What do you think?
Rate this book
Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej
Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku.
Anna Grusková (1962) je filmová a divadelná režisérka, autorka, dramaturgička a kurátorka. Príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej stvárnila aj v dokumentárnom filme Žena novej doby (2022) a ďalších projektoch.
Anna Grusková (1962) je filmová a divadelná režisérka, autorka, dramaturgička a kurátorka. Príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej stvárnila aj v dokumentárnom filme Žena novej doby (2022) a ďalších projektoch.
240 pages, Paperback
First published January 1, 2022
3 people are currently reading
137 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 39 reviews
July 21, 2022
Alžbeta Göllnerová? Nikdy pred tým som o nej nepočula. A možno som v Štiavnici kráčala po jej ulici a vôbec sa nezamyslela, po kom je pomenovaná. O Alžbete Göllnerovej sa na Wikipédii dočítate len pár základných informácii, oveľa viac vám o tejto významnej Slovenke odhalí kniha Anny Gruskovej.
Alžbeta Göllnerová bola demokratka, zástankyňa Československej republiky, účastníčka Povstania. Ako uvádza autorka v knihe "skrátka uznávala iné hodnoty než vtedajšia väčšinová spoločnosť". A pritom to v živote nemala jednoduché - obaja rodičia jej zomreli, keď bola ešte dieťa. Pri obhajobe habilitačnej práce ju jeden slovenský profesor presvedčený, že ženy patria do kuchyne, obvinil z kompilátu.
"Verejná mienka sa díva na ženy vedkyne ako na nezdravý zjav, dokazujúc, že žena len z nutnosti si volí toto pole pôsobnosti, lebo sa inakšie nemôže vyžiť, alebo ženie ju za ním chorobná ctižiadostivosť. Tomu verejná mienka nechce dopustiť, že žena môže sa venovať vede z vnútornej potreby, že môže mať schopnosti a vedecký charakter."
Na škole v Štiavnici mala zase nepríjemných kolegov, ďalší ju osočovali, že je Židovka. A čo ona? Ovplyvnila svojich žiakov na celý život, podporovala svojho manžela (významného slovenského maliara) Edmunda Gwerka a pomáhala partizánom. Príbeh na knihu? Áno, ale hlavne príbeh do školských učebníc.
"Keď si pozrieme texty Alžbety Göllnerovej v tejto knihe, práve toto presadzuje. Že demokracia pre ženu je preto dobrá, lebo jej dáva na výber. Keď chce byť v domácnosti a starať sa o deti, je to v poriadku, ale ak má talent a chce prekladať, chce byť hudobníčka alebo lekárka, má právo si to vybrať a spoločnosť by to mala rešpektovať. Je to právo tejto ženy nie preto, že je žena, ale preto že je človek."
Anna Grusková precízne a citlivo poskladala útržky života Alžbety Göllnerovej do výnimočného príbehu o pokrokovej Slovenke, meste Banská Štiavnica a napokon aj o krajine v ťažkých časoch.
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneuznávaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka."
Alžbeta Göllnerová bola demokratka, zástankyňa Československej republiky, účastníčka Povstania. Ako uvádza autorka v knihe "skrátka uznávala iné hodnoty než vtedajšia väčšinová spoločnosť". A pritom to v živote nemala jednoduché - obaja rodičia jej zomreli, keď bola ešte dieťa. Pri obhajobe habilitačnej práce ju jeden slovenský profesor presvedčený, že ženy patria do kuchyne, obvinil z kompilátu.
"Verejná mienka sa díva na ženy vedkyne ako na nezdravý zjav, dokazujúc, že žena len z nutnosti si volí toto pole pôsobnosti, lebo sa inakšie nemôže vyžiť, alebo ženie ju za ním chorobná ctižiadostivosť. Tomu verejná mienka nechce dopustiť, že žena môže sa venovať vede z vnútornej potreby, že môže mať schopnosti a vedecký charakter."
Na škole v Štiavnici mala zase nepríjemných kolegov, ďalší ju osočovali, že je Židovka. A čo ona? Ovplyvnila svojich žiakov na celý život, podporovala svojho manžela (významného slovenského maliara) Edmunda Gwerka a pomáhala partizánom. Príbeh na knihu? Áno, ale hlavne príbeh do školských učebníc.
"Keď si pozrieme texty Alžbety Göllnerovej v tejto knihe, práve toto presadzuje. Že demokracia pre ženu je preto dobrá, lebo jej dáva na výber. Keď chce byť v domácnosti a starať sa o deti, je to v poriadku, ale ak má talent a chce prekladať, chce byť hudobníčka alebo lekárka, má právo si to vybrať a spoločnosť by to mala rešpektovať. Je to právo tejto ženy nie preto, že je žena, ale preto že je človek."
Anna Grusková precízne a citlivo poskladala útržky života Alžbety Göllnerovej do výnimočného príbehu o pokrokovej Slovenke, meste Banská Štiavnica a napokon aj o krajine v ťažkých časoch.
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneuznávaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka."
December 12, 2023
Kniha by bola 5/5, jediné čo mi vadilo bolo úvodné predstavenie Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej srkz jej manžela, ktorý ma nezaujímal. Jednak mi preto chvíľu trvalo kým ma kniha zaujala, a jednak mi neimponuje, že žena, o ktorej sa píšu knihy sa stále v prvom rade uvádza ako niekoho manželka a až potom cez všetky jej úspechy.
Inak oceňujem široký sociálny, historický a osobný kontext o G-G, po dočítaní som fanúšik, a určite na ňu nezabudnem. Kvalita tlače a vizuálne spracovanie knihy je top, vďaka nim odporúčam kúpiť ako darček.
Inak oceňujem široký sociálny, historický a osobný kontext o G-G, po dočítaní som fanúšik, a určite na ňu nezabudnem. Kvalita tlače a vizuálne spracovanie knihy je top, vďaka nim odporúčam kúpiť ako darček.
July 4, 2024
Pekná pocta dvom pekným ľuďom a jednej Banskej Štiavnici.
Alžbeta Gwerková-Göllnerová- moderná prvorepubliková žena, priekopníčka demokracie na Slovensku, aktivistka za emancipáciu ženy, silný ženský intelektuálny hlas, účastníčka SNP, autorka knihy Žena novej doby, doktorka filozofie, prekladateľka, profesorka, a ešte o mnoho viac..
Edmund Gwerk - predstaviteľ výtvarnej moderny, ľavicový intelektuál, Alžbetina veľká láska, jej veľký podporovateľ, muž, ktorý v nej "prebudil ženstvo", muž, ktorý sa nikdy nepreniesol cez jej smrť - popravu v Kremničke a dlhé roky potom sa snažil vypátrať, kto bol zodpovedný za jej udanie. Ich vzťah bol plný porozumenia ľudského, umeleckého aj intelektuálneho. "Žehnám náš osud, že sme sa spolu našli.."
"Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať, napísala Alžbeta Göllnerová pre knihu Žena novej doby."
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneuznávaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka"
"Každá žena musí byť pamätlivá toho, že nehovorí, nekoná, nepracuje len za seba, ale za všetky ženy. Jej úspech bude úspechom žien vôbec a na jej neúspech budú doplácať po nej dlho a mnohé ženy. Na základe vlastných skúseností si totiž uvedomovala, že nepriateľmi vedecky pracujúcich žien neboli len muži. Nepriateľstvo mužov vyplýva zo starej meštianskej a sedliackej tradície, podľa ktorej má muž nadvládu a žena je jemu podriadenou bytosťou. ... Nepriateľstvo žien voči intelektuálnym ženám vyplýva vo väčšine prípadov z pocitu menejcennosti."
Alžbeta Gwerková-Göllnerová- moderná prvorepubliková žena, priekopníčka demokracie na Slovensku, aktivistka za emancipáciu ženy, silný ženský intelektuálny hlas, účastníčka SNP, autorka knihy Žena novej doby, doktorka filozofie, prekladateľka, profesorka, a ešte o mnoho viac..
Edmund Gwerk - predstaviteľ výtvarnej moderny, ľavicový intelektuál, Alžbetina veľká láska, jej veľký podporovateľ, muž, ktorý v nej "prebudil ženstvo", muž, ktorý sa nikdy nepreniesol cez jej smrť - popravu v Kremničke a dlhé roky potom sa snažil vypátrať, kto bol zodpovedný za jej udanie. Ich vzťah bol plný porozumenia ľudského, umeleckého aj intelektuálneho. "Žehnám náš osud, že sme sa spolu našli.."
"Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať, napísala Alžbeta Göllnerová pre knihu Žena novej doby."
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneuznávaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka"
"Každá žena musí byť pamätlivá toho, že nehovorí, nekoná, nepracuje len za seba, ale za všetky ženy. Jej úspech bude úspechom žien vôbec a na jej neúspech budú doplácať po nej dlho a mnohé ženy. Na základe vlastných skúseností si totiž uvedomovala, že nepriateľmi vedecky pracujúcich žien neboli len muži. Nepriateľstvo mužov vyplýva zo starej meštianskej a sedliackej tradície, podľa ktorej má muž nadvládu a žena je jemu podriadenou bytosťou. ... Nepriateľstvo žien voči intelektuálnym ženám vyplýva vo väčšine prípadov z pocitu menejcennosti."
February 1, 2023
Fascinujúca kniha, fascinujúci príbeh Alžbety Göllnerovej Gwerkovej. Knihu som prečítal na jeden dych priamo v Štiavnici a to zmení váš pohľad na toto mesto. Koľko zloby a malosti bola Erža schopná prekonať a vždy ísť ďalej. Jej život, to je hrozivý román prvej polovice 20. storočia.
Miestami je kniha trochu ťažkopádna, akoby vykoľajená trochu úzkymi záujmami autorky. Napokon však ukáže, že je za ňou veľa objavnej práce. Veľká vďaka.
Miestami je kniha trochu ťažkopádna, akoby vykoľajená trochu úzkymi záujmami autorky. Napokon však ukáže, že je za ňou veľa objavnej práce. Veľká vďaka.
July 20, 2022
Anna Grusková v knihe dbanlivo vyskladáva staré útržky života jednej inšpiratívnej slovenskej ženy do biografického memoáru.
Hlavnou postavou tohto dokumentaristického odkazu je Dr. Alžbeta Gwerková-Göllnerová, progresívne zmýšľajúca žena, literárna historička a prekladateľka, ktorá akoby predbehla svoju dobu. Svoj život zasvätila štúdiu a vzdelávaniu. Nadobudnuté poznanie a vedomosti pokladala za nutné šíriť ďalej ako osvetu, čo potvrdzuje jej spoluautorská kniha pre výchovu a rozvoj demokratických žien. "Žena novej doby" spolu s manželom maliarom Edmundom Gwerkom tvorili intelektuálny pár, ktorý neochvejne hájil demokratické hodnoty. V ťažkých vojnových časoch sa angažovali v protifašistickom hnutí a v SNP. Tisove protipovstalecké prečiny spustili ďalšie prenasledovanie nacistami a po zatknutí na sklonku vojny bola Alžbeta Gwerková-Göllnerová počas masakra v Kremničke popravená.
.
Citlovo zrekonštruované dialógy, citácie, osobné poznámky a vnemy spolu s mnohými fotoreprodukciami, ako z rodinného albumu, ponúkajú čítanie, ktoré sprítomňuje atmosféru starej Banskej Štiavnice a z ktorého cítiť mäkkosť, ako pri západe slnka o hodine zlatej.
Táto veľmi pekne a komplexne spracovaná kniha osvetľuje portrét pokrokovej novátorky, ktorá môže byť príkladom aj pre dnešnú dobu.
.
Knihu som plánoval prečítať v auguste, keď budem v Štiavnici už tradične na filmovom festivale 4živly. Chcel som si popri čítaní prejsť ulicou A. Gwerkovej-Göllnerovej, obzrieť si autorkou opomenuté stopy a schovať sa čítajúc pri sekvojach v botanickej záhrade. Akonáhle som však knihu otvoril, že si ju lepšie obzriem, nevedel som ju pustiť z ruky a za pár dní som ju zhltol.
.
Ulicou A. Gwerkovej-Göllnerovej sa celkom určite prejdem a venujem jej nejednu úctyhodnú myšlienku.
.
Hlavnou postavou tohto dokumentaristického odkazu je Dr. Alžbeta Gwerková-Göllnerová, progresívne zmýšľajúca žena, literárna historička a prekladateľka, ktorá akoby predbehla svoju dobu. Svoj život zasvätila štúdiu a vzdelávaniu. Nadobudnuté poznanie a vedomosti pokladala za nutné šíriť ďalej ako osvetu, čo potvrdzuje jej spoluautorská kniha pre výchovu a rozvoj demokratických žien. "Žena novej doby" spolu s manželom maliarom Edmundom Gwerkom tvorili intelektuálny pár, ktorý neochvejne hájil demokratické hodnoty. V ťažkých vojnových časoch sa angažovali v protifašistickom hnutí a v SNP. Tisove protipovstalecké prečiny spustili ďalšie prenasledovanie nacistami a po zatknutí na sklonku vojny bola Alžbeta Gwerková-Göllnerová počas masakra v Kremničke popravená.
.
Citlovo zrekonštruované dialógy, citácie, osobné poznámky a vnemy spolu s mnohými fotoreprodukciami, ako z rodinného albumu, ponúkajú čítanie, ktoré sprítomňuje atmosféru starej Banskej Štiavnice a z ktorého cítiť mäkkosť, ako pri západe slnka o hodine zlatej.
Táto veľmi pekne a komplexne spracovaná kniha osvetľuje portrét pokrokovej novátorky, ktorá môže byť príkladom aj pre dnešnú dobu.
.
Knihu som plánoval prečítať v auguste, keď budem v Štiavnici už tradične na filmovom festivale 4živly. Chcel som si popri čítaní prejsť ulicou A. Gwerkovej-Göllnerovej, obzrieť si autorkou opomenuté stopy a schovať sa čítajúc pri sekvojach v botanickej záhrade. Akonáhle som však knihu otvoril, že si ju lepšie obzriem, nevedel som ju pustiť z ruky a za pár dní som ju zhltol.
.
Ulicou A. Gwerkovej-Göllnerovej sa celkom určite prejdem a venujem jej nejednu úctyhodnú myšlienku.
.
January 20, 2023
dobra oddychovka bohuzial citaty od caputovej a podobne smiesne poznamky ma donutili autorku nebrat velmi seriozne
September 27, 2022
Režisérka, scenáristka a spisovateľka Anna Grusková odhaľuje prostredníctvom banskobystrického vydavateľstva Literárna bašta vzťahový portrét doktorky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej a maliara Edmunda Gwerka. Práve osud ženy z tejto dvojice, intelektuálky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej, autorku motivoval k príprave dokumentárneho filmu — Žena novej doby — a tiež k tejto štylizovanej reportážnej knihe Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Titul Ph. Dr. sa pri článkoch, štúdiách a tiež publikáciách Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej vyskytuje so striktnou pravidelnosťou. Niet sa čomu čudovať. Akademické pomery, v ktorých ho získala, boli k jej osobe často nepriaznivé a problémy jej robili aj pri obhajobe záverečnej doktorandskej práce v odbore hungaristiky. Reč je o mužských predstaviteľoch hodnotiacej komisie. Éra ich vedeckého významu bola na konci, a tak svoju prestíž umocňovali prísnymi, v horšom prípade neobjektívnymi posudkami. Posudok k práci totiž výskumníčku osočoval, že text je kompilátom, proti čomu Gwerková-Göllnerová aktívne bojovala hľadaním ďalšieho odborníka v nádeji, že prísne tvrdenie fundovane vyvráti a preverí jej použité literárne zdroje. Jedinou príčinou pritom zďaleka nemuselo byť len to, že pred honorovanými pánmi stála bystrá žena s pohotovými reakciami, ale aj to, že sa jej z podstaty veci zunovali texty zaťažené neprekonateľnými nánosmi odborných slov. Tie podľa nej často zastierali pravú povahu problematiky. Bola skôr zástankyňou autentického myslenia s pridruženými spôsobmi interpretácie a citovou angažovanosťou. V tomto duchu je vedená aj publikácia Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Odhodlanie, s akým si Alžbeta Gwerková-Göllnerová vydobyla svoje legitímne výsledky, predznamenalo aj jej funkčnosť v iných oblastiach, kde sme spoločensky zaostávali. Citlivo vnímala pozíciu žien a celkovo ženstva, čo v spolupráci s priateľkou Jarmilou Zikmundovou zakomponovali do knihy Žena novej doby z roku 1938. Anna Grusková detailne uvádza, o čom tento obsiahly manuál hovorí, no za mnohé si spomeňme, že obsahoval aj ideologické, demokraticky ladené úvahy. Tie pestovala v domácnosti s Edmundom Gwerkom najskôr v Bratislave, kde sa tento výrazný jednooký maliar cítil stiesnene, neskôr aj v Banskej Štiavnici, kam sa spoločne odsťahovali.
Hoci maliar Edmund Gwerk inklinoval skôr k ľavicovým myšlienkam, najmä k marxistickému učeniu, plne podporoval svoju partnerku v jej individuálnom myslení. Sám Gwerk sa pri tvorivom procese cítil najlepšie v prostredí Štiavnických vrchov, konkrétne v lokalitách vrchu Sitno. Osamelá usadlosť lokalizovaná v jeho výškach v ňom vyvolávala silné pnutie k myšlienkam panteizmu, pretože v divokej prírode odhaľoval čosi náboženské. Tak aj pôsobia jeho obrazy. V skutočnej nehybnosti vecí nachádza detail, ktorý evokuje ich tvárnosť. Konáre stromov akoby si všimli, že človek sa na ne díva pridlho v nádeji odhaliť ich neurčitú a tajomnú podstatu, a chcú k nemu vykročiť temnou magickou silou. Porušiť svoje zakliatie. Ak cez ne preniká svetlo, jasne dáva najavo, že je v pozícii bezpečných končín, odkiaľ je pozemské dianie kontrolované vyššou, neidentifikovateľnou silou. Gwerk bol z presvedčenia ateista, no momenty divokej prírody v ňom vyvolávali pocity možného obrátenia v okamihoch, keď na neho v celej svojej bujarosti pôsobila otvorenosť plenéru.
Dom, kde manželia bývali, kúpil Gwerk za štyri svoje obrazy a spoločne ho pretvorili na svoj spoločný obraz. On tam našiel kus mystickej divokosti, čo mu ponúkali výšky, a Alžbeta zas príjemnú izoláciu v kontraste s mestským životom, ktorý viedla v Bratislave. Banská Štiavnica mala oproti nej pomalšie tempo. Dávno totiž stratila zo starobylej prestíže významného banského mesta, ktorého dozvuky živila monarchia. Neúspešné vybudovanie vlakovej infraštruktúry sa stalo nástrojom politickej propagandy a tunajších obyvateľov otvorenie tejto otázky vždy kladne vyrušovalo, čo neskôr využil fašisticky ladený Slovenský štát. Tiež však iba v rovine sľubov, ktoré marila vojna.
Dom sa stal bohémskou domácnosťou, ktorá poskytovala obom triezvo mysliacim bytostiam potrebný azyl a izoláciu od ruchu veľkomesta. Posledné slová určite prehovárajú z duše mnohým súčasným intelektuálom, ktorí považujú ruch mesta za toxický a túžia sa z neho natrvalo alebo na dostatočne dlho dostať do ústrania, kde získajú potrebný prievan na svoje úvahy.
Práve na tomto mieste, zdá sa mi, literárny zber materiálu pomocný aj pre filmový dokument získava mierne skratkový nádych. Kniha Anny Gruskovej nie je komponovaná ako číra faktografia, čo je na prvý pohľad jasné. Snaží sa ísť v deklarovanej tradícii doktorky Gwerkovej-Göllnerovej, teda vyskytuje sa tu citová angažovanosť, osobný vklad, skúsenosť s prostredím, znalosť archívnych materiálov, skrátka, všetko, čo potrebuje kvalitná reportáž. Na druhej strane sa predstavy o mileneckom páre niekde škrú sladkými scénami, kde je zväčša rekvizitou víno. Nejdem konkretizovať, pretože by som čitateľa možno zbytočne manipuloval svojím subjektívnym estetickým a čitateľským vnímaním. V každom prípade, harmonický pár dostal v tejto publikácii čosi viac ako fragmenty zo súkromnej korešpondencie. Vzťah je zľahka štylizovaný a nie vždy to literárne funguje. Čo je však nad touto skutočnosťou, to je výnimočný portrét doktorky Gwerkovej-Göllnerovej. S najväčšou pravdepodobnosťou by bola na súčasný obraz mnohých slovenských žien hrdá. Stávajú sa hlavami inštitúcií, štátu, dôležitými intelektuálnymi hlasmi. Významne sa väčšinovo vzdialili od gazdinských stereotypov, ktoré iba rodia ako jablone pre našich „junákov“. Je to obraz slobody, za ktorú bojovala aj doktorka Gwerková-Göllnerová, a zaplatila za ňu až príliš.
Titul Ph. Dr. sa pri článkoch, štúdiách a tiež publikáciách Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej vyskytuje so striktnou pravidelnosťou. Niet sa čomu čudovať. Akademické pomery, v ktorých ho získala, boli k jej osobe často nepriaznivé a problémy jej robili aj pri obhajobe záverečnej doktorandskej práce v odbore hungaristiky. Reč je o mužských predstaviteľoch hodnotiacej komisie. Éra ich vedeckého významu bola na konci, a tak svoju prestíž umocňovali prísnymi, v horšom prípade neobjektívnymi posudkami. Posudok k práci totiž výskumníčku osočoval, že text je kompilátom, proti čomu Gwerková-Göllnerová aktívne bojovala hľadaním ďalšieho odborníka v nádeji, že prísne tvrdenie fundovane vyvráti a preverí jej použité literárne zdroje. Jedinou príčinou pritom zďaleka nemuselo byť len to, že pred honorovanými pánmi stála bystrá žena s pohotovými reakciami, ale aj to, že sa jej z podstaty veci zunovali texty zaťažené neprekonateľnými nánosmi odborných slov. Tie podľa nej často zastierali pravú povahu problematiky. Bola skôr zástankyňou autentického myslenia s pridruženými spôsobmi interpretácie a citovou angažovanosťou. V tomto duchu je vedená aj publikácia Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Odhodlanie, s akým si Alžbeta Gwerková-Göllnerová vydobyla svoje legitímne výsledky, predznamenalo aj jej funkčnosť v iných oblastiach, kde sme spoločensky zaostávali. Citlivo vnímala pozíciu žien a celkovo ženstva, čo v spolupráci s priateľkou Jarmilou Zikmundovou zakomponovali do knihy Žena novej doby z roku 1938. Anna Grusková detailne uvádza, o čom tento obsiahly manuál hovorí, no za mnohé si spomeňme, že obsahoval aj ideologické, demokraticky ladené úvahy. Tie pestovala v domácnosti s Edmundom Gwerkom najskôr v Bratislave, kde sa tento výrazný jednooký maliar cítil stiesnene, neskôr aj v Banskej Štiavnici, kam sa spoločne odsťahovali.
Hoci maliar Edmund Gwerk inklinoval skôr k ľavicovým myšlienkam, najmä k marxistickému učeniu, plne podporoval svoju partnerku v jej individuálnom myslení. Sám Gwerk sa pri tvorivom procese cítil najlepšie v prostredí Štiavnických vrchov, konkrétne v lokalitách vrchu Sitno. Osamelá usadlosť lokalizovaná v jeho výškach v ňom vyvolávala silné pnutie k myšlienkam panteizmu, pretože v divokej prírode odhaľoval čosi náboženské. Tak aj pôsobia jeho obrazy. V skutočnej nehybnosti vecí nachádza detail, ktorý evokuje ich tvárnosť. Konáre stromov akoby si všimli, že človek sa na ne díva pridlho v nádeji odhaliť ich neurčitú a tajomnú podstatu, a chcú k nemu vykročiť temnou magickou silou. Porušiť svoje zakliatie. Ak cez ne preniká svetlo, jasne dáva najavo, že je v pozícii bezpečných končín, odkiaľ je pozemské dianie kontrolované vyššou, neidentifikovateľnou silou. Gwerk bol z presvedčenia ateista, no momenty divokej prírody v ňom vyvolávali pocity možného obrátenia v okamihoch, keď na neho v celej svojej bujarosti pôsobila otvorenosť plenéru.
Dom, kde manželia bývali, kúpil Gwerk za štyri svoje obrazy a spoločne ho pretvorili na svoj spoločný obraz. On tam našiel kus mystickej divokosti, čo mu ponúkali výšky, a Alžbeta zas príjemnú izoláciu v kontraste s mestským životom, ktorý viedla v Bratislave. Banská Štiavnica mala oproti nej pomalšie tempo. Dávno totiž stratila zo starobylej prestíže významného banského mesta, ktorého dozvuky živila monarchia. Neúspešné vybudovanie vlakovej infraštruktúry sa stalo nástrojom politickej propagandy a tunajších obyvateľov otvorenie tejto otázky vždy kladne vyrušovalo, čo neskôr využil fašisticky ladený Slovenský štát. Tiež však iba v rovine sľubov, ktoré marila vojna.
Dom sa stal bohémskou domácnosťou, ktorá poskytovala obom triezvo mysliacim bytostiam potrebný azyl a izoláciu od ruchu veľkomesta. Posledné slová určite prehovárajú z duše mnohým súčasným intelektuálom, ktorí považujú ruch mesta za toxický a túžia sa z neho natrvalo alebo na dostatočne dlho dostať do ústrania, kde získajú potrebný prievan na svoje úvahy.
Práve na tomto mieste, zdá sa mi, literárny zber materiálu pomocný aj pre filmový dokument získava mierne skratkový nádych. Kniha Anny Gruskovej nie je komponovaná ako číra faktografia, čo je na prvý pohľad jasné. Snaží sa ísť v deklarovanej tradícii doktorky Gwerkovej-Göllnerovej, teda vyskytuje sa tu citová angažovanosť, osobný vklad, skúsenosť s prostredím, znalosť archívnych materiálov, skrátka, všetko, čo potrebuje kvalitná reportáž. Na druhej strane sa predstavy o mileneckom páre niekde škrú sladkými scénami, kde je zväčša rekvizitou víno. Nejdem konkretizovať, pretože by som čitateľa možno zbytočne manipuloval svojím subjektívnym estetickým a čitateľským vnímaním. V každom prípade, harmonický pár dostal v tejto publikácii čosi viac ako fragmenty zo súkromnej korešpondencie. Vzťah je zľahka štylizovaný a nie vždy to literárne funguje. Čo je však nad touto skutočnosťou, to je výnimočný portrét doktorky Gwerkovej-Göllnerovej. S najväčšou pravdepodobnosťou by bola na súčasný obraz mnohých slovenských žien hrdá. Stávajú sa hlavami inštitúcií, štátu, dôležitými intelektuálnymi hlasmi. Významne sa väčšinovo vzdialili od gazdinských stereotypov, ktoré iba rodia ako jablone pre našich „junákov“. Je to obraz slobody, za ktorú bojovala aj doktorka Gwerková-Göllnerová, a zaplatila za ňu až príliš.
December 10, 2025
Ďalšia zo slovenských žien, o ktorých som nič doteraz nevedela.
Veľmi pekne spravená kniha o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej a jej mužovi, maliarovi Edmundovi Gwerkovi. Umelecká reportáž Anny Gruskovej by ma asi viac bavila, keby je (bohužiaľ) menej umelecká (konkrétne pravdepodobne vymyslené situácie medzi Alžbetou a Edmundom). Ako reportáž sa mi to veľmi páčilo. Bolo to fascinujúce, i keď tragické čítanie.
Kniha mi bola požičaná pred pobytom v Banskej Štiavnici, takže BŠ mi dáva doteraz nepreskúmaný rozmer.
Tragický okrem osudov ľudí bol aj osud pozostalosti Alžbety, takmer všetko proste skončilo na smetisku....
Knihu odporúčam a určite budem pokračovať v objavovaní ďalších žien (Hana Ponická už čaká).
Veľmi pekne spravená kniha o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej a jej mužovi, maliarovi Edmundovi Gwerkovi. Umelecká reportáž Anny Gruskovej by ma asi viac bavila, keby je (bohužiaľ) menej umelecká (konkrétne pravdepodobne vymyslené situácie medzi Alžbetou a Edmundom). Ako reportáž sa mi to veľmi páčilo. Bolo to fascinujúce, i keď tragické čítanie.
Kniha mi bola požičaná pred pobytom v Banskej Štiavnici, takže BŠ mi dáva doteraz nepreskúmaný rozmer.
Tragický okrem osudov ľudí bol aj osud pozostalosti Alžbety, takmer všetko proste skončilo na smetisku....
Knihu odporúčam a určite budem pokračovať v objavovaní ďalších žien (Hana Ponická už čaká).
September 1, 2024
Velmi dobra kniha o velmi zaujimavej zene. Viac takychto biografii, prosim!
Ocenila som aj krasnu graficku upravu, fotografie, obal (navrh a tvar!!), pismo etc.
(Ak by som mala nieco vytknut: zelala by som si jedine, aby kniha nezacala a neskoncila o jej muzovi, trochu to ubera na dojme! Ale * za to nestiahnem)
Ocenila som aj krasnu graficku upravu, fotografie, obal (navrh a tvar!!), pismo etc.
(Ak by som mala nieco vytknut: zelala by som si jedine, aby kniha nezacala a neskoncila o jej muzovi, trochu to ubera na dojme! Ale * za to nestiahnem)
Read
November 9, 2025Neviem, ako ohodnotiť túto knihu. O Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej ani o jej manželovi Edmundovi Gwerkovi som doteraz nič nevedela a veľmi ma zaujal ich príbeh. Som rada, že som si o nich prečítala, že táto kniha vyšla v peknom spracovaní, s fotografiami, vo forme, že je prístupná širšiemu publiku.
Škoda len, že autorka sa nezdržala a mala potrebu do knihy písať aj o sebe. Jej zamyslenia najmä z covidových rokov mi prišli celkom odveci a niektoré pokusy o beletrizáciu mi tiež nesadli. Celý čas som si vravela, že Alžbeta Göllnerová by si zaslúžila prepracovanejšiu biografiu, že nechcem preskakovať do súčasnosti a čítať o živote Anny Gruskovej. O tom, ako získavala jednotlivé informácie mohla predsa napísať do doslovu.
Mimo toho to bolo pútavé čítanie, no naozaj neviem odhadnúť nakoľko to bolo osobou Alžbety a nakoľko knihou samotnou.
Škoda len, že autorka sa nezdržala a mala potrebu do knihy písať aj o sebe. Jej zamyslenia najmä z covidových rokov mi prišli celkom odveci a niektoré pokusy o beletrizáciu mi tiež nesadli. Celý čas som si vravela, že Alžbeta Göllnerová by si zaslúžila prepracovanejšiu biografiu, že nechcem preskakovať do súčasnosti a čítať o živote Anny Gruskovej. O tom, ako získavala jednotlivé informácie mohla predsa napísať do doslovu.
Mimo toho to bolo pútavé čítanie, no naozaj neviem odhadnúť nakoľko to bolo osobou Alžbety a nakoľko knihou samotnou.
July 20, 2022
"Verejná mienka sa díva na ženy vedkyne ako na nezdravý zjav, dokazujúc, že žena len z nutnosti si volí toto pole pôsobnosti, lebo sa inakšie nemôže vyžiť, alebo ženie ju za ním chorobná ctižiadosť. Tomu verejná mienka nechce dopustiť, že žena môže sa venovať vede z vnútornej potreby, že môže mať schopnosti a vedecký charakter."
"Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať."
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneužívaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka."
(o knihe Žena novej doby): "Autorky a autori zdôrazňovali, že demokracia nie je len politické heslo, ale je to aj každodenný život v tolerancii a v diskusii. Ale v takej diskusii, že sa obe strany počúvajú, nielen na seba pokrikujú. Je to život v kompromise. Nie je to diktát väčšiny, ale je to dohoda aj menšín, ktoré potrebujú ochranu. Aj tí, čo majú štartovacie podmienky horšie, aby boli zrovnoprávnení. ... Demokracia je pre ženu preto dobrá, lebo jej dáva na výber. Keď chce byť v domácnosti a starať sa o deti, je to v poriadku, ale ak má talent a chce prekladať, chce byť hudobníčka alebo lekárka, má právo si to vybrať a spoločnosť by to mala rešpektovať. Je to právo tej ženy nie preto, že je žena, ale preto, že je človek."
"Muž je v láske povrchný a nezodpovedný, miluje mechanicky, matériu. V láske ženy je viac transcendentálneho, je viac duše, čo súvisí s odlišnou funkciou jej tela - vytvára život a dušu. Vytvára jeden článok reťaze večnosti a prináša ho na svet. To je cieľom jej lásky."
"Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať."
"Žiadna žena sa nemá dať od svojho úmyslu, od svojho životného poslania odvrátiť ani prekážkami, ani nepriateľstvom, ani krutosťou, ani zneužívaním, lebo je všetko povinná vydržať nielen kvôli sebe, ale kvôli ženám vôbec a i kvôli ľudskej spoločnosti, ktorá nebude zdravá, pokiaľ jej výstavby sa aktívne nezúčastnia aj ženy práve takou mierou ako mužovia, lebo len vtedy vstúpia v platnosť zásady rovnosti a slobody, ktoré sú stĺpom demokracie a nového obrodeného človeka."
(o knihe Žena novej doby): "Autorky a autori zdôrazňovali, že demokracia nie je len politické heslo, ale je to aj každodenný život v tolerancii a v diskusii. Ale v takej diskusii, že sa obe strany počúvajú, nielen na seba pokrikujú. Je to život v kompromise. Nie je to diktát väčšiny, ale je to dohoda aj menšín, ktoré potrebujú ochranu. Aj tí, čo majú štartovacie podmienky horšie, aby boli zrovnoprávnení. ... Demokracia je pre ženu preto dobrá, lebo jej dáva na výber. Keď chce byť v domácnosti a starať sa o deti, je to v poriadku, ale ak má talent a chce prekladať, chce byť hudobníčka alebo lekárka, má právo si to vybrať a spoločnosť by to mala rešpektovať. Je to právo tej ženy nie preto, že je žena, ale preto, že je človek."
"Muž je v láske povrchný a nezodpovedný, miluje mechanicky, matériu. V láske ženy je viac transcendentálneho, je viac duše, čo súvisí s odlišnou funkciou jej tela - vytvára život a dušu. Vytvára jeden článok reťaze večnosti a prináša ho na svet. To je cieľom jej lásky."
October 29, 2022
"Byt demokratkou nie je lahka vec, pretoze znamena zodpovednost za vsetky skutky, ktore sa musia konat vedome a dobrovolne. Taku zodpovednost nechce si kazdy clovek na seba vziat, lebo je pre malo uvedomeleho a nesamostatne mysliaceho cloveka lahsie posluchat, nez sa z vlastnej vole rozhodovat."
Tieto aktualne slova napisala Alzbeta Gwerkova Gollnerova v knihe Zena novej doby. Rozsiahle, na svoju dobu neuveritelne pokrokove dielo, ktore sa pokusilo nanovo definovat poslanie modernej zeny v rychlo sa meniacej medzivojnovej spolocnosti. Teda, v case vydania knihy este nevedela, ze sa blizi druha svetova vojna, ale Hitler sa uz roztahoval na ceskom uzemi a Slovensko sa po dvadsiatich rokoch existencie ako sucast vyspeleho a demokratickeho Ceskoslovenska vratilo k autoritarskemu nedemokratickemu statnemu zriadeniu.
Doba Gwerkovej nepriala, dokonca aj zensky spolok Zivena sa od nej predposrato distancoval. Tisov rezim chcel mat zo zien narodne uvedomele matky pravych Slovakov, nie kozmopolitne, emancipovane demokratky. Alzbeta sa s manzelom, maliarom Edmundom Gwerkom utiahla do Banskej Stiavnice, kde posobila ako profesorka na gymnaziu.
Bojovali s antisemitizmom (hoci sama nebola zidovka, cele mesto si to o nej myslelo) aj s chudobou (Gwerk dokonca vzal zakazku portretovat Tisa), aktivne sa zapojili do SNP, po jeho potlaceni Alzbetu zatkli a popravili v Kremnicke.
Kniha Tichy pobyt vznikla pocas koronavirusovej pandemie, ktoru reziserka Anna Gruskova travila v Banskej Stiavnici skumanim Gwerkovej zivota. Vysledkom je obsahovo aj vizualne nadherne dielo plne fotografii v style Gwerkovych malieb. Dobove kontexty trefne prepaja so sucasnostou, Alzbetine boje s patriarchatom ci obycajnou ludskou zadubenostou a zlobou rezonuju aj dnes. Uzasny je aj opis Alzbetinho vztahu s manzelom, dolozeny autentickymi uryvkami z vasnivo-filozofickych listov, ktore si pisali.
