Hlavná hrdinka odmalička trpí pocitom, že do prostredia, v ktorom sa narodila, nezapadá, a namiesto svojich rovesníkov vyhľadáva a pozoruje ženy, ktoré tiež žijú určitým spôsobom nekonvenčne a netypicky. Linka neobyčajne-obyčajných žien sa tiahme celým jej životom - detstvom, dospievaním aj ranou dospelosťou, keď sa rozhodne venovať umeniu a presťahovať sa do veľkého mesta. Svet okolo seba vníma veľmi citlivo a pozorne - občas s humorom, nadhľadom až iróniou a občas hystericky a vzťahovačne. Román je aj generačnou výpoveďou - o dobe, v ktorej žijeme cudzie predstavy alebo nežijeme vôbec, len sa naháňame za tým, čo nepoznáme, ale niekto to namiesto nás nazval život. O dobe, v ktorej ideály nielen strácame, ale občas si ich ani nevieme vytvoriť.
Autorka ma preniesla do základnej školy, potom aj na strednú a pripomenula kamarátstva, lásky a ticho obdivované učiteľky. Spomienky na ženy, ktoré ma ovplyvnili.
Páčila sa mi aj časť z obdobia vysokej školy a následne divnému prázdnu po nej. Vlastne som mala pocit, akoby mi svoje zážitky hlavná postava porozprávala niekde pri pive.
Veľmi príjemné čítanie. Aj napriek mnohým smutným situáciám to vo mne zanechalo pozitívne pocity. Rada si od tejto autorky prečítam viac.
Rozmýšlali ste už niekedy nadtým, koľko žien ste stretli vo vašom živote od narodenia? Koľko z nich malo na vás vplyv - či už dobrý alebo zlý, to je jedno?
"Žena ma priviedla na tento svet, žena ma vychovala v mantineloch tej najlepšej možnej morálky, žena mi ukázala, že žiť sa dá aj bez prsteňa na ľavom prstenníku - a žena ma ovplyvnila pri výbere povolania, aj keď nechtiac."
Zaujímavá cesta jednej ženy, ktorá nám ukáže svoj život od detsva. Hlavne nám predstaví ženy, s ktorými sa stretla počas svojej cesty.
Musím sa vám priznať, že nikdy nemám rozčítaných viac kníh naraz. Vždy sa venujem len jednej, aby som sa mohla na sto percent vžiť do deja a do pocitov hlavných postáv. Pri tejto knihe som spravila výnimku. Musela som si od nej dať viackrát pauzu, lebo z jednej strany to bola veľká emočná bomba a z druhej strany, kvôli toľkým emóciám pre mňa zbytočne "ťahaná", niekedy aj nezáživná.
Rozumiem, čo nám autorka chcela ukázať s príbehom! Bol to vnútorný boj ženy, ktorá mala rôzne epizódy života( niekedy šťastné, ale hlavne depresívne a neisté).
"Nechcem byť sama sebe cudzia."
Jediné, čomu som nerozumela boli tie ilustrácie v knihe?! Nie som macher na umenie, ale naozaj som nerozumela čo tam hľadajú a tiež to, že niektoré z nich čo majú spoločné s príbehom?
Ako sa dá zvládnuť a žiť s pocitom, že vás vlastná matka opustila a nemá o vás záujem? Prejde vás niekedy ten zničujúci pocit osamelosti? A potom tam sú aj ostatní, ktorí ako vstúpili do jej života, tak aj odišli...
Najhorší pocit na svete je samota! Napriek tomu, že ste obklopený s ľuďmi, tak sa cítite opustená a sama.
Kniha mi až tak nesadla, ale to neznamená, že bola zlá! Sto ľudí sto chutí...ja osobne mám rada rytmickejšie príbehy, kde od napätia a od zvedavosti neviem knihu položiť z ruky. Táto bola zameraná hlavne na pocity a myšlienky.
Ako pozitívum by som zdôraznila autorkin jedinečný humor a iróniu, akou opísala situácie a myšlienky.
Ešte na záver by som dodala, že Božie cesty sú nevyspitateľné, nikdy nemôžeme vedieť čo sa stane a koho v živote stretneme. Ale je len na nás ako sa v danej situácii zachováme k luďom, či už našim správaním alebo skutkami.
"Život je len to čakanie. Ale na čo, to vám nikto nepovie."
táto kniha mi padla do očí, len tak. prechádzala som slovenskú beletriu a rozhodovala som sa či si zoberiem lasicu a satinského alebo skúsim niečo o čom som nevedela. táto knižka sa na mňa usmievala. stála tam a žmurkala na mňa. krásne ilustrácie. ženy surové. milé. zlé. priateľstvá boľavé, ale reálne. písala som si marginálie ostošesť. podčiarknuté mám každé druhé slovo.
najlepšia kamoška. budem odporúčať od rána do rána...
Výborná kniha, sa mi nechce veriť, že je to autorkin debut. Kniha mala všetko, krásne zvraty, humor, seba iróniu aj smútok. Prinútilo má tiež zamyslieť sa, koľko úžasných žien v živote sa mi priplietlo do života, ktoré jeho súčasťou zostali, ktoré som nechtiac stratila a ktoré som rada z neho vytlačila. Už teraz sa teším sa na ďalšiu, ak nejaká bude.