílohu, odkazujúcu buď na známe tématické obrazy, náčrty či dobové mapy, ale i na propagandistický materiál ako plagáty, pohľadnice a i. Deviata štúdia je venovaná tématickému kontextu nám najbližšiemu - Rakúsko-Uhorsku. Dôraz však stojí predovšetkým na zobrazení samotného Rakúska a Uhorsko, či národnostné menšiny v ňom žijúce sa síce v kontexte spomenú, no viac-menej opomenú, čo v istom zmysle odkazuje na rozdielne vnímanie tohto súvekého stredoeurópskeho priestoru západnými historikmi.

Novodobé ríše je teda výbornou publikáciou, ktorá neurazí ani náročného čitateľa, alebo čitateľa s náležitým vzdelaním (je odbornou publikáciou s potrebnými náležitosťami, poznámkový aparátom atď.), ale poslúži i ako výborná populárno-náučná kniha pre amatérov či milovníkov dokumentárnych historických filmov, čím sa z nej stáva kniha pre širokú čitateľkú obec.⚫️

[Mircea Poeana · Rating 5 out of 5]

Asa cum Uniunea Europeana isi afla radacinile in vremea lui Charlemagne, tot asa globalizarea isi gaseste izvoarele in istoria imperiilor.
Culegerea de eseuri intocmita de Robert Aldrich prezinta imperiile moderne, care au influentat si influenteaza pana in ziua de astazi economia, comertul, calatoriile, cultura lumii.
De la "Mica Suedie" pana la Congo-ul Belgian, de la imensitatea Rusiei pana in Indochina, de la "Noul Amsterdam" pana in Noua Zeelanda, Europa si-a cautat si a inventat noi teritorii, unind civilizatii cu totul diferite.
Asuprirea, subjugarea au mers mana in mana cu alfabetizarea si raspandirea "credintelor clasice", cu incercarea constienta sau instinctiva de raspandire a unor "limbi universale".
Cartea de fata abunda in descrieri argumentate, fotografii si ilustratii incitante si mai putin in explicatii profunde.
Dar odata terminata, te lasa cu dorinta de a o reciti.

[Sally O’Wheel · Rating 3 out of 5]

This was heavy going. As it was a book of essays some were more accessible to me than others. The chapter on Spain was well over my head, every sentence having multiple clauses. By the time I got to the end of the sentence I had lost track of how it started! Other essays were easier for me to read. The book covered a lot of ground. Too much really for one book. I chose the book because I wanted the big picture. The scope of those 500 years or so of colonialism, but being separate essays by different authors it didn’t give me that. I was disappointed too that the Mongols who had such a vast empire over centuries, were only mentioned as an aside here and there.

[Dominik · Rating 5 out of 5]

Published in 2007 so the essay on the United States is a bit off-track, the author didn't see China emerging and spoiling the party. But generally it was a great read and the illustrations were incredible. The authors aren't apologetic of imperialism but neither are they concentrating solely on the bloodshed.

[Mahyar · Rating 5 out of 5]

A good overview of the major (mostly European) empires from the Middle Ages to now, covering 13 in total. Every empire is covered in a chapter of around 20-30 pages so the history is not comprehensive, the book is best used as a starting point, especially to peak your interest in the lesser know ones (I.e. Netherlands, Italy, Belgium, Sweden, Germany) and to spur further reading.

What I liked in particular was that the viewpoint was balanced, acknowledging the expansionist and profit seeking motive behind most of the empires (built mostly by slave labor) rather than the euphemistic 'benevolent civilizing mission' peddled in the classical history books written by the colonialists themselves.