Ak by sa vam knihu nechcelo citat, vypocujte si aspon epizodu podcastu Literarneho informacneho centra s autorkou Annou Gruskovou. A parafrazujuc staru internetovu mudrost, in a world full of Romany Tabakove, be Alzbeta Gwerkova.
Tieto aktualne slova napisala Alzbeta Gwerkova Gollnerova v knihe Zena novej doby. Rozsiahle, na svoju dobu neuveritelne pokrokove dielo, ktore sa pokusilo nanovo definovat poslanie modernej zeny v rychlo sa meniacej medzivojnovej spolocnosti. Teda, v case vydania knihy este nevedela, ze sa blizi druha svetova vojna, ale Hitler sa uz roztahoval na ceskom uzemi a Slovensko sa po dvadsiatich rokoch existencie ako sucast vyspeleho a demokratickeho Ceskoslovenska vratilo k autoritarskemu nedemokratickemu statnemu zriadeniu.
Doba Gwerkovej nepriala, dokonca aj zensky spolok Zivena sa od nej predposrato distancoval. Tisov rezim chcel mat zo zien narodne uvedomele matky pravych Slovakov, nie kozmopolitne, emancipovane demokratky. Alzbeta sa s manzelom, maliarom Edmundom Gwerkom utiahla do Banskej Stiavnice, kde posobila ako profesorka na gymnaziu.
Bojovali s antisemitizmom (hoci sama nebola zidovka, cele mesto si to o nej myslelo) aj s chudobou (Gwerk dokonca vzal zakazku portretovat Tisa), aktivne sa zapojili do SNP, po jeho potlaceni Alzbetu zatkli a popravili v Kremnicke.
Kniha Tichy pobyt vznikla pocas koronavirusovej pandemie, ktoru reziserka Anna Gruskova travila v Banskej Stiavnici skumanim Gwerkovej zivota. Vysledkom je obsahovo aj vizualne nadherne dielo plne fotografii v style Gwerkovych malieb. Dobove kontexty trefne prepaja so sucasnostou, Alzbetine boje s patriarchatom ci obycajnou ludskou zadubenostou a zlobou rezonuju aj dnes. Uzasny je aj opis Alzbetinho vztahu s manzelom, dolozeny autentickymi uryvkami z vasnivo-filozofickych listov, ktore si pisali.
Ak by sa vam knihu nechcelo citat, vypocujte si aspon epizodu podcastu Literarneho informacneho centra s autorkou Annou Gruskovou. A parafrazujuc staru internetovu mudrost, in a world full of Romany Tabakove, be Alzbeta Gwerkova.
September 1, 2022
Výborná kniha, ani som si neuvedomila aké vhodné čítanie to je pri výročí Slovenského národného povstania. Vrelo odporúčam, toto si dajte, dozviete sa veľa nového.
July 21, 2025
pekne spracovaná knižka o učiteľke a intelektuálke Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej, jej manželovi maliarovi Edmundovi a ich Banskej Štiavnici pred, počas a po druhej svetovej. hutná a precízna čo sa týka informácii, len mi trochu prekážal zvýšený level pátosu.
August 9, 2022
Jedna z najlepších kníh za posledný čas! Super!
February 6, 2023
Výborný kúsok, ak je toto váš prvý kontakt s dielom a prácou Gwerkovej Gollnerovej.
November 29, 2024
Pekne spracovaný príbeh jednej zaujímavej ženy, o ktorej som doteraz nevedela vôbec nič. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol, kniha sa tzv. čítala sama.
September 1, 2022
"Byt demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre malo uvedomeleho a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovat"
Alžbeta Gwerkova, rod. Gollnerova, sa narodila v Čiernom Balogu.. V detstve stratila väčšinu súrodencov, až napokon prišla aj o rodičov a poslednú sestru.. Nezanevrela však na ľudí a vieru v dobro.. Napriek prekážkam sa stala vzdelanou doktorkou, demokratkou a aktivistkou za práva žien.. Nasla si lásku svojho života v maliarovi a vychytenom starom mládencovi z Banskej Štiavnice a po vzniku Slovenského štátu sa rozhodla nakontaktovat na ilegálny odboj - napokon sa obaja stali súčasťou organizovania a pomahania SNP v Štiavnici a okolí..Zial, jej inteligencia a ich láska si nasla zavistlivcov, ktorí ju udali..
Keby žila o niekoľko rokov neskôr, jej pokrokové myšlienky by ju zrejme zaradili na panteon najvýznamnejšich žien Slovenska, dnes o nej, žiaľ, však málokto počul.. Knižka krásne zachytáva odhodlanosť človeka s čistým srdcom, obdobie stiesnenosti a nedôvery na našom území, aj krásy a obyvateľov Banskej Štiavnice..
Alžbeta Gwerkova, rod. Gollnerova, sa narodila v Čiernom Balogu.. V detstve stratila väčšinu súrodencov, až napokon prišla aj o rodičov a poslednú sestru.. Nezanevrela však na ľudí a vieru v dobro.. Napriek prekážkam sa stala vzdelanou doktorkou, demokratkou a aktivistkou za práva žien.. Nasla si lásku svojho života v maliarovi a vychytenom starom mládencovi z Banskej Štiavnice a po vzniku Slovenského štátu sa rozhodla nakontaktovat na ilegálny odboj - napokon sa obaja stali súčasťou organizovania a pomahania SNP v Štiavnici a okolí..Zial, jej inteligencia a ich láska si nasla zavistlivcov, ktorí ju udali..
Keby žila o niekoľko rokov neskôr, jej pokrokové myšlienky by ju zrejme zaradili na panteon najvýznamnejšich žien Slovenska, dnes o nej, žiaľ, však málokto počul.. Knižka krásne zachytáva odhodlanosť človeka s čistým srdcom, obdobie stiesnenosti a nedôvery na našom území, aj krásy a obyvateľov Banskej Štiavnice..
January 5, 2024
Fotografie, Gwerk aj Gwerkova, estetika knihy, super. Autorka a jej vstupy/crty dve hviezdy dole, iritacia.
June 8, 2025
Biografie mi často připadají jako zbytečný žánr – mohou být plné lží, nánosů historie, ideologie a subjektivity, která číhá na každé stránce. Buď kvůli nedostatku informací, nebo kvůli idealizaci portrétované osoby – ať už v pozitivním, nebo negativním smyslu. A vůbec – jaký má smysl zkoumat životy jiných lidí, když často nedokážeme porozumět ani vlastnímu?...
Člověk má přirozenou potřebu utvrzovat si svůj původ, patřit ke kořenům nějaké skupiny. Rozumím tedy tomu, proč se k ní hlásí Slovensko i Banská Bystrica. A rozumím i tomu, proč sama Golnerová spojila svou kariéru se studiem jazyků – svých jazyků. Ztráta rodičů nám totiž bolestivě podkopává půdu pod nohama a my pak hledáme cesty, jak znovu najít vlastní identitu. Hloubání v jazyce, ve slovech, ve větách – to je přímá cesta. Máme-li to štěstí, narazíme na myšlenky a pojmenování, které nám pomáhají porozumět světu i sobě samým.
Paní Golnerová je výjimečná tím, že – jak se zdá – byla pravdivá, racionální, hodnotová a zároveň citlivá. Ale je „normalita“ výjimečná? Nebo byla výjimečná právě proto, že jiní v různých dobách sdíleli jiné hodnoty – a ona kvůli tomu skončila v hromadném hrobě?
Hledáme demokracii, odvahu v ženě, kterou zavraždili vlastní spoluobčané. Kvůli čemu? Snad proto, aby si člověk (žena?) uvědomil, že na výjimečnosti nezáleží. Že spoléhat se na národ, na stát, chtít ho tvořit, je zbytečné – a nebezpečné. Protože ani po sedmdesáti letech nejsme o moc dál. Jsme stále jen sami – zahloubaní do svých životů. Jen k tomu přibyla obrovská úzkost: že netrpí jen naše sousedka, ale i dívky a ženy na všech kontinentech.
Paní Golnerová mohla být obyčejná žena. Ale byla výjimečná – stejně jako mnoho žen před ní i po ní. A možná byla výjimečná ještě tím, že skutečně žila. Fiktivní postava by nezanechala takovou bolest v těch, kteří ji měli – a, zdá se, dodnes mají – rádi.
Člověk má přirozenou potřebu utvrzovat si svůj původ, patřit ke kořenům nějaké skupiny. Rozumím tedy tomu, proč se k ní hlásí Slovensko i Banská Bystrica. A rozumím i tomu, proč sama Golnerová spojila svou kariéru se studiem jazyků – svých jazyků. Ztráta rodičů nám totiž bolestivě podkopává půdu pod nohama a my pak hledáme cesty, jak znovu najít vlastní identitu. Hloubání v jazyce, ve slovech, ve větách – to je přímá cesta. Máme-li to štěstí, narazíme na myšlenky a pojmenování, které nám pomáhají porozumět světu i sobě samým.
Paní Golnerová je výjimečná tím, že – jak se zdá – byla pravdivá, racionální, hodnotová a zároveň citlivá. Ale je „normalita“ výjimečná? Nebo byla výjimečná právě proto, že jiní v různých dobách sdíleli jiné hodnoty – a ona kvůli tomu skončila v hromadném hrobě?
Hledáme demokracii, odvahu v ženě, kterou zavraždili vlastní spoluobčané. Kvůli čemu? Snad proto, aby si člověk (žena?) uvědomil, že na výjimečnosti nezáleží. Že spoléhat se na národ, na stát, chtít ho tvořit, je zbytečné – a nebezpečné. Protože ani po sedmdesáti letech nejsme o moc dál. Jsme stále jen sami – zahloubaní do svých životů. Jen k tomu přibyla obrovská úzkost: že netrpí jen naše sousedka, ale i dívky a ženy na všech kontinentech.
Paní Golnerová mohla být obyčejná žena. Ale byla výjimečná – stejně jako mnoho žen před ní i po ní. A možná byla výjimečná ještě tím, že skutečně žila. Fiktivní postava by nezanechala takovou bolest v těch, kteří ji měli – a, zdá se, dodnes mají – rádi.
This entire review has been hidden because of spoilers.
May 5, 2024
Môj Boh je obrovský umelec, sila síl, kozmický um. Mojím kostolom je príroda, obrazom a oltárom pekný strom, nádherná farba, obloha, hviezdy a mesačný večer…
Verím, že si si zapamätala všetky tie krásy, ktoré sme spolu videli, na ktoré sme sa vzájomne upozorňovali, spoločne sme ich zažívali. Dúfam, že budeme spolu mať ešte veľa spoločných zážitkov, aby nám zostali na starobu, aby sme mali z čoho žiť, keď nám láska zovšednie. Myslím, že vždy budeme mať čo dať našim deťom z nášho duševného bohatstva - nie z národného, ale ľudského. Kultúra je majetkom celého ľudstva a nie jednotlivcov ani národov.
Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať.
Je veľkým omylom myslieť si, že kultúre sa môže naučiť každý človek, keď chce. V kultúre musí byť človek vychovaný a táto výchova sa musí začať už v detstve. Požiadavkám takejto výchovy môžu vyhovieť však len kultúrni rodičia. Tak nemôže naraz vzniknúť kultúrna vrstva tam, kde jej neboli alebo kde bola malo početná.
Každá žena musí byť pamätlivá toho, že nehovorí, nekoná, nepracuje len za seba, ale za všetky ženy. Jej úspech bude úspechom žien vobec a na jej neúspech budú doplácať po nej dlho a mnohé ženy.
Som nesmierne vďačná osudu, že mi doprial sa stretnúť s mužom, v ktorom som nasla vzácneho priateľa a veľmi dobrého kamaráta. Bez neho by som nebola prekonala tak prežité veci a neprekonávala, čo je a čo ešte príde. Nikdy by som nebola veril, že je možný na zemi tak krásny súzvuk duší, tak harmonické manželstvo.
Verím, že si si zapamätala všetky tie krásy, ktoré sme spolu videli, na ktoré sme sa vzájomne upozorňovali, spoločne sme ich zažívali. Dúfam, že budeme spolu mať ešte veľa spoločných zážitkov, aby nám zostali na starobu, aby sme mali z čoho žiť, keď nám láska zovšednie. Myslím, že vždy budeme mať čo dať našim deťom z nášho duševného bohatstva - nie z národného, ale ľudského. Kultúra je majetkom celého ľudstva a nie jednotlivcov ani národov.
Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať.
Je veľkým omylom myslieť si, že kultúre sa môže naučiť každý človek, keď chce. V kultúre musí byť človek vychovaný a táto výchova sa musí začať už v detstve. Požiadavkám takejto výchovy môžu vyhovieť však len kultúrni rodičia. Tak nemôže naraz vzniknúť kultúrna vrstva tam, kde jej neboli alebo kde bola malo početná.
Každá žena musí byť pamätlivá toho, že nehovorí, nekoná, nepracuje len za seba, ale za všetky ženy. Jej úspech bude úspechom žien vobec a na jej neúspech budú doplácať po nej dlho a mnohé ženy.
Som nesmierne vďačná osudu, že mi doprial sa stretnúť s mužom, v ktorom som nasla vzácneho priateľa a veľmi dobrého kamaráta. Bez neho by som nebola prekonala tak prežité veci a neprekonávala, čo je a čo ešte príde. Nikdy by som nebola veril, že je možný na zemi tak krásny súzvuk duší, tak harmonické manželstvo.
September 10, 2022
Sklamanie. Čo by mohlo byť len vyjadrenie opakovanej banálnej chyby, že som mal neprimerané očakávania. Lenže táto kniha nedrží pokope, trčí z nej, že ide o poznámky k rešerši k filmu. Občas je to patetické (napr. keď autorka. z témy Sitnianski rytieri prejde k téme kampaňového výstupu Zuzany Čaputovej na Sitno, čo zakončí slovami, že mýtickí rytieri môžu spokojne spať, keďže teraz sme v rukách prezidentky, ktorá chce spájať), občas povrchné (napr. tam, kde píše o Štiavničanoch, ako sa počas covidu postavili k nájazdom Bratislavčanov do ich mesta, čo však nebola ukážka odporu k inakosti, ako sa autorka domnieva, ale jeden z prejavov dlhšie trvajúceho problému, ktorému čelia nielen v Štiavnici, ale aj v Barcelone či Benátkach, a je ním masový turizmus, vplyvom ktorého sa obyvatelia mesta cítia vo vlastnom meste ako cudzinci), a od prvej strany po poslednú apologetické. Škoda. No číta sa to ľahko, príjemne, je to taká špacírka životom Gwerkovej-Gollnerovej, životom autorky a asi to mala byť aj špacírka po duši slovenskej spoločnosti, ale nie je. Každopádne je dobre, že táto kniha vyšla, a vyšla v krásnom grafickom prevedení.
"V podstate, vo svojom hlbokom vnútri som skromný, dobrosrdčený, priamy chlapec, mám v sebe slaviansku melanchóliu svojej matky i germánstvo svojho otca, ktoré doňho aj tak chodilo iba spávať."
(Edmund Gwerk o sebe pred súdom, 1945)
"V podstate, vo svojom hlbokom vnútri som skromný, dobrosrdčený, priamy chlapec, mám v sebe slaviansku melanchóliu svojej matky i germánstvo svojho otca, ktoré doňho aj tak chodilo iba spávať."
(Edmund Gwerk o sebe pred súdom, 1945)
August 19, 2022
Veľmi oceňujem tému knihy. Textov o významných slovenských ženách je zúfalo málo, preto o nich často ani nevieme. Tak isto odpútanie sa od bratislavského centralizmu je veľkým prínosom. Vysoko hodnotím aj skvelé grafické spracovanie. Čo sa mi nepáči, je torzovitosť a chaotickosť, ktorá mi v mnohom pripomínala Kucbelovej Čepiec. Je to trend, ktorý sa začína udomácňovať v slovenskej „dokubeletrii“? Ak áno, tak nerozumiem jeho zmyslu a poslaniu. Autorka síce uvádza množstvo citátov, čo je skvelé, ale neuvádza zdroje. Prepája ich s fiktívnymi vsuvkami, ktoré sú príjemným zaplnením (pravdepodobne) bielych miest v Gwerkovej biografii a autorkinou invenciou, jej osobitým pohľadom na hlavnú hrdinku. Napriek spomenutým výhradám som rada, že sa tento typ literatúry začína rozmáhať. Pomáha objavovať nepoznané, prináša nové pohľady a prístupného čitateľa oslobodzuje od zatuchnutého, šablónovitého, často až mýtizujúceho pohľadu na slovenskú históriu a osobnosti v nej. Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú predstavuje ako zaujímavú ženu, ktorá by si zaslúžila oveľa viac pozornosti. Nie len v literatúre, ale určite aj v moderných učebniciach.
October 31, 2022
O Alzbete Gollnerovej-Gwerkovej som pocula prvykrat, ked som bola v stiavnickej galerii, kde je expozicia stiavnickych maliarov - samozrejme jednym z nich je aj Gwerk. Na zaver Gwerkovej expozicie si dokazeme precitat listy, ktore pisal po madarsky a na uplnom konci, v poslednej miestnosti je cast venovana Alzbete. Pozrela som si fotky a az ma zamriazlo, ako zivo vyzeraju. Potom som si o Alzbete precitala a zamriazlo ma este viac. Sialene, ako skoncila, hovorila som si.
O dva mesiace vysla tato kniha a ja som vedela, ze ju potrebujem. O Gollnerovej som odvtedy hladala nejake tie informacie, ale obisla som biedne.
Tichy pobyt vo mne vsak kazdou stranou otvaral chut prechadzat sa stiavnickymi ulickami, premyslat, ako tadial kedysi chodili Gwerkovci, ako tam zili svoje zivoty. Kniha ma perfektnu atmosferu, obsahuje aj prekvapivo velku stranku milostneho vztahu Gwerka a Alzbety.
Som za tuto knihu vdacna. Este vdacnejsia som ale za Alzbetu Gollnerovu-Gwerkovu
O dva mesiace vysla tato kniha a ja som vedela, ze ju potrebujem. O Gollnerovej som odvtedy hladala nejake tie informacie, ale obisla som biedne.
Tichy pobyt vo mne vsak kazdou stranou otvaral chut prechadzat sa stiavnickymi ulickami, premyslat, ako tadial kedysi chodili Gwerkovci, ako tam zili svoje zivoty. Kniha ma perfektnu atmosferu, obsahuje aj prekvapivo velku stranku milostneho vztahu Gwerka a Alzbety.
Som za tuto knihu vdacna. Este vdacnejsia som ale za Alzbetu Gollnerovu-Gwerkovu
January 8, 2023
"Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život. Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre malo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať. "
Doktorka Alžbeta Gwerková Göllnerová bola úžasná žena, a tiež som sa o nej dozvedela náhodou, keď som si v galérii prezerala obrazy jej manžela. A musím uznať, že bola viac cool ako on. S jej demokratickým názormi sa v nestratila ani dnes, mnohé jej myšlienky sú stále veľmi aktuálne.
Skvelé čítanie, najmä pri výročí Slovenskej republiky 👏
Doktorka Alžbeta Gwerková Göllnerová bola úžasná žena, a tiež som sa o nej dozvedela náhodou, keď som si v galérii prezerala obrazy jej manžela. A musím uznať, že bola viac cool ako on. S jej demokratickým názormi sa v nestratila ani dnes, mnohé jej myšlienky sú stále veľmi aktuálne.
Skvelé čítanie, najmä pri výročí Slovenskej republiky 👏
June 11, 2023
O Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej som prvýkrát čítala v knihe o Živene a bolo to práve v dobe, keď vyšla táto kniha. Očakávala som podrobnejšiu biografiu, ale v zásade mi až tak neprekážalo, že išlo spojenie autorských zápiskov, fikcie a reálnych textov Gwerkovej-Göllnerovej. Práve po akademickom texte o Živene je tento typ knihy osviežujúci a prináša trochu iný rozmer. Každopádne Alžbeta Gwerková-Göllnerová bola výnimočná žena, predbehla svoju dobu a zaslúžila by si oveľa viac pozornosti a priestoru v dnešnej dobe, aby sme si neustále pripomínali a vážili demokratické hodnoty, ktoré aj ona zastávala.
December 29, 2022
Obdiv - to je presne ten pocit, ktorý som mala po prečítaní tejto knihy. Táto kniha je o inšparatívnej žene, ktorej myšlienky a názory predčili jej dobu a majú nás, čo učiť aj dnes. Od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Páči sa mi, ako autorka píše, ako odhaľuje všetky informácie, ktoré zistila.
"Ja chcem vážne pracovať, pracovať do umorenia, ale bez toho, že by som z toho chcela niečo pre seba vytĺcť".
Fanúšik reportážnej literatúry, histórie a človek, ktorí sa chce dozvedieť viac o žene našich dejinách, siahni po tejto knihe a šír ju ďalej.
"Ja chcem vážne pracovať, pracovať do umorenia, ale bez toho, že by som z toho chcela niečo pre seba vytĺcť".
Fanúšik reportážnej literatúry, histórie a človek, ktorí sa chce dozvedieť viac o žene našich dejinách, siahni po tejto knihe a šír ju ďalej.
April 25, 2024
Sklamanie. Do dočítania som sa donútil len preto, lebo som sa o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej chcel dočítať niečo iné či viac, ako sa bežne vie. Žiaľ, nestalo sa, kniha ma vôbec nevtiahla, poskladaná je z textových fragmentov, ktoré na mňa pôsobili ako poznámky povedzme k powerpointovej prezentácii pred nejakou komisiou, čo ide schvaľovať námet na film. Iní chvália typografiu a knižné prevedenie knihy. To druhé je asi aj fajn ale typograficky mi to tiež nesadlo. Kombinácia pätkových a bezpätkových fontov v hladkom texte nie je vždy to pravé, tu to dokonca čítavosť textu zhoršovalo. Škoda.
August 8, 2022
"Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli v život. Byť demokratkou nie je ľahká vec, pretože znamená zodpovednosť za všetky skutky, ktoré sa musia konať vedome a dobrovoľne. Takú zodpovednosť nechce si každý človek na seba vziať, lebo je pre málo uvedomelého a nesamostatne mysliaceho človeka ľahšie poslúchať, než sa z vlastnej vôle rozhodovať," napísala Alžbeta Göllnerová pre knihu Žena novej doby (1938)."
Displaying 1 - 30 of 39 reviews