Máj 1993. Kniha začína mimoriadne vtipným prípadom údajnej vraždy ošetrovateľa v ZOO. Dominik Dán je známy svojimi trefnými hláškami, a tento úvod určte poteší každého fanúšika jeho kníh. Neskôr ale prejdeme na vážnejšiu tému, keď sa „vraždári“ pustia do riešenia vraždy mladého dievčaťa, prostitútky. A aby toho nebolo málo, do hry vstupuje aj údajná samovražda hudobného skladateľa, čo situáciu ešte komplikuje, keďže ide o človeka, ktorý je detektívom dobre známy. Prípadov je neúrekom, ale stôp je málo. Čo detektívom uniká?
Prípad v ZOO sa uzavrie veľmi rýchlo, zatiaľ čo ostatné prípady si vyžadujú viac pozornosti a vypočúvania, aby odhalili svoje tajomstvá a pochopili pozadie oboch prípadov. Autor nás v tejto knihe necháva nahliadnuť do problematiky prostitúcie, ale aj bezradnosti detektívov, ktorí sa snažia posunúť vpred. V oboch prípadoch akoby sa vznášal tajomný závoj, ktorý všetky stopy a vodítka ukrýva.
„Stále máme pocit, že riešenie máme pred sebou, no je zahalené, schované za závojom.“
„Odrazu máme dva podobné prípady. Nájdeme na zemi naaranžovanú mŕtvolu Ruženky, vieme, že je to vražda, ale nevidíme stopy, a z ničoho nič máme jasnú samovraždu, no sotva sa na ňu pozrú experti, zase máme mätúce stopy svedčiace o niečom inom. Ani v jednom prípade nevidíme skutočné stopy, ako boli... akoby boli za závojom.“
Richard Krauz mi v tejto knihe pripomínal Hercula Poirota, keďže sa tu ukazuje ako bystrý detektív s dôvtipom, bystrým umom, úsudkom a zmyslom pre detail a spravodlivosť, pričom si uvedomuje, ako jeden prípad môže napomôcť k vyriešeniu druhého.
Opäť ide o dynamickú, vtipnú, ale aj vážnu a tajomnú jazdu, kde sa prelína riešenie dvoch komplexných prípadov. Kniha má presah do ďalších dielov série, a na niektoré rozuzlenia, si budeme musieť počkať v ďalších knihách. Možno práve v Smrti na druhom brehu, ktorá chronologicky po Tajomnom závoji nasleduje